Bežný zlozvyk spôsobuje rakovinu, varuje WHO. Slovensko patrí medzi rizikové krajiny

Alkohol patrí medzi najrozšírenejšie spoločenské dro*y v Európe. Jeho skryté následky sú však oveľa vážnejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. Najnovšia správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a jej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) prináša alarmujúce zistenia. O správe informuje Euronews.

Podľa výskumu WHO spôsobuje alkohol v Európskej únii ročne vyše 111-tisíc nových prípadov rakoviny. To predstavuje približne 4 % všetkých novodiagnostikovaných prípadov.

Okrem zdravotných následkov je obrovská aj ekonomická strata. Predčasné úmrtia na rakovinu spojenú s alkoholom stáli európske ekonomiky v roku 2018 viac než 4,5 miliardy eur. 

Neexistuje bezpečná dávka

„Rakovina je v Európskej únii druhou najčastejšou príčinou smrti a alkohol hrá v tomto príbehu kľúčovú úlohu,“ uvádza WHO v správe Alcohol and Cancer in the European Union – A Call to Action.

Ako uvádza Euronews, už v roku 1988 zaradila IARC alkohol medzi karcinogénne látky. Dnes vieme, že konzumácia alkoholu zvyšuje riziko najmenej siedmich typov rakoviny. Patrí medzi ne rakovina ústnej dutiny, hltana, hrtana, pažeráka, pečene, hrubého čreva a prsníka u žien.

Riziko sa tiež zvyšuje s množstvom vypitého alkoholu. Odborníci však zdôrazňujú, že neexistuje žiadna bezpečná hranica. Dokonca aj takzvané „mierne pitie“ bolo v roku 2020 zodpovedné za viac než 100-tisíc nových prípadov rakoviny na svete. V prípade rakoviny prsníka WHO uvádza, že až tretina prípadov spôsobených alkoholom vznikla práve u žien, ktoré pili len mierne.

Mechanizmy, ktorými alkohol prispieva k vzniku rakoviny, sú rôznorodé. Ide o faktory od hormonálnych zmien, cez poškodenie DNA spôsobené látkou acetaldehyd, až po negatívne ovplyvnenie črevného mikrobiómu.

Trump sa pustil do svetového magazínu TIME: „Zmizli mi vlasy a niečo mi pláva nad hlavou“

Európa pije najviac na svete

WHO upozorňuje, že Európa je regiónom s najvyššou spotrebou alkoholu globálne. Sedem z desiatich krajín s najvyššou konzumáciou sa nachádza v EÚ. V roku 2019 zomrelo v EÚ pre alkohol viac ako 240-tisíc ľudí, pričom až tretina týchto úmrtí súvisela s rakovinou.

Ako sme informovali v nedávnom článku, na Slovensku je situácia rovnako znepokojivá. Podľa údajov WHO patríme do prvej tridsiatky krajín sveta v spotrebe alkoholu, konkrétne na 25. miesto.

Priemerný Slovák starší ako 15 rokov vypije ročne 10,5 litra čistého alkoholu, čo zodpovedá približne 420 pollitrovým pivám alebo 117 fľašiam vína. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) uvádza, že v roku 2022 bolo u nás hospitalizovaných viac ako 13-tisíc ľudí s diagnózami priamo súvisiacimi s pitím alkoholu.

Problémom je aj nízka informovanosť verejnosti. Menej ako polovica Európanov vie, že alkohol spôsobuje rakovinu. „Kľúčom je zvýšiť povedomie o tom, že žiadna úroveň pitia nie je bezpečná,“ uviedla pre Euronews Dr. Béatrice Lauby-Secretan z IARC.

Čo navrhuje WHO?

Odborníci sa zhodujú, že alkoholové škody nie je možné riešiť len apelom na jednotlivcov. Potrebné sú systémové opatrenia. WHO a IARC odporúčajú:

Podľa štúdie z roku 2021 by samotné zdvojnásobenie spotrebných daní na alkohol mohlo v Európe zabrániť až 6 % nových prípadov rakoviny a s nimi súvisiacich úmrtí.

Hoci pitie alkoholu je na Slovensku aj v Európe vnímané ako spoločenská norma či tradícia, WHO upozorňuje, že „pohárik denne pre zdravie“ je len nebezpečný mýtus. Pravda je jednoduchá: čím menej alkoholu človek vypije, tým nižšie je jeho riziko rakoviny.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska