V rebríčku najlepších univerzít sveta je Slovensko opäť na úplnom chvoste

6. júna uzrel svetlo sveta nový rebríček hodnotiaci kvalitu univerzít z celého sveta, QS World University Rankings 2019. Po tom, ako sme neuspeli v Academin Ranking of World Universities (čítaj TU) a zaostali aj v rebríčku venovanom Európe (viac TU), len málokto verí vo výrazný skok do TOP 10.

Tentokrát pri hodnotení odborníci prihliadali na šesť základných kategórií:

• dobré meno školy/akademickú reputáciu (40 % z hodnotenia),
• reputáciu medzi zamestnancami (10 % z hodnotenia),
• výstupy podľa publikácií a citácií (20 % z hodnotenia),
• veľkosť školy – fakulty, študenti (20 % z hodnotenia),
• počet medzinárodných študentov (5 % z hodnotenia),
• počet medzinárodných fakúlt (5 % z hodnotenia).

Najlepšia tisícka vznikla hodnotením viac ako 4000 univerzít z celého sveta, pričom odborníci preskúmali 97 miliónov citácií z viac ako 14 miliónov prác a 126 000 prieskumov od zamestnávateľov a akademických pracovníkov. Celkovo sa hodnotilo 85 krajín, no v TOP 1000 sa nakoniec umiestnilo až 60 noviniek.

Poďme sa pozrieť najprv na tých, ktorí si svoje miesto v prvej desiatke vyslúžili tentokrát. Už tradične sú to najuznávanejšie americké univerzity v tesnom závese s Veľkou Britániou a výnimkou je len Švajčiarsko.

Zobraziť celú galériu (2)

zdroj: topuniversities.com

Čo sa slovenského zastúpenia týka, v rebríčku QS University Rankings 2019 sa umiestnili až tri slovenské univerzity. Slovenská technická univerzita a Univerzita Komenského v Bratislave skončili na rovnakej pozícií 751-800 a Technická univerzita Košice o niečo horšie, na pozícií 801-1000. České univerzity nás prebehli. V rebríčku sa ich objavuje dokonca päť. Je to Univerzita Karlova na vynikajúcom mieste číslo 317, ďalej České vysoké učení technické v Prahe skončilo na pozícii 531-540, ďalej je to Masarykova Univerzita (571-580), Vysoké učení technické v Brne aj Univerzita Palackého v Olomouci (651-700).

Ako ale upozorňuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vo svojej analýze, vzhľadom k celkovému počtu 20 000 univerzít na svete, sa do výberu dostane len zlomok a pri interpretácií výsledkov je vždy potrebné zaujímať sa aj o presnú metodiku využitú pri zostavovaní rebríčka. Niektoré totižto hodnotia len ich obľúbenosť, niektoré len výskumné práce.

Rebríčku QS University Rankings ministerstvo vytklo hneď niekoľko vecí: „V porovnaní s inými globálnymi rebríčkami kladie väčšiu váhu kritériám, ktoré sú založené na osobnej skúsenosti a individuálnom hodnotení. Až 50% hodnotenia závisí od indikátorov získaných na základe dotazníkov medzi akademikmi a zamestnávateľmi.

Tí majú identifikovať inštitúcie,ktoré sú podľa nich najlepšie v odbore, resp. ktoré produkujú najlepších zamestnancov.Nie sú známe pravidlá pre respondentov a verejnosti nie je dostupný ani samotný dotazník.Za slabú stránku rebríčka považujeme 20% váhu pre indikátor počet študentov na učiteľa, ktorý má hodnotiť kvalitu výučby, pritom to je vstupný indikátor.“

Zdroj: stuba.sk