Adam zložil hudbu do Mafie 2. Dnes produkuje albumy Katky Knechtovej či Lucie Bílej

  • Vyštudoval kompozíciu a klavír na Štátnom konzervatóriu v Bratislave
  • S Matúšom Širokým spolupracoval na soundtracku k hre Mafia 2, ktorá vyšla v roku 2010
  • Dnes je multižánrovým hudobným producentom
Adam Kuruc_Dorota Holubová_Instagram
Adam Kuruc
  • Vyštudoval kompozíciu a klavír na Štátnom konzervatóriu v Bratislave
  • S Matúšom Širokým spolupracoval na soundtracku k hre Mafia 2, ktorá vyšla v roku 2010
  • Dnes je multižánrovým hudobným producentom

Adam Kuruc je multižánrový hudobný skladateľ, producent a klavirista. Ako hudobný producent spolupracuje s interpretmi ako Lucie Bílá, Katarína Knechtová, Celeste Buckingham, Čistychov, Vladis, Juraj Griglák, Jack Lukeman, Wallis Bird a Claudia Boyle.

Spolupracuje so skupinou Persona Grata, kde si príležitostne zahrá aj na klávesy. Persona Grata tento rok vystúpila ako predskokan legendárnej skupine Dream Theater.

Minulý rok hral jeho aranžmány Los Angeles Philharmonic Orchestra s Rodrigom & Gabrielou v Hollywood Bowl pod vedením dirigenta Gustava Dudamela, a o rok skôr to bol BBC Concert Orchestra.V roku 2010 skomponoval spolu s Matúšom Širokým originálny soundtrack k počítačovej hre Mafia 2.

Mafia 2 vyšla v roku 2010, kedy si bol pomerne čerstvým absolventom Konzervatória. Akým spôsobom si sa dostal k takejto možnosti?

To je jedna z vecí, ktorú si takmer vôbec nepamätám. (smiech) Bolo to asi rok po tom, čo som absolvoval Konzervatórium. O tejto možnosti mi dal vedieť kamarát, ktorý pôsobil ako ich „in house“ skladateľ. Prešiel som konkurzom a vyšlo to. Nakoniec sme na tomto projekte pracovali spoločne, pretože bolo treba zložiť asi šesť hodín hudby.

Dalo by sa povedať, že ti Mafia otvorila dvere?

Určite. Veľmi mi to pomohlo z profesionálneho hľadiska a z hľadiska renomé, pretože aj hudobník si potrebuje budovať CV. Na druhej strane, všetko čo som robil potom, sa odvíjalo od skúseností, ktoré som nadobudol na tomto projekte. Bol to môj prvý kontakt so svetovou scénou a svetovými očakávaniami.

Čo bolo z tohto hľadiska najťažšie?

To, že som nemal pracovné návyky. Riadil to americký manažment, dirigent bol Američan, rovnako ako celý produkčný tím. Boli navyknutí na veľmi vysoké štandardy, ktoré som sa „za behu“ učil spĺňať.

V čom spočívali tie vysoké štandardy?

Prekvapivo sa očakávalo, že máš robiť, to na čo si bol najatý. (smiech) Ďalej to bola práca v tíme, ale aj zodpovednosť voči termínom a ostatným ľuďom. Keď pracuješ ako sólo hudobný skladateľ, tak tvoj deadline je inšpirácia. V Mafii 2 som bol po prvý raz vystavený zodpovednosti, ktorá sa netýkala len hudobnej stránky, ale aj manažmentu, keď proces musí mať určitý priebeh. Moja práca ovplyvňovala prácu ďalších ľudí, ale aj peniaze.

To znie ako spôsob práce, ktorý mnohí poznajú práve z prostredia reklamných a iných agentúr…

Myslím, že to slovo, ktoré visí vo vzduchu je profesionálny spôsob práce. Pointa je, že akonáhle vstúpiš do komerčnej sféry, tak máš úplne inú zodpovednosť. V komerčnej sfére vyrábaš veci, ktoré stoja peniaze a ktoré majú následne generovať zisk. V tomto momente nie je dôležitý výsledok, pretože s tým, že bude super, ráta každá strana. Na to, aby si odviedol prvotriednu prácu, si bol najatý. Nemôžeš očakávať, že niekto sa poserie z toho, že ty si dodal kvalitný výsledok. To je samozrejmosť.

Čo je dôležité z tvojho pohľadu?

Ten priebeh, celý proces, ako aj to, či sa dokážeš začleniť do kolektívu, ktorý má iné štandardy než tie, na ktoré si navyknutý. Mňa to posunulo profesionálne minimálne tak, ako to, že som si to mohol dať do životopisu.

Zhoduje sa to, čo robíš teraz, s tvojimi predstavami, ktoré si mal ako študent, alebo čerstvý absolvent?

Ja som tak blbý, že som ani žiadne zvláštne predstavy nemal. (smiech) Kontrast teda nebol žiaden a s ničím. Ale tlačiť na predstavu, že budeš úspešný skladateľ klasickej hudby a toto bude jediná vec, na ktorú sa spoliehaš, je veľmi nebezpečné.

Prečo?

Lebo sa to nestane. Je to veľmi krkolomná vec. Konkurencia je obrovská, scéna je extrémne diverzifikovaná a v našich končinách nemá kompozícia žiadne živé podhubie. Najmä, ak si ako ja a dokážeš sa veľmi ťažko zaradiť do určitého kompozičného smeru, štýlu. Ja som nikdy nemal ambíciu zapadnúť do aktuálnej skupiny a vždy som si išiel po svojom. Lepšie je byť schopný identifikovať prúd, v ktorom sa dokážeš presadiť a byť aktívny. Mať predstavu, že vyjdeš zo školy, napíšeš symfóniu a potrhajú sa o ňu všetky svetové orchestre je mimo, lebo to sa nestane.

Ako si sa dostal k hudobnej produkcii?

Čerstvo po škole a súbežne s Mafiou som sa začal stále aktívnejšie zaujímať o hudobné a štúdiové technológie. V rámci témy je výhoda, že hudobná produkcia ťa zanesie do odlišných žánrov. V rámci produkcie narábaš s nápadmi iných ľudí a je na tebe, aby si ich realizoval do finálnej podoby, čo ma naučilo asi úplne najviac. Môj výlet do populárnej hudby ma naučil minimálne toľko, ako štúdium kompozície. Zároveň z toho ťažím aj v orchestrálnej tvorbe a inštrumentácii.

Tvoje úpravy orchestrálnych skladieb hrali dosť renomované orchestre. Ako sa udialo toto?

V Írsku som spolupracoval na niekoľkých projektoch s huslistami Jablokovcami, ktorých tiež obaja poznáme ešte zo školy. Prerástlo to do podoby, keď som musel napísať úpravy pre orchester. Moje meno dáko zarezonovalo, oslovili ma a zrazu moje veci hral BBC Orchestra a prišli dva veľké koncerty v USA. Jeden s Hollywood Orchestra a druhý s LA Philharmonics. O tom, že jeden z koncertov bude dirigovať Gustavo Dudamel som predtým ani nevedel.

Produkčne spolupracuješ s veľkými menami populárnej hudby. Aké sú tvoje skúsenosti napríklad s Luciou Bílou?

V prvom rade spieva ako démon, čo sa od nej všeobecne aj očakáva. (smiech) Zároveň je, ale veľká profesionálka a má aj mimoriadne ľudský prístup. K mladým producentom sa dokáže správať až matersky, čo je skvelé. Zároveň, ale musím povedať, že negatívnu skúsenosť nemám so žiadnym interpretom. Pokiaľ si pracovne adekvátne pripravený a správaš sa normálne, tak na problémy nie je dôvod.

A čo spolupráca s bývalou superstaristkou Martinou Šindlerovou?

Veľmi super. Ona teraz zažíva takú tvorivú renesanciu a pracujeme spolu na novom materiáli a skladbách. Hľadáme spolu novú identitu, čo by ju v súčasnosti vystihovala, takže super. Ona sa na dlhší čas odmlčala, lebo sa jej prioritou stal rodinný život, ale teraz sa začala na novo „rozkukávať“ a musím povedať, že je to super.

Ktorú spoluprácu hodnotíš ako výnimočnú?

To je ťažko povedať, pretože každá je svojím spôsobom výnimočná, ale najviac popovej roboty som za tri roky urobil s Katkou Knechtovou. To popové spektrum som prešiel krížom krážom. Od osoby ako Lucie Bílá až po Kristínu, s ktorou som robil tri, alebo štyri skladby na nový album.

Čo sa týka praktických otázok, ty si živnostník?

Nie, pretože sa mi to neoplatilo a bolo to príliš komplikované. V súčasnosti som samoplatca, ale vidím to tak, že sa čoskoro zamestnám – zrejme v nahrávacej spoločnosti. Myslím si, že veľa ľudí, ktorí pracujú v kreatívnom priemysle by mi dalo za pravdu, že mať presný režim je veľmi dôležité. Keď ráno nemusíš vstávať, tak sa veľmi ťažko udržiava.(smiech)

Koľko si ako hudobný producent dokážeš zarobiť?

To je veľmi rôzne. Vyžiť sa z toho dá, ale nie na úrovni stabilného príjmu. Niektorí mesiac je to 500 eur a ďalší to môže byť 3000. Maximálne som si si za mesiac zarobil asi 3500 eur, ale to sa stalo asi raz. (smiech)

Koľko si dostal za Mafiu 2?

To bohužiaľ nemôžem prezradiť, nakoľko som viazaný zmluvou o mlčanlivosti.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech