Bratislavčania vyrábajú špeciálne eko tehly z odpadu, ktoré využívajú aj v Afrike

Z odpadu, ktorý sa tvorí pri spracovaní celulózy začali vyrábať tehly s jedinečnými vlastnosťami. Ide o ekologické tehly, pri ktorých výrobe sa využíva technológia spájania, ktorá už podlieha aj patentu. Táto špeciálna technológia je istým garantom pevnosti tehál. Pri jej vývoji spolupracovala slovenská firma s partnerom z Juhoafrickej republiky.

zdroj:flickr.com

Tieto eko tehly vznikajú aj v továrni v Ružomberku. S úspechom sa pritom stretli ako na Slovensku, tak aj v Českej republike. Metóda, ktorá sa používa pri výrobe slovenských eko tehál dokáže ušetriť pri tone vyrobených tehál okolo 75 kilogramov emisií oxidu uhličitého. Práve ten predstavuje záťaž pri vypaľovaní tehál klasickým spôsobom.

zdroj:wikimedia.com

Pre slovenskú firmu predstavuje táto expanzia veľký úspech, keďže práve vďaka nášmu know-how a slovenskému patentu pomôžeme Juhoafrickej republike. Táto krajina je zároveň druhým najväčším producentom papiera na svete a aj vďaka našim tehlám sa môže zbaviť priemyselného odpadu z celulóziek.

Z odpadu sa taktiež vyrobí lacný stavebný materiál, ktorý bude v Afrike vždy veľmi žiadaným produktom. Slovenská eko technológia predstavuje taktiež aj globálny prínos. Špeciálne tehly sú totiž schopné plnohodnotne nahradiť bežne využívané pálené tehly. Takouto náhradou by sa dalo ročne ušetriť státisíce ton emisií skleníkových plynov, čo pre planétu predstavuje nezanedbateľné číslo.

zdroj:commons.wikimedia.org

O tom, že sa ide o vskutku originálny produkt svedčí aj jeho nenapodobiteľnosť. Podobný eko materiál skúšali zhotoviť v Južnej Afrike, ale aj v Kórei, no neúspešne. Ani tieto vyspelé krajiny sa nevedia dopracovať k podobným vlastnostiam, ktorými disponujú originál tehly z Ružomberku.

Slovenská firma sa u nás stretla len s veľmi malou podporou. „Inovatívnym firmám chýba viac podpory zo strany štátu.V Južnej Afrike či západnej Európe sme sa stretli s väčším záujmom o naše tehly z odpadovej celulózy ako na Slovensku. Ak by aj náš štát začal ľudí viac motivovať, aby sa správali ekologickejšie, možno by aj Slováci prestali na naše tehly nahliadať zvrchu len preto, že nie sú z hliny,“ hovorí D. Blattner pre denník TREND

zdroj:ippslovakia.sk