„Každý piaty Slovák by najradšej Nežnú revolúciu vymazal z histórie!” hovori hlavný analytik agentúry SCIO, Martin Klus

play icon

Slobodu si nekúpiš. Ale vďaka našim predplatiteľom si ju vieme zachovať.

Preto sme všetok obsah k 17. novembru nechali úplne odomknutý a prístupný pre každého. Slobodné myslenie patrí všetkým.

Ďakujeme predplatiteľom, že tvoríte slobodné médiá s nami.

Zo zákulisia politiky: Martin Klus

Nová epizóda Zo zákulisia politiky priniesla hlboký a miestami až alarmujúci pohľad na to, ako Slováci vnímajú jeden z najdôležitejších mílnikov našich novodobých dejín – 17. november. Hlavným hosťom epizódy bol hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus, s ktorým sme sa rozprávali nielen o samotnom odkaze Nežnej revolúcie, ale predovšetkým o dátach a spoločenskej nálade, ktorá v krajine panuje.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Čísla, ktoré nútia k zamysleniu

Diskusia sa opierala o exkluzívny prieskum, ktorý odhaľuje prekvapivé generačné rozdiely a rastúcu skepsu voči porevolučného vývoju. Zatiaľ čo staršia generácia, ktorá totalitný režim zažila na vlastnej koži, dokáže lepšie oceniť hodnotu slobody a demokracie, u mladých ľudí do 30 rokov badať znepokojujúce trend.

Prieskum ukázal, že až 34 % ľudí nad 60 rokov vníma Nežnú revolúciu negatívne. Prekvapivé však je, že 11 % mladých vo veku do 30 rokov zaujíma rovnaký postoj, pričom ďalších 21 % v tejto vekovej kategórii nevedelo na otázku vôbec odpovedať. Martin Klus tento jav komentuje s dávkou pochopenia, no zároveň poukazuje na obrovský deficit vzdelávania a historickej pamäti: „Mnoho mladých ľudí si 17. november spája len s abstraktným dňom voľna, pričom historický kontext im často uniká.“

Je 17. november iba politickým nástrojom?

Jednou z kľúčových téz rozhovoru bolo prepájanie tohto sviatku s aktuálnou politickou scénou. Dnes sa spomienkové akcie a protesty často menia na politické tribúny. Každý piaty dospelý Slovák je nespokojný s tým, ako sa spoločnosť po 17. novembri vyvíjala, čo súvisí nielen s nenaplnenými očakávaniami z 90. rokov, ale aj s rétorikou súčasných politických lídrov.

Klus v tejto súvislosti pripomína, že spoločnosť je výrazne polarizovaná a voliči rôznych politických strán sa na revolúciu pozerajú diametrálne odlišne. Kým voliči koalície a opozície sa vedia zhodnúť na základných obrysoch demokracie len málokedy, v spoločnosti rezonuje pocit, že politika zasahuje do všetkých aspektov života – dokonca aj do toho, ako vnímame historické dátumy.

Chýba nám silný spoločenský étos?

V porovnaní s našimi susedmi, akými sú Česko, Poľsko či Maďarsko, sa na Slovensku transformácia spoločnosti prejavila inak. Napriek tomu, že Nežná revolúcia prebehla v roku 1989 bez strát na ľudských životoch (s drobnými výnimkami zranení), pocit nedokončenej spravodlivosti a sklamania z politických elít zostáva hlboko zakorenený.

Martin Klus však upozorňuje na dôležitý paradox: „Hoci občas podliehame skepse a hromžíme na politikov, zabúdame, že kľúč k zmene držíme v rukách my sami. Sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou, ale denno-dennou zodpovednosťou každého občana.“

Kto tvorí našu budúcnosť?

Ak chceme, aby si mladá generácia vážila hodnoty, ktoré 17. november priniesol, musíme investovať nielen do vzdelávania, ale aj do schopnosti viesť konštruktívny dialóg naprieč celou spoločnosťou. Odkaz novembra totiž nie je o politických stranách, ale o slobode, ktorú sme dostali ako dar – a je len na nás, ako s ním naložíme v budúcich rokoch.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy Zo zákulisia politiky.