Alkohol je cestou do záhuby. Toto sa deje v tvojom mozgu, keď si myslíš, že po poháriku ti je lepšie

  • Najnovšie štatistiky ukazujú, že Slováci pijú alkohol kvôli karanténnym opatreniam viac doma
  • Po poháriku tiež často siahajú kvôli úzkostiam a depresiám, ktoré sociálna izolácia spôsobuje
  • Pocit šťastia po vypití poháriku je však klamlivý, psychický stav sa neskôr ešte viac zhoršuje
depresia
Unsplash/Engin Akyurt, Pexels/Tembela Bohle
  • Najnovšie štatistiky ukazujú, že Slováci pijú alkohol kvôli karanténnym opatreniam viac doma
  • Po poháriku tiež často siahajú kvôli úzkostiam a depresiám, ktoré sociálna izolácia spôsobuje
  • Pocit šťastia po vypití poháriku je však klamlivý, psychický stav sa neskôr ešte viac zhoršuje

Ani zatvorené podniky Slovákom nezabránili v tom, aby obsadili prvé priečky v spotrebe alkoholu v Európskej únii. Priestory pohostinstiev, pubov a krčiem sme vymenili za obývačky a alkohol sme tak častejšie popíjali práve doma. Počas locdownu sme tak vypili v domácnostiach viac alkoholu, ako bývalo zvykom po iné roky.

Míňame na alkohol viac ako je európsky priemer

Za vlaňajšok sme podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vypili 12 litrov čistého alkoholu na hlavu.

Na alkohol Slováci dávajú 2,3 % celkových výdavkov domácnosti. To nás dostalo na 11. priečku v rebríčku európskych krajín, ktorému kraľujú Lotyšsko, Estónsko a Litva, kde domáci míňajú na alkohol skoro 5 % všetkých výdavkov.

Slováci sú v pití alkoholu na prekvapivej priečke, ukazuje čerstvá štatistika. Česko je už tradične vysoko

Z výskumu tiež vyplýva, že najradšej doma popíjame pivo (80 %), nasleduje víno (12 %) a najmenej sú konzumované liehoviny (8 %).

„Pandémia sa výrazne podpísala pod zmeny v nákupnom správaní Slovákov, v ich stravovacích návykoch, ale aj pod pitie alkoholu. Jeho konzumácia sa po zákaze v reštauračných a hotelových zariadeniach presunula do domácností. Podľa londýnskych vedcov z Cambridgeskej univerzity aktuálna izolácia u ľudí vyvoláva symptómy posttraumatického stresu, čo následne môže spôsobovať aj vyššiu konzumáciu alkoholu,“ povedala pre TASR Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

Alkoholom jedine dezinfikovať, nie liečiť

V začiatkoch pandémie svet obletela správa, že COVID-19 sa dá liečiť alkoholom.

To, že alkohol zabíja koronavírus, by sme mohli zaradiť do kategórie najväčších bludov, s ktorými sme na začiatku pandémie mohli prísť do kontaktu. Avšak pri priemernej spotrebe 12 litrov tvrdého alkoholu na Slováka za rok nečudo, že sme mu tak rýchlo a ochotne uverili.

víno
zdroj: Pexel/Skitterphoto

Hoax sa stal až tak obľúbeným, že sa ním musel zaoberať aj Úrad verejného zdravotníctva, a Slovákom ho vyvrátil. Keďže alkohol spôsobuje presný opak, a to oslabenie imunitného systému, čím sa zvyšuje riziko nákazy vírusmi, pitie alkoholu ÚVZ SR vyslovene neodporúča.  

Upozorňuje tiež, že nadmerné užívanie alkoholu zvyšuje riziko syndrómu akútnej respiračnej tiesne (ARDS), ktorá je jednou z najzávažnejších komplikácií ochorenia COVID-19.

Na tento fenomén reagovala na základe najnovšieho prieskumu aj Buchláková: ,,Konzumácia alkoholu COVID-19 nezničí, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie len zvýši zdravotné riziká, a to najmä v prípade, že sa človek vírusom nakazí. Alkohol, pri koncentrácii aspoň 60 % objemu, funguje ako dezinfekcia kože, ale žiadny takýto účinok na vaše telo nemá, ak ho pijete.“

Úzkosť v alkohole neutopíme

Ako však ďalej hovorí, ľudia po poháriku často siahajú aj z iného dôvodu. Utopiť tentoraz nechcú vírus, ale úzkosť, osamelosť či depresiu. Karanténne opatrenia, sociálny deficit, ale aj strach z nakazenia sa ochorením COVID-19 majú totiž na našu psychiku veľmi negatívny dopad.

Druhá vlna = úzkosti, depresia či samovražda. Daj si pozor, izolácia ťa môže vnútorne zničiť

Mnohí, ktorí už prišli do kontaktu s alkoholom, si určite všimli, aký pocit uvoľnenia po jeho bezprostrednej konzumácii nastáva.

Za stav našich pocitov je zodpovedný veľmi krehký chemický kokteil látok, ktorý nám náš mozog sám namixoval. Akonáhle vezmeme barmanské praktiky do vlastných rúk a prilejme si doň ešte alkohol, pohár pretečie, a zrazu máme niektorých látok nadbytok.  

Mozog neoklameme

Medzi nimi sú napríklad serotonín, známy ako hormón šťastia, alebo dopamín, hormón odmeny, ktoré sa rýchlo a nadmerne vyplavia. To spôsobuje pocit blaženosti či uvoľnenia, ktorý prichádza spolu s dopitým pohárikom.

S vlastnosťou alkoholu pôsobiť na centrálnu nervovú sústavu utlmujúco tak naozaj môžeme nadobudnúť pocit, že alkohol je tým pravým liekom na naše depresie.

depresia
zdroj: Unsplash/Fernando cferdo

Nerozumné hospodárenie a plytvanie chemickými látkami v mozgu si však po vytriezvení vyberie svoju daň. Okrem fyzického diskomfortu, ľudovo nazývaného opica, prichádzajú na rad pocity smútku či skľúčenosti.

Náš mozog sa totiž snaží opäť nastaviť rovnováhu, a tak odbúrava nadbytočné hormóny, ktorých množstvo sa vďaka alkoholu zvýšilo. Preto dokonca dočasne pozastaví ich produkciu.

To znamená, že ak sme už predtým pociťovali depresívne stavy z nedostatku týchto látok, deň po prehýrenej noci ich budeme mať ešte väčší deficit. Keď potom človek opätovne siahne po alkohole s cieľom znovu si navodiť príjemné pocity a zabudnúť na úzkosť, ocitá sa v neustále zrýchľujúcom kolotoči, z ktorého bude neskôr už veľmi ťažké vyskočiť.

Viac športovať a hovoriť o problémoch

Pri pravidelnej konzumácii alkoholu sa však tolerancia u človeka zvyšuje, a tým pádom potrebuje vypiť viac, aby spomínané príjemné pocity, ktoré alkohol spôsobuje, dosiahol. To potom môže vyústiť do alkoholizmu, poškodenia pečene ale aj mozgu, keďže alkohol ničí mozgové bunky (neuróny), čo zapríčiňuje skoršie starnutie mozgu. Časom to tiež môže vyústiť až do demencie.

Piješ počas locdownu viac alkoholu?

Naopak, zdravou alternatívou, ako si prirodzene a bezpečne zvyšovať hladinu ,,hormónov šťastia“, je pravidelný pohyb. Okrem toho si ním zlepšujeme aj imunitný systém, ktorý nám v boji s vírusovými ochoreniami pomôže najviac.

Netreba tiež zabúdať na pravidelné prechádzky v prírode. Ak máme pocit osamelosti a úzkosti, nemali by sme si to nechávať iba pre seba, a už vôbec by sme sa nemali za svoje pocity hanbiť.

Hovor o tom so svojou rodinou, priateľmi a známymi. Ak nikoho takéhoto nemáš, a máš pocit, že tvoj stav sa zhoršuje, nehanbi sa vyhľadať odbornú pomoc, ktorú ponúka napríklad aj portál IPčko.  

Zdroje: TASR, Eurostat, Úrad verejného zdravotníctva, Science Focus

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech