Edi­son vs Tes­la — hra, kto­rá sa neh­ra­la pod­ľa pra­vi­diel

Dárius Polák / 4. mája 2016 / Tech a inovácie

Tho­mas Edi­son má na svo­je meno regis­tro­va­ných cez tisíc paten­tov. Tie obsa­hu­jú jeho vlast­né nápa­dy, no i nápa­dy, kto­ré pre­vzal od iných vyná­lez­cov. Učí sa o ňom v ško­le a je uzná­va­ný za veľa vecí, bez kto­rých si nevie­me pred­sta­viť svoj život, no žiaľ, menej slá­vy zoža­li vyná­lez­co­via, kto­rí pra­co­va­li pod ním a vďa­ka kto­rým zbo­ha­tol. Naj­zná­mej­ším z nich bol Niko­la Tes­la. Čo všet­ko si musel vytr­pieť?

Bez rešpek­tu

Ku kon­cu svoj­ho živo­ta Edi­son pove­dal, že by si želal, aby mohol pre­ja­viť Tes­lo­vi viac rešpek­tu, za to, čo doká­zal. Ško­da, že už vte­dy bolo tro­chu nesko­ro — Tes­la zomrel sám a chu­dob­ný, zatiaľ čo Edi­son boha­tý a s veľ­kou zná­mos­ťou. Pri spo­loč­nej prá­ci Edi­son čas­to nazý­val Teslo­ve nápa­dy neprak­tic­ký­mi, ale­bo si z nich uťa­ho­val. Edi­son dob­re vedel, aká skve­lá mla­dá myseľ preň­ho pra­cu­je (už v tej dobe mal Tes­la zopár paten­tov na svo­je meno, napr. na zaria­de­nie, kto­ré bolo pre­vádz­ko­va­né na zákla­de rotá­cie mag­ne­tic­kých pólov).

1

Pohá­ňa­ný nená­syt­nos­ťou

Tes­la raz v jed­nom inter­view pre New York Times kri­ti­zo­val Edi­so­na. “On (Edi­son), mal naozaj­st­né opo­vr­hnu­tie pre uče­nie sa z kníh, ako i pre mate­ma­tic­ké zna­los­ti, roz­ho­du­je sa iba na zákla­de inves­tor­ské­ho inštink­tu a sed­liac­ke­ho roz­umu”. Tes­la sa napro­ti tomu zdal ako váš­ni­vý inži­nier, kto­rý bol úpl­ne fas­ci­no­va­ný tech­nic­kým aspek­tom svo­jej prá­ce. Mal foto­gra­fic­kú pamäť a mával doslo­va zábles­ky genia­li­ty, kedy vymýš­ľal rôz­ne rie­še­nia na prob­lé­my, ale­bo vizu­ali­zo­val detail­nú sché­mu zaria­de­nia, kto­ré ešte nevyt­vo­ril. Edi­son naopak trval na vyví­ja­ní zaria­de­ní, kto­ré mali prak­tic­ké rie­še­nie a vďa­ka kto­rým si mohol tro­chu zaro­biť.

2

Uťa­ho­va­nie zo spô­so­bu mys­le­nia

Nie­len­že nazval nie­kto­ré Teslo­ve nápa­dy neprak­tic­ké, prí­pad­ne ich rov­no zru­šil, on si skrát­ka nevá­žil Tes­lo­vu myseľ. Tes­la často­krát pra­co­val do noci, bol výstred­ný a posad­nu­tý svo­jou prá­cou. Edi­son bol viac spo­lo­čen­sky zalo­že­ný (bol žena­tý so 16 roč­nou ženou) a neb­ral Teslo­ve ezo­te­ric­ké poznám­ky prí­liš seri­óz­ne.

3

Pri­vlast­ne­nie si flu­oro­sko­pu

Zaria­de­nie, kto­ré pro­du­ku­je rön­tgenove sním­ky, je nie­čo na čom Tes­la pra­co­val, nehľa­diac na Edi­so­no­ve výstrel­ky. Počas vývo­ja však vďa­ka Edi­so­no­vi jeho asis­tent dostal rako­vi­nu (ešte pred­tým než nebož­tík zomrel, musel mať odstrá­ne­né obi­dve ruky) a samot­ný Edi­son tak­mer osle­pol. Hlav­né však je, že zís­kal svoj patent…

4

Nevyp­lá­ca­nie peňa­zí

Edi­son neza­pla­til dohod­nu­tú sumu $50 000 dolá­rov za opra­ve­nie DC moto­ra — kto­rý Tes­la opra­vil s veľ­kým pre­hľa­dom. Neefek­tív­ne zaria­de­nie pre­me­nil na pra­vý opak, čím zachrá­nil Edi­so­no­vi kopec peňa­zí (viac než dohod­nu­tú sumu $50 000 dolá­rov). Všet­ko čo na to pove­dal bolo, že Tes­la “nepo­cho­pil ame­ric­ký zmy­sel pre humor”, (Tes­la bol chor­vát­sky imig­rant). Tes­lo­vi chví­ľu trva­lo kým pocho­pil, s kým má čo doči­ne­nia, až sa koneč­ne roz­ho­dol, že odíde a začne s vlast­ný­mi expe­ri­men­ta­mi.

5

Iró­nia s medai­lou

Edi­son má po sebe pome­no­va­nú medai­lu, kto­rá je roč­ne odo­vzdá­va­ná sku­pi­nou IEEE (Inšti­tút elek­tric­kej ener­gie). Pre Tes­lu to bola v roku 1916 iró­nia. V obo­re, kde bol špič­ka, zís­kal medai­lu s podo­bou člo­ve­ka, kto­rý si ho nevá­žil.

6

Výsmech za prvú rada­ro­vú tech­no­ló­giu

Ak by nebo­lo Edi­so­nov­ho ega, vývoj rada­ro­vej tech­no­ló­gie sa mohol urých­liť natoľ­ko, že by zachrá­nil nespo­čet­né množ­stvo živo­tov v prvej sve­to­vej voj­ne. Samoz­rej­me, že po nie­koľ­kých rokoch sa táto tech­no­ló­gia vyvi­nu­la.

7

Boj pro­ti Teslo­vej AC Power

Edi­son samoz­rej­me nech­cel, aby Teslo­va Alter­na­te Cur­rent uspe­la, pre­to­že by ho to pri­ro­dze­ne zni­či­lo (za väč­ši­nu úspe­chu mohol aj tak ďako­vať Tes­lo­vi). Bál sa ho natoľ­ko, že šíril fámy o nekva­li­te jeho pro­duk­tov. Tes­la však nako­niec ten­to boj vyhral, pre­to­že mal lep­ší mecha­niz­mus a zastal sa ho aj Geor­ge Wes­tin­ghou­se (vyná­lez­ca v oblas­ti par­ných stro­jov, želez­ni­ce a elek­tri­ny, kto­rý spo­lu s Tes­lom pre­sa­dil pou­ží­va­nie strie­da­vé­ho prú­du).

8

Zabil muža, aby doká­zal Tes­lo­vi prav­du

Edi­son bol zná­my svo­ji­mi zastra­šo­va­cí­mi tak­ti­ka­mi. Zašiel až tak ďale­ko, že vyvi­nul elek­tric­ké kres­lo s využi­tím Teslo­vej AC tech­no­ló­gie, na kto­rom pop­ra­vil člo­ve­ka odsú­de­né­ho k tres­tu smr­ti. “Bolo to prí­šer­né a vša­de bola špi­na,” pove­dal Geor­ge Wes­tin­ghou­se. Celé divad­lo bolo iba kvô­li sna­he doká­zať, že Tes­la nemá prav­du.

9

Doslo­va nez­die­ľa ani cent

Edi­son bol boha­tý a vždy hľa­dal ďal­šie spô­so­by ako zbo­hat­núť. To zna­me­na­lo upo­náh­ľať svo­je nedo­ko­na­lé a nedo­kon­če­né vyná­le­zy sme­rom k paten­to­vé­mu úra­du. Edi­son mal tím plný bri­lant­ných inži­nie­rov a ved­cov, v kto­rom mal samoz­rej­me, veľ­ký podiel pre seba. Tes­la napro­ti tomu fun­go­val viac ako one-man-show. Mal skrát­ka smo­lu, že nevi­del, pre koho v sku­toč­nos­ti pra­co­val a ten­to čas ho oddia­lil od veno­va­nia sa čin­nos­ti, kvô­li kto­rej bol ochot­ný aj zomrieť. Tes­la žiaľ nebol rode­ný pod­ni­ka­teľ, kvô­li čomu sa dostal do finanč­ných prob­lé­mov, až sa napo­kon stia­hol do úza­dia a vo veku 86 rokov zomrel ako chu­dob­ný a zabud­nu­tý.

10

zdroj: listverse.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie: Youtube/U.S. Depart­ment of Ener­gy, zdroj ostat­ných fotiek: listverse.com

Pridať komentár (0)