Ceny palív mali klesať, na slovenských pumpách sa však stal pravý opak

Vodiči zažili na slovenských pumpách doslova šok. Namiesto zlacnenia pohonných látok ich čakal nárast. Ako podotýka portál tvnoviny.sk, pumpári sa rozhodli presne naopak. Cena pohonných látok mierne narástla.

Podľa analytika môže za to kombinácia dvoch faktorov. 

Neočakávaný vývoj

Cez víkend neprišlo k zmene, akú mnohí slovenskí vodiči očakávali. Palivá mierne zdraželi a podľa analytika je aj jasné, prečo to tak je. 

„Po prvé, blíži sa letná motoristická sezóna, ktorá má potenciál podporiť spotrebu ropy vo svete. Zo štatistického hľadiska rastú ceny ropy najvýraznejšie práve v druhom štvrťroku,“ uviedol pre tvnoviny.sk Lukáš Lipovský, analytik spoločnosti XTB. 

Okrem toho Lipovský dodal, že za posledných päť rokov narástli ceny ropy v priemere v tomto období o viac ako 20 %. 

Potvrdené: Poznáme dátum, po ktorom si už nové auto na benzín či naftu prakticky nekúpiš

Ako druhý faktor analytik uviedol, že Spojené štáty prestali rozpúšťať svoje strategické rezervy. 

„Teraz, keď sú ceny ropy relatívne nízke, sa krajina rozhodla, že začne svoje strategické rezervy dopĺňať. Tieto informácie viedli k nárastu dopytu po rope, ktorá zaznamenala počas minulého týždňa nárast,“ doplnil Lipovský.

Benzín tak momentálne stojí v priemere euro päťdesiatpäť, nafta je pritom o viac ako desať centov lacnejšia. 

Ekonomická aktivita na Slovensku

Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa v roku 2023 zvýši o 1,7 %, rovnako ako vlani. Podporia ho najmä investície. A v nasledujúcom roku stúpne o 2,1 % vďaka oživeniu exportu, keďže sa očakáva zmiernenie problémov v dodávateľskom reťazci. Uviedla to vo svojej jarnej prognóze Európska komisia (EK).

zdroj: Unsplash/Christian Dubovan

Rast HDP bol v roku 2022 relatívne utlmený, brzdili ho slabý export aj slabá verejná spotreba, zatiaľ čo súkromná spotreba sa držala relatívne dobre.

Komisia očakáva, že ekonomická aktivita na Slovensku sa v druhej polovici 2023 zrýchli, pretože problémy v dodávateľskom reťazci sa budú zmierňovať, čo pravdepodobne podporí export.

Vládne opatrenia zmiernili vplyv nadmerných cien energií na slovenské domácnosti a podniky, čím sa vyhli cenovému šoku. No hoci boli slovenské ceny energií pre domácnosti vďaka týmto opatreniam výrazne pod trhovými cenami, ich strmý nárast vytlačil v roku 2022 infláciu na 12,1 %. V tomto roku predpovedá EK Slovensku priemernú mieru inflácie na úrovni 10,9 % a v nasledujúcom roku jej pokles na 5,7 %.

Zmiernenie inflačných tlakov

Po silnom raste v roku 2022 Komisia v tomto roku očakáva stagnáciu súkromnej spotreby v dôsledku klesajúcich reálnych miezd. Naopak, investície majú výrazne rásť vďaka štrukturálnym fondom a vládnym investíciám.

Miera nezamestnanosti na Slovensku bude naďalej klesať zo 6,2 % v roku 2022 na 5,7 % v roku 2023 a 5,5 % v roku 2024, čo odráža veľmi napätý trh práce.

Nákupný raj Slovákov sa teší z prajnej predpovede. Na jeseň by inflácia mala klesnúť na jednociferné číslo

V roku 2022 vzrástli nominálne mzdy menej ako inflácia, čo viedlo k strate reálnej kúpnej sily. S oživením ekonomického sentimentu sa očakáva, že mzdy zamestnancov začnú stúpať o niečo rýchlejšie. Napätá situácia na trhu práce by mala podľa projekcií EK prispieť k trvalejšiemu rastu cien v sektore služieb.

Po nízkom rozpočtovom deficite na úrovni 2 % HDP v roku 2022 sa očakáva jeho zvýšenie na 6,1 % v roku 2023, a to v dôsledku výdavkových opatrení prijatých vládou vrátane nových opatrení na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií v roku 2023.

Komisia v súčasnosti predpokladá úplné ukončenie týchto opatrení v roku 2024.

Vyššie kompenzácie pre zamestnancov vo verejnom sektore, zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) v niektorých odvetviach a rodinný balík vrátane daňového bonusu, zvýšených prídavkov na deti, zavedenie rodičovského bonusu v rámci dôchodkovej reformy, ako aj opätovné zavedenie bezplatných obedov pre žiakov prispejú tiež k zvýšeniu rozpočtového deficitu na 6,1 % v roku 2023.

V roku 2024 Komisia očakáva pokles deficitu verejných financií na 4,8 % HDP, keďže sa zmiernia inflačné tlaky a skončia sa opatrenia súvisiace s cenami energií.

Po znížení pomeru vládneho dlhu k HDP na 57,8 % v roku 2022 EK predpokladá jeho nárast v roku 2023 na 58,3 % a v roku 2024 na 58,7 %.