ANKETA: Mám vysokú školu, no som ochotná ísť zametať chodníky. Prácu si hľadám už od leta

  • Dopad koronakrízy cítiť aj na pracovnom trhu
  • Mnohí o prácu prišli, iní ju zas hľadali niekoľko mesiacov
online
Študenti, Pexels/Ivan Samkov, Yan
  • Dopad koronakrízy cítiť aj na pracovnom trhu
  • Mnohí o prácu prišli, iní ju zas hľadali niekoľko mesiacov

Pandémia koronavírusu sa čoraz častejšie premieňa na pandémiu strachu – zo straty zamestnania či z jeho opätovného nenájdenia. V kruhoch najbližších sa čoraz častejšie stretávame s tými, ktorí o prácu v dôsledku pandémie prišli, či s takými, ktorí si ju dlhodobo nevedia nájsť. Niektorí absolventi stredných aj vysokých škôl stoja pred deliacou čiarou medzi vzdelávaním a zamestnaním už viac ako pol roka.

IT sektor je v popredí

Na tému súvisiacu s nízkym počtom pracovných ponúk sme sa rozprávali s výkonnou riaditeľkou portálu Profesia.sk. Ivana Molnárová tvrdí: „Uchádzači, ktorí dnes reagujú na pracovné ponuky, si musia uvedomiť, že im oproti roku 2019 či začiatku roka 2020 narástla konkurencia. Nižší počet ponúk spôsobil, že nám stúpli reakcie na pracovné ponuky, pričom ľudia aktuálne reagujú viac najmä na obľúbené ponuky práce – spomenúť môžem marketing, administratívu, kuriérske služby či ľudské zdroje a personalistiku.“

Nutné je podľa nej zdôrazniť aj to, že aktuálne platí, že sa zvýšil dopyt na ponuky práce, ktoré nemajú žiadne požiadavky na odborné vzdelanie či prax. Je to spôsobené najmä tým, že množstvo ľudí, ktorí prišli o prácu, boli zo sektorov, kde dnes nevidíme voľné pracovné miesta. Podľa Molnárovej môže byť príkladom práve cestovný ruch.

Taktiež dodáva, že ponuky práce vo februári minulého roku dosahovali týždenne číslo 5 000. Február tohto roku ponúkol týždenne približne 4 251 nových pracovných ponúk. V porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi vraj tieto hodnoty patrili k tým pozitívnejším. Podobné čísla portál Profesia zaznamenával aj počas septembra a októbra 2020.

Ivana Molnárová tiež uvádza, že sa zmenil aj dopyt zo strany zamestnávateľov a hľadajú najmä IT odborníkov. Výkonná riaditeľka vysvetľuje: „Informačné technológie sú na začiatku roka odvetvím s najvyšším počtom ponúk. Vlani bol tento sektor po výrobe a obchode tretí. V roku 2019 bol na štvrtom mieste, vtedy ho predbehla aj administratíva.“

Dodáva tiež, že okrem IT aktuálne odolávajú koronakríze aj sektory ako výroba, doprava, špedícia, logistika či strojárstvo. Ivana nám ale vysvetľuje, že situácia na trhu práce začína byť aktuálne pozitívnejšia, ako počas posledných týždňov roka 2020.

Ivana Molnárová
zdroj: TASR/ Erika Ďurčová

Strata práce ako dôsledok pandémie

Nakoľko sa pracovný trh ešte len začína spamätávať z dopadu koronakrízy, veľké množstvo ľudí si stále prácu nenašlo. Tí, čo mali „šťastie“, zas do zamestnania nastúpili po dlhom hľadaní len prednedávnom.

28-ročná Beáta Kyseľová z Trnavy v dôsledku pandémie prišla minulý rok o prácu v strojárstve. Štúdium ukončila s inžinierskym titulom na Technickej fakulte v Nitre a IWE (zvýšenie odbornej kvalifikácie technického personálu v oblasti zváracích procesov) si zas robila na Výskumnom ústave zváračskom v Bratislave. Uvádza, že s predchádzajúcim zamestnaním bola spokojná, a s jeho stratou sa ľahko nevyrovnávala:

„Cítila som sa hrozne a menejcenne. Mala som pocit, že som hlúpa, keď som bez práce. Na úrade mi prácu v odbore ponúknuť nevedeli. S manželom máme hypotéku. Bez pomoci muža a mojich rodičov by som to asi nezvládla.“ Aj napriek tomu, že sa Beáte podarilo prácu po polroku nájsť, v obore sa nezamestnala.

PLATOVÝ PRIESKUM: Platy v Bratislave sú ako v inej krajine, najviac zarobíš ako generálny riaditeľ

Rovnaké „šťastie“ pri hľadaní práce však nemal 24-ročný absolvent Materiálovotechnologickej fakulty STU v Trnave, Martin Michalec. Zamestnanie si hľadá od začiatku septembra, no stále neúspešne: „Primárne som sa pokúšal o získanie práce v automobilke špecializujúcej sa na výrobu pneumatík. Spoločnosť totiž okrem mnohých benefitov ponúkala aj možný kariérny rast.“ Kvôli obrovskému množstvu záujemcov o rovnakú pozíciu neuspel.

Aktuálnu situáciu však dokáže vnímať s určitým nadhľadom, nakoľko má možnosť pracovať v rodinnej firme: „Bol som frustrovaný, no snažil som sa problém si nepripúšťať. Uvedomujem si, aká je aktuálna situácia v súvislosti s pandémiou. Viem, že je ťažké nájsť si prácu aj pre skúseného človeka, nieto pre absolventa vysokej školy.“

Tému uzatvára tým, že ho limituje aj fakt, že sa rozhodol zamestnanie hľadať v blízkosti bydliska a za prácou tak nedochádzať niekoľko hodín.

STU Trnava
zdroj: TASR/Lukáš Grinaj

Kde nájsť prax?

Problém s hľadaním zamestnania mala aj mladá mamička Romana Tvrdá z Košece. Aj napriek tomu, že si prácu hľadala už počas materskej a rozposlala približne 30 životopisov, pozitívna odpoveď sa dostavila až po niekoľkých mesiacoch. Prvé zo zamestnaní však bolo možné označiť za také, ktoré patrí do kategórie – z núdze cnosť. Romana vysvetľuje: „Po týždni som to vzdala. Ako žena som podobný druh zamestnania nezvládala.“

Ani druhé, teda aktuálne zamestnanie, pre mamičku nie je úplne ideálnym. Nesúvisí totiž s odborom cestovného ruchu, ktorý v minulosti študovala: „Aktuálne pracujem v ZVS, čo je firma na výrobu zbraní. Človek si ale v aktuálnej situácii nenavyberá.“

Veľké množstvo životopisov poslal aj 24-ročný Martin Barták z Ilavy, ktorý študoval vysokú školu s technologickým zameraním: „Prácu som si hľadal od júla, pričom som reagoval na 40 až 50 pracovných ponúk a bol na 15 pohovoroch. Neskôr som sa dostal do štádia, kedy odbor nebol kľúčovým. Do zamestnania sa mi podarilo nastúpiť až v decembri.“

Martin dodáva, že za osobnú nevýhodu považoval aj nedostačujúcu prax: „Zamestnávatelia ako podmienku uvádzali niekoľkoročnú prax. Podľa môjho názoru ju študenti nemajú kde nadobudnúť, ak sa o to nepokúšajú sami. Ja som sa snažil počas celého štúdia. Bez podpory školy je to však náročné. Na slovenských školách nám chýba možnosť duálneho vzdelávania.“

Na rovnakej fakulte študoval aj 24-ročný Martin Mozolík z Nozdrovíc, ktorý si prácu hľadal od augusta do januára. Primárne sa sústredil na ponuky v odbore strojárstva. Martin nám vysvetľuje: „Dve ponuky vyzerali skutočne nádejne. Prišla však druhá vlna pandémie a v jednej z firiem, do ktorej som potenciálne mohol nastúpiť, začali prepúšťať. Nových teda prijímať nemohli. V druhej zas ponúkanú pozíciu zavreli v dôsledku zhoršenej situácie. Jednalo sa totiž o cestovanie za zákazníkmi a inými firmami. Aktuálne som zamestnaný len niekoľko dní.“

Ilustračná fotografia

zdroj: TASR/Milan Kapusta
TASR/Milan Kapusta

Neprijímame vás

V rovnakej, nepriaznivej situácii, sa ocitla aj 23-ročná Júlia Andrejčíková zo Sniny, ktorá už 4 roky býva v Bratislave. Vyštudovala vysokú školu v odbore žurnalistiky a prácu si do dnešného dňa nenašla: „Prácu si aktívne hľadám od júna 2020. Ak vám niekto povie, že prácu si nájdeš rýchlo, neboj sa – pokojne ho vysmejte,“ vysvetľuje Júlia.

Uvádza tiež, že spočiatku sa sústredila na pracovné pozície, ktoré súviseli s jej odborom: „Vždy som čítala jedno a to isté – Vážená uchádzačka, pre veľké množstvo záujemcov sme sa rozhodli pre niekoho iného. Často som stála aj pred problémom nedostačujúcej praxe. Kde som ju ale mala vziať? Mala som momenty, kedy som sa hanbila za to, že aj napriek vysokej škole, nekúpenému titulu a zdravým rukám aj nohám prácu stále nemám.“

Nadpriemerne vysoké platy a kariérny rast: 5 dôvodov, prečo je Lidl najlepší zamestnávateľ

Po niekoľkých zamietavých odpovediach sa teda rozhodla hľadať prácu bez ohľadu na vyštudovaný odbor. Znova neúspešne. Na záver dodáva: „Už som ochotná aj dokladať tovar, či zametať chodníky. Nie som si však istá, či pri druhom spomenutom je nutné gymnázium a vysoká škola. Mám ísť na materskú a toto covid obdobie prečkať? Otázkou je, kto to dieťa bude živiť. Štát asi nie, nakoľko som bola doposiaľ len študentkou.“

Prácu v podobnom odbore hľadá aj Monika Ivančíková z Trnavy. Vysvetlila nám, že týždenne rozpošle približne 3 životopisy. Podobne postupuje od júla minulého roka. V súvislosti s reakciami na pracovné ponuky dodáva: „Nedostáva sa mi nijakej odozvy. Ani len vysvetlenie, že nespĺňam podmienky. Akoby som životopisy posielala na neexistujúci mail alebo firmu.“

Ponuka práce
zdroj: TASR( Radovan Stoklasa

 „Nezvládla som platiť nájom“

Lenka Janíková, ktorá pôvodne v Trnave ostala bývať kvôli práci, nám tvrdí: „Prácu som si dlhšie nevedela nájsť. Keď sa mi konečne naskytla možnosť vypomáhať v sieti kníhkupectiev, prišiel lockdown a po mesiaci som prácu stratila.“

Taktiež dodáva, že si prácu hľadala nielen v okolí Trnavy, ale aj Bratislavy. S úspechom sa však nestretla: „Vždy som natrafila len na práce vhodné skôr pre mužov.“  Pokračovať v bývaní v trnavskom podnájme počas obdobia bez príjmu tak bolo nereálne, preto bola nútená odísť späť k rodine: „Nakoľko bývame v Topoľčanoch, práca sa tu hľadá ešte omnoho ťažšie. Je to malé mesto. Aktuálne tu ľudí vyhadzujú, nie prijímajú,“ uzatvára Lenka.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK