EXKLUZÍVNY prieskum pre Startitup: Matovič by predbehol SaS a Smer-SD by voľby nevyhral
- Prieskum vypracovala agentúra SCIO
- Martin Klus vysvetlil, ako môže poznateľnosť politikov ovplyvniť preferencie
- Voľby by vyhrala opozičná strana

- Prieskum vypracovala agentúra SCIO
- Martin Klus vysvetlil, ako môže poznateľnosť politikov ovplyvniť preferencie
- Voľby by vyhrala opozičná strana
Otázka predčasných volieb stále visí vo vzduchu a napriek tomu, že teraz nebudú, nie je vylúčené, že tomu tak nemôže byť neskôr. Startitup si preto dal vypracovať v agentúre SCIO prieskum, kde sa pýtal rozhodnutých voličov na ich preferencie, ale rovnako sa zaujímal aj o poznateľnosť jednotlivých tvárí, ktoré miešajú karty v politickom priestore.
Volebný model rozhodnutých voličov agentúra zostavila na základe reprezentatívnej vzorky 1000 respondentov. Prieskum realizovala od 28. apríla do 2. mája 2025.
Výrazný skok Republiky
Keby sa voľby konali na prelome apríla a mája tohto roka, víťazom by nebol Smer-SD Roberta Fica. Ten by podľa odpovedí voličov získal len 20,35 %. Predbehlo by ho Progresívne Slovensko s 21,15 %. Síce s veľkým odskokom, ale predsa, na treťom mieste skončila Republika. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že hnutie Milana Uhríka by získalo až 10,31 %.
Za ním nasleduje Hlas-SD (9,37 %), Hnutie Slovensko (8,17 %), KDH (6,96 %) a SaS (6,02 %). Za hranicou zvoliteľnosti by sa tesne ocitli SNS (4,95 %) a Demokrati (4,69 %). Do parlamentu by sa nedostali ani Sme rodina (4,42 %) a Maďarská aliancia (3,62 %).
Inak by tak vyzeralo aj zloženie, ktoré by zasadlo do parlamentných lavíc. Najviac stoličiek by získalo Progresívne Slovensko, ktoré by reprezentovalo 38 poslancov, v tesnom závese by nasledoval Smer-SD s 37 poslancami. Vysoký počet (19 kresiel) by získali Republika aj Hlas-SD (17 kresiel). Hnutie Slovensko by malo v parlamente 15 poslancov, KDH 13 poslancov a SaS len 11 poslancov.
Ľudia si pamätajú Sulíka aj Kollára
Ak sa pozeráme na preferencie voličov z hľadiska poznateľnosti, okrem Igora Matoviča bodovali aj Boris Kollár či Branislav Gröhling. Silu mena podľa spoluzakladateľa a konateľa spoločnosti SCIO netreba podceňovať. Fakt, že u voličov bodovali aj osobnosti, ktoré nesedia v parlamentných laviciach, podľa neho dokazuje, že ľudia si pamätajú tých, ktorí sa nachádzali na politickej scéne počas dlhého časového obdobia.
Prízvukuje, že Richard Sulík práve preto u Slovákov stále rezonuje. „To poznanie vychádza z toho, že sú na politickej scéne už takmer desaťročie. V prípade Richarda Sulíka už viac ako 15 rokov, čo vo veľkej miere vplýva na čísla. To je známosť podobná Robertovi Ficovi alebo Igorovi Matovičovi, ktorí sú v podstate permanentnou súčasťou politickej scény už niekoľko dlhých rokov,“ hovorí Martin Klus s dôvetkom, že síce už nie je aktívnym členom SaS, stále je čestným predsedom.
Klus však jedným dychom dodáva, že veľa ľudí si Sulíka spája s tým, že trikrát povalil svoju vlastnú vládu a že opakovane následne prišla vláda Roberta Fica. Práve preto podľa neho napriek vysokej známosti nie je „magnetom na politické hlasy“. V prípade Borisa Kollára je to tiež podľa neho o tom, že už dva roky nie je aktívny v politike. Tým, že nerobí žiadne politické tlačovky alebo zásadnejšie vyhlásenia, jeho meno sa v tejto chvíli nespája s aktívnym bojom o politické hlasy.
Faktor Matovič a nie taký úspešný Šimečka
Vysokú mieru poznateľnosti má aj Igor Matovič, ktorého Slováci sledujú v najväčšej miere. Z opýtaných ho pozná až 71,8 % a aktívne ho sleduje 16,4 %. Až taký úspešný už nebol predseda Progresívneho Slovenska. Michala Šimečku podľa prieskumu pozná len 60 % opýtaných a z toho ho aktívne sleduje len 9,8 %.
Klus hovorí, že ho to do istej miery prekvapilo, pretože ho predbehol aj Branislav Gröhling. Pripisuje to tomu, že líder SaS bol dlho poslancom NR SR a v roku 2020 sa stal ministrom školstva, čo je pomerne významná funkcia.
„Zatiaľ čo Michal Šimečka bol v úvodzovkách “len” v Európskom parlamente, hoc na pomerne vysokom poste, istý čas. Ale občania Slovenska jednoducho európsku politiku veľmi nesledujú. To, že je dnes predsedom najsilnejšej opozičnej strany a podľa zverejnených preferencií aj najsilnejšej strany na Slovensku, to je druhá vec,“ skonštatoval. Nie úplne vysokú popularitu Šimečku pripisuje aj tomu, že predsedovia PS sa v posledných rokoch pomerne často menili.
Kto pohorel
Prieskum ukázal aj to, že takmer nikto netuší, kto je lídrom Maďarskej aliancie. Klus opäť hovorí, že sa často menili a voliči v tom tak nemajú jasno. Lászlo Gubík nemá až také meno ako jeho ostatní kolegovia. „Čísla pána Gubíka mňa osobne vôbec neprekvapili. Dokonca by som povedal, že ma prekvapilo, že ho pozná až toľko ľudí.“
Pri novom ministrovi športu Rudolfovi Huliakovi zas ľudia nevedeli zaradiť jeho stranícku príslušnosť. Ľudia ho totiž ešte donedávna registrovali ako súčasť SNS, keďže mal spory s Andrejom Dankom. Rovnako sa ako šéf rezortu už nemôže natoľko venovať kritike vlády či témam, ktoré rezonujú. To zas nahráva lídrovi národniarov.
„On nemôže teraz ako minister povedať, že je proti transakčnej dani tak intenzívne, ako si to môže dovoliť pán Danko, ktorý toto vo veľkej miere používa aj ako spôsob koaličného boja. A možno je to do istej miery spojené aj s tým, že v minulosti mal ambíciu získavať hlasy voličov v oblasti živnostenského a malého podnikania. Takže možnože aj toto je jeden zo silných motívov. Ale pán Huliak to urobiť nemôže. O to zvlášť, keď je ministrom športu a turizmu,“ dodáva Klus.
Čítajte viac z kategórie: Politika
Zdroj: Startitup