Bežná aminokyselina dokáže rozhodnúť o prežití, tvrdia vedci. Zápal spôsobuje viac úmrtí než infekcia

Pri chorobe pozornosť smeruje často k baktériám či vírusom, no rozhodujúci zlom sa neraz odohrá v samotnom tele.

Zápal, ako nevyhnutný ochranný mechanizmus, sa môže v kritickej chvíli zmeniť na tichého nepriateľa, ktorý ničí vlastné tkanivá rýchlejšie než patogén. Práve v tomto bode sa vedci začali pýtať, či existuje spôsob, ako telu pomôcť zvládnuť zápal bez toho, aby stratilo schopnosť brániť sa.

Odpoveď prišla z nečakaného smeru. Vedci zistili, že doplnenie jednej konkrétnej aminokyseliny dokáže zmeniť priebeh zápalovej reakcie natoľko, že zvieratá prežili situácie, v ktorých by za bežných okolností uhynuli.

Prekvapivý účinok bežnej aminokyseliny

Tím zo Salk Institute skúmal, prečo pri infekciách a zraneniach tak často rozhoduje o výsledku zápal.

Zápal je základnou reakciou imunitného systému na infekciu alebo poranenie. Signálne molekuly nazývané prozápalové cytokíny aktivujú obranné procesy. Keď sa však tieto signály vymknú kontrole, telo sa ocitne v „cytokínovej búrke“. Intenzívna reakcia naruší tkanivá a v niektorých prípadoch môže viesť až k smrti.

„Prozápalové cytokíny vedú v konečnom dôsledku v mnohých prípadoch k ochoreniu a smrti,“ uviedla Dr. Katia Troha, postdoktorandská výskumníčka v laboratóriu Janelle Ayres.

Najnovší objav z laboratórií Salk Institute definuje nezvyčajný spôsob, akým môže byť zápal tlmený nielen imunitnými bunkami, ale aj našimi obličkami.

V experimentoch s myšami infikovanými baktériou Yersinia pseudotuberculosis si vedci všimli, že choré zvieratá mali výrazne znížené hladiny niektorých aminokyselín v krvi, najmä metionínu. Keď výskumníci pridali metionín do krmiva, priebeh infekcie sa zásadne zmenil.

Myši boli schopné bojovať s baktériou, no zároveň u nich nedošlo k rozvoju ťažkého systémového zápalu, strate telesnej hmotnosti ani poškodeniu mozgu. Najzaujímavejším zistením bol však mechanizmus, akým metionín pôsobil.

Metionín zlepšil funkciu obličiek, zvýšil ich prekrvenie a filtračnú kapacitu, vďaka čomu dokázali účinnejšie odstraňovať prebytočné cytokíny z krvného obehu. „Naše zistenia rozširujú rastúci súbor dôkazov, že bežné zložky stravy sa dajú využiť ako liek,“ cituje portál AOL hlavnú autorku štúdie Dr. Janelle S. Ayres, pôsobiacu na Salk Institute for Biological Studies.

Rovnováha je kľúčová

Metionín je jednou z esenciálnych aminokyselín, ktorú človek prijíma bežne v strave, najmä z mäsa, vajec, rýb a mliečnych výrobkov. V organizme slúži ako prekurzor S-adenozylmetionínu, univerzálneho darcu metylových skupín, ktorý ovplyvňuje expresiu génov, syntézu neurotransmiterov aj detoxikačné procesy.

Metionín sa zároveň podieľa na tvorbe glutatiónu, jedného z najdôležitejších antioxidantov v ľudskom tele. Bez neho by bunky nedokázali efektívne čeliť oxidačnému stresu.

Zároveň však platí, že metabolizmus metionínu úzko súvisí s tvorbou homocysteínu. Pri jeho nadbytku môže hladina homocysteínu stúpať, čo sa v mnohých štúdiách spája so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom.

Dôležité je však rozlišovať medzi experimentálnymi dávkami a bežným príjmom v strave. V mnohých štúdiách vedci zámerne používali vysoké jednorazové dávky metionínu, aby vyvolali zvýšenie homocysteínu a mohli sledovať jeho účinky na cievy. Takéto situácie však nereflektujú realitu každodennej výživy.

V bežnej strave človek prijíma metionín v nižších dávkach, postupne a spolu s ďalšími živinami, ktoré jeho metabolizmus výrazne ovplyvňujú. V praxi to znamená, že metionín prijímaný z bežných potravín sa správa inak než metionín vo forme koncentrovaného doplnku.

Samotní autori zo Salk Institute zdôrazňujú, že ich výsledky zatiaľ pochádzajú zo zvieracieho modelu. Nemožno ich teda automaticky prenášať na ľudí. 

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking