Daja­na Rod­ri­gu­ez: Ako sa robí kabel­ko­vý biz­nis po slo­ven­sky

Simona Hanzelová / 7. januára 2017 / Rozhovory

Čo ti ako prvé napad­ne, keď sa povie znač­ko­vá kože­ná kabel­ka? Prav­de­po­dob­ne sa ti vyba­ví nie­kto­rá zo zná­my­ch zahra­nič­ný­ch zna­čiek. Málo­kto však vie, že na Slo­ven­sku máme mla­dú, rých­lo napre­du­jú­cu znač­ku ori­gi­nál­ny­ch kabe­liek so sve­to­vým poten­ciá­lom, kto­rá si postup­ne zís­ka­va aj zahra­nič­nú kli­en­te­lu. Za všet­kým sto­jí iba dvad­saťš­ty­ri­roč­ná Daja­na Rod­ri­gu­ez, kto­rá sa v časo­ch veľ­ko­vý­ro­by a lac­ný­ch „fej­kov“ cho­pi­la svo­jej prí­le­ži­tos­ti a s pomo­cou celej rodi­ny zača­la šiť kva­lit­né a jedi­neč­né kús­ky, kto­ré si čosko­ro zís­ka­li srd­cia aj tých naj­ná­roč­nej­ší­ch zákaz­ní­čok. Dnes má táto šikov­ná rodáč­ka z Par­ti­zán­ske­ho kubán­ske­ho pôvo­du roz­be­hnu­tý úspeš­ný e-shop s desiat­ka­mi ori­gi­nál­ny­ch mode­lov, kto­ré čaka­jú na svo­je nové maji­teľ­ky.

Tvoja rodina sa v deväťdesiatych rokoch venovala výrobe kožených búnd. Kedy si prvýkrát pričuchla k tomuto remeslu? Necítila si zodpovednosť, keď si sa po rokoch rozhodla pokračovať v tejto rodinnej tradícií výrobou kožených kabeliek?

Odmalička som poznala našu dielňu a ako malá som sa s týmto svetom stretávala. Pomaly som spoznávala prácu s kožou, a postupne som sa ku tomu dostávala bližšie a bližšie. Reálny kontakt mňa ako človeka, čo chce niečo vytvoriť, prišiel vtedy, keď som si chcela ušiť šaty na ples, a preto som sa rozhodla, že sa musím naučiť šiť na stroji. Bolo to asi keď som mala 17 rokov. Potom sa to už rozbehlo. Okúsila som stroje na prácu s kožou, naučila som sa ušiť kozmetickú taštičku, ďalej nasledovala úplne jednoduchá kabelka pre mňa, pre moju mamu, neskôr sa ozvali známi a už to išlo. Zamestnali sme postupom času šikovné šičky a každá z nás robila vo firme to, čo sme vedeli najlepšie. Nejakú veľkú zodpovednosť voči rodinnej tradícii som necítila. Na dielni sa už v podstate v tej dobe už nič nevyrábalo, tatino sa venoval už iným veciam, a my s maminou sme to poňali skôr ako takú výzvu a príležitosť. Ja som študovala na vysokej škole, čiže rodičia nič veľké odo mňa nečakali. Skôr boli radi, že niečo robím. Ja som od seba očakávala asi najviac zo všetkých.

blogova-fotka-7

zdroj fotografií: archív Dajany Rodriguez

Svoj kabelkový biznis si odštartovala na SAShE.sk, kde si sa nedávno dokonca stala najúspešnejšou spomedzi viac ako desaťtisíc predajcov. Ako spomínaš na svoje začiatky?

Bol to naozaj začiatok takmer od nuly. Keď sme začínali, nemali sme peniaze ani na plyn, šili sme pri teple starej piecky, do ktorej sme si nosili drevo. Nebol za nami nikto známy, nikto nám nič extra nedal. Ja mám aj teraz živo pred očami seba a tie pocity, ktoré som cítila. Ako som si hovorila, aké úžasné by to bolo, keby sme predali jednu kabelku týždenne, potom denne, potom sa tie ciele a túžby zvyšovali a postupovali, až som prišla tam, kde som dnes. Viem, ako túžobne som sa pozerala na popredné priečky predajcov, a ako som si hovorila, aké úžasné to musí byť, byť prvý či druhý. Všetko sa zdalo byť také nereálne ako sen. Netušila som, ako sa tam dostať, ale vedela som, že to chcem. Nič sa nestalo zo dňa na deň. Učila som sa všetko za pochodu, veľa som čítala, hľadala na internete, sú za tým všetkým tisíce hodín. Ten predaj kabeliek, to nie je len o výrobe. Vyrobiť kabelku a predať ju, to je cieľ, ale je za tým omnoho, omnoho viac. Od administrácie, prezentácie, až po marketing. Ja na svoje začiatky nikdy nezabudnem.

Ako by si opísala svoje kabelky? Čím sú výnimočné?

Podľa mňa hlavne tým, že je vidno, že na nich pracovali najmä ľudia, a nie iba stroje. Majú svoju dušu. Často mi zákazníčky hovoria, že je vidno, že to nevyšlo z pásovej výroby, že tie kabelky na tom pleci pôsobia naozaj viac originálnejšie než ostatné kabelky, bežne kúpené v obchodoch. Ja si myslím, že je to spôsobené hlavne materiálom, prevedením, dizajnom, a aj výšivkami. Používame naozaj kvalitnú kožu, nie sú to žiadne umelo spracované materiály, ktoré sa majú tváriť, že sú koža. Špeciálnou kategóriou sú kabelky s výšivkami, ktoré si sama navrhujem a programujem. Je to niečo odlišné, netradičné, čo naše kabelky odlišuje od konkurencie. Keďže si ich sama navrhujem, je to niečo, čo je len v mojej hlave a nesie to môj vlastný štýl. Robíme často aj limitované kusy, kabelky vytvoríme v jednom, dvoch či troch kusoch a dosť. Moja značka je viac o osobnom prístupe. Nechcem byť len značka, ale chcem, aby sme vždy zostali reálnymi ľuďmi. Vo veľkej miere zohľadňujeme názory zákazníkov a ich požiadavky, často sa spolu dohodneme na zmene farby kabelky, či na drobných úpravách. Všetko robím tak, aby som bola spokojná ja ako dizajnér značky, a aj zákazník ako majiteľ daného kúsku.

najnovsie-1

zdroj fotografií: archív Dajany Rodriguez

Kde čerpáš inšpiráciu pri tvorbe kabeliek?

Všade. Nemám žiadny rituál alebo nejakú overenú studnicu nápadov. Inšpiruje ma všetko okolo mňa. Sledujem, čo ľudia nosia, a počúvam, čo práve potrebujú. Pokiaľ ide o farebnosť či dizajn, veľa čerpám z výtvarného umenia, ktoré študujem. Veľakrát sa mi niečo aj sníva, a ráno už viem, čo budem vyšívať. Niekedy ani sama neviem, kde som na to prišla, ako to vzniklo, ale jednoducho to mám tam vnútri. Momentálne mám v hlave už asi 3-4 ďalšie kolekcie, ktoré si viem predstaviť. Všetko to je vo mne a ja to potrebujem dať von do sveta. Tvorba je pre mňa ozajstným sebavyjadrením. Je to niečo, čo ma napĺňa, a čo potrebujem k životu.

blogova-fotka-3

zdroj fotografií: archív Dajany Rodriguez

Čo všetko obnáša výroba jedného kúsku? Koľko ľudí okrem teba sa na ich výrobe podieľa?

Pri niektorých kabelkách trvá výroba 3 hodiny, pri iných aj 10 hodín. Samotnej výrobe predchádza nápad, ktorý treba premietnuť na skicu. Potom sa robí strih kabelky, nakreslí sa tvar, rátajú sa rozmery jednotlivých dielov, merajú sa zipsy, zvažuje sa celý proces šitia. Z výkresu sa potom vystrihnú jednotlivé časti a podľa nich sa potom z kože vyrezávajú dielce. Nasleduje šitie podšívky, remienkov a celého tela kabelky, pripínajú sa kovania, lepia sa diely, dávajú sa výstuhy a podobne. Výsledkom je skúšobný prototyp, na ktorom potom vidíme prípadné nedostatky modelu. Keď treba, ušije sa ďalšia kabelka, až kým nie je hotová taká, s ktorou budeme stopercentne spokojní. V prípade výšivky na kabelke trvá celý výrobný proces dlhšie, pretože tá sa šije na špeciálnom stroji, niekedy 4 až 5 hodín, a navyše je nutné ju najskôr na počítači naprogramovať. Samozrejme, k tomu si domyslite nevyhnutný nákup kvalitnej kože, kovania, podšívok, lepidiel a všetkého potrebného. Jeden by neveril, aké zložité je zabezpečiť všetko na jednu kabelku. Sama som si to nevedela predstaviť, až kým som nezačala pracovať v tomto odvetví. Čo sa týka ľudí, je to rôzne, záleží od objednávky, ale priemerne jedna kabelka prejde rukami štyroch až piatich ľudí, než opustí našu firmu.

V tvojej ponuke môžeme nájsť aj zopár kúskov pre pánov, konkrétne opasky a peňaženky. Neplánuješ svoju pánsku kolekciu rozširovať?

Plánujem, a to čo najskôr. Dopyt po pánskych taškách a doplnkoch máme deň čo deň. Momentálne sú ale naše výrobné kapacity tak naplnené, že nie je možné tvoriť nové modely a vymýšľať strihy. Po novom roku sa do tohto určite pustíme.  Našu výrobu chceme určite rozširovať, takže verím, že bude čas aj na pánsku kolekciu. Ja sama mám množstvo nápadov, ktoré už len potrebujem zrealizovať. Myslím, že páni si u nás časom nájdu rovnako pestrú kolekciu, ako aj dnes dámy. Všetko je len otázkou času, ale pevne verím, že do budúcich Vianoc sa nám to podarí.

najnovsie-3

zdroj fotografií: archív Dajany Rodriguez

Keďže sa venuješ výrobe kabeliek, môžeš o sebe povedať, že si kabelková maniačka? Koľko kabeliek vlastníš?

Práveže nie som. Myslím, že žiadny výrobca nie je maniak na to, čo vyrába. Ani obuvník nemá doma sto párov topánok. Väčšinou to býva práve naopak. To, čo robíme, toho máme málo, lebo na nás ten čas už nezostane. A to je asi aj ten môj prípad. Veľakrát vyrobím kabelku, ktorú by som si chcela nechať, ale potom si poviem, že by to bola asi škoda, keby som si ju nechala sama pre seba, a že ju musím dať do sveta, nech si nájde tú pravú majiteľku. Ja mám za tých päť rokov doma len šesť kabeliek. Na bežné nosenie, na cestovanie, a je medzi nimi aj jedna plesová. Vystačím si s nimi, i keď pár kúskov navyše by asi naozaj neuškodilo.

Kabelky šité v malých nákladoch sú v dnešnej dobe hromadnej výroby pomerne vzácnosť. Ako to vyzerá v tomto biznise na Slovensku? Majú u nás tvoje kabelky nejakú konkurenciu?

Na Slovensku je viacero výrobcov, ktorí sa venujú kabelkám – či už menších alebo väčších. Teda ja poznám skôr len tých malých, neviem o žiadnej veľkovýrobe. Viacerí šijú z koženky a textilu, tam si nie sme konkurenciou. Čo sa kože týka, sú tu aj takíto, poznáme sa a vieme o sebe. Ale nie je nás veľa. Nezávidíme, práve naopak, prajeme si. Povedala by som, že si navzájom nie sme až takou konkurenciou, pretože každý z nás robí veci trocha inak a z iného druhu kože. Ale vo všeobecnosti si myslím, že konkurencia byť musí, a ja ako obchodník či dizajnér ju beriem ako výzvu. Dokázali sme sa presadiť, ja svojej značke verím, a budem jej veriť aj naďalej. Dnes už predávame cez vlastný e-shop dajanarodriguez.com, z ktorého sa úprimne teším, a je to ten najlepší výsledok našej dlhoročnej práce.

blogova-fotka-5

zdroj fotografií: archív Dajany Rodriguez

Pýšiš sa tým, že tvoje kabelky kupujú zákazníčky z celého sveta. Kam najďalej putovali, a čím sú tvoje kabelky podľa teba atraktívne pre zahraničie?

Kabelky posielame hlavne do Ameriky a Európy, ale posielali sme už aj do Číny, Austrálie, či na Nový Zéland. Boli už naozaj všelijaké destinácie, niekedy som ich musela hľadať aj na mape. Atraktivita spočíva asi v tej jedinečnosti a v celej filozofii značky. Vo svete je veľký trend kupovať od malých výrobcov, kupovať handmade, kupovať niečo, čo má svoju originalitu a dušu. Zákazníci vyhľadávajú jedinečnosť a tešia sa z limitovaných kúskov. Ľudia nám píšu, že už nechcú kupovať od veľkých nadnárodných spoločností, a že chcú dať tie peniaze tam, kde vedia, kam idú, kto to robil a čo za to dostanú. Pozerajú hlavne na dizajn, prevedenie, kvalitu. Máme celkovo výborné ohlasy zo zahraničia, za čo som moc vďačná. Viem to na základe správ a hodnotení, ktoré nám zákazníci zasielajú. Je to výborná spätná odozva a je pre všetkých verejne prístupná k nahliadnutiu.

predajna-dr-2

zdroj fotografií: archív Dajany Rodriguez

Kabelky si začala vyrábať len pred piatimi rokmi a svoju značku si do tejto podoby vybudovala v relatívne krátkom čase. Ako sa ti tak rýchlo podarilo získať toľkých zákazníkov a dostať do povedomia ľudí?

Je veľmi veľa faktorov, ktoré to ovplyvnili. Hlavnú zásluhu na tom všetkom majú určite moji rodičia, brat, priateľ, ako aj ďalší ľudia, ktorí mi pomáhajú. Nič z tohto by však ale nebolo, keby som nebola tak ambiciózna a tvrdohlavá. Myslím si, že v dnešnej dobe je dôležité mať svoje ciele a ísť si za tým tak, ako si idem aj ja. Veľa ľudí si jednoducho povie, že to nie je možné, a hotovo. Ja som si povedala, že možne je všetko a nastavila som sa na to. Všetko ďalšie prišlo postupne, jednoducho sme si tých ľudí získali. Nesnažím sa robiť veci tak ako iné firmy, jednoducho robím to, o čom som sama presvedčená, a zjavne to aj funguje. Aj do budúcna si chcem ponechať túto slobodu, nech budeme akokoľvek veľkí, chcem, aby to vždy bola taká Dajana Rodriguez, aká v skutočnosti aj je.

dsc_0145

zdroj fotografií: archív Dajany Rodriguez

Kde vidíš svoju značku o ďalších päť rokov?

Toto je ťažká otázka. Jedna vec je to, čo chcem a čo cítim, ale realita môže byť iná. Verím ale, že bude taká, akú si ju vysnívam, respektíve zariadim. Tým, že ja som naozaj veľký snílek a nič pre mňa nie je nemožné, tak asi vidím svoju značku naozaj ďaleko. Musím to tak vidieť, inak by som nemohla robiť to, čo robím. Ako by som inak mohla napredovať, keby si nestanovím väčší cieľ? Aj pred piatimi rokmi sa moje sny zdali smiešne, či nesplniteľné, a veľa ľudí sa mi smialo a neverili mi. Dnes mám vo svojich dvadsiatich štyroch rokoch vlastnú značku a fungujúcu firmu. Chcela by som v prvom rade asi otvoriť kamenné predajne, a taktiež chcem rozšíriť výrobu. To sú také moje najbližšie plány do budúcnosti. Mám však aj iné plány a sny, ktoré by som si však rada nechala pre seba, aby som ich nezakríkla. Čo sa stane, to ukáže len čas. Možno príde aj niečo celkom nové, to človek nikdy nevie.

zdroj titulnej foto: archív Dajany Rodriguez

 

Pridať komentár (0)