Babičky dovolia vnúčatám takmer všetko. Ich väzba je totiž iná ako k vlastným deťom

Niet nad čas strávený so starými rodičmi. Práve v momentoch, keď sa rodičia vyberú prísnou cestou výchovy, babka a dedko sú často tí, u ktorých nájde dieťa pochopenie takmer pre všetko.

Väčšina starých rodičov miluje svoje vnúčatá nadovšetko a nedá na ne dopustiť. Podľa profesora Jamesa Rillinga z Emory University v Atlante sa potomkom darí lepšie, keď sa do ich života zapájajú aj iní ľudia, napríklad ich staré mamy.

Americkí vedci sa preto snažili skúmať emocionálnu odozvu starých rodičov voči ich vnúčatám. Výskum medziľudských vzťahov priniesol zaujímavé závery, uvádza CNN.

zdroj: Unsplash/Ekaterina Shakharova

Príchodom dieťaťa sa nemení len vnímanie rodičov

Hovorí sa, že vnúčatá sú najväčšou radosťou života. Prvá štúdia, ktorá skúmala mozgové funkcie babičiek, naznačila, že staré mamy môžu byť viac emocionálne spojené so svojimi vnúčatami ako s vlastnými synmi a dcérami.

Výskumníci zistili, že staré mamy mali pri pohľade na svoje vnúčatá neurologickú odozvu v oblastiach mozgu, ktoré sú dôležité pre emocionálnu empatiu.

Štúdia, ktorú publikoval časopis Proceedings of the Royal Society, pracovala s 50 babičkami. Tie pred začiatkom uviedli, že majú pozitívne vzťahy so svojimi vnúčatami a vysokú mieru angažovanosti s nimi.

Ženy v rámci výskumu podstúpili funkčnú magnetickú rezonanciu, ktorá meria zmeny v prietoku krvi. Počas tohto procesu vedci starým mamám ukazovali obrázky ich vnúčat, dieťaťa, ktoré nepoznali, neznámeho dospelého a ich vlastných detí.

„Táto práca poukazuje na skutočnosť, že u členov rodiny, ktorí vychovávajú dieťa, dochádza k dôležitým mozgovým zmenám. Nie je to teda len mozog rodičov, ktorý sa príchodom dieťaťa mení,“ ozrejmila pre CNN Jodi Pawluski, neurovedkyňa a terapeutka z Francúzska.

zdroj: Unsplash/Priscilla Du Preez

Emotívnejšia reakcia pre vnúčatá

Existujú štúdie, ktoré sa zaoberali mozgovými funkciami matky a otca. Ako však profesor Rilling vysvetlil, toto je prvá štúdia, ktorá skúma vzťah starých mám k svojim vnúčatám.

Antropologička Sarah B. Hrdyová uviedla, že ide o skoré zistenia zo skenovania mozgu. To znamená, že výsledky sú predbežné a žiadajú si hlbšie preskúmanie. Avšak, zistenie, že staré mamy podľa štúdie vykazovali väčšiu odozvu pri pohľade na svoje vnúčatá ako na deti, ktoré nepoznali, nie sú prekvapujúce.

Zaujímavým faktom však je, že staré mamy pri pohľade na svoje vnúčatá prejavili silnejšiu emocionálnu empatiu ako so svojimi deťmi.

„Emocionálna empatia znamená cítiť emócie, ktoré cíti iná osoba. Kognitívna empatia je o pochopení toho, čo si niekto myslí alebo cíti,“ vysvetlil Rilling.

Ako The Guardian uvádza, tieto fakty naznačujú, že staré mamy sú zamerané na to, aby cítili to, čo cítia ich vnúčatá. Ak sa ich vnúča usmieva, cítia radosť dieťaťa. Ak však ich vnúča plače, cítia bolesť a úzkosť dieťaťa.

zdroj: Unsplash/Paolo Bendandi

Malé deti dokážu manipulovať s dospelými

Mohlo by to pomôcť vysvetliť skúsenosť mnohých dospelých s tým, že ich rodičia sa často zdajú byť viac nadšení, keď vidia deti svojich detí, teda vnúčatá.

„U malých detí sa, pravdepodobne, vyvinuli vlastnosti, ktorými sú schopné manipulovať nielen s mozgom matky, ale aj s mozgom starej matky. Dospelé dieťa nemá rovnaký faktor, takže nemusia mať rovnakú emocionálnu reakciu,“ vysvetlil autor štúdie.

Výsledky podporujú myšlienku, že v mozgu môže existovať globálny systém starostlivosti, ktorý sa aktivuje u matiek, otcov a starých mám. Rilling teraz plánuje skúmať reakcie starých otcov, aby zistil, či existujú nejaké rozdiely.