Filip Ostro­wski a Juraj Kou­dela zalo­žili jedi­nečné vyda­va­teľ­stvo Absynt, ktoré práve osla­vuje už druhé naro­de­niny

Veronika Horváthová / 20. marca 2017 / Rozhovory

zdroj: archív F. Ostrowského

Presne pred dvoma rokmi sa Filip Ostro­wski spolu so svo­jím kama­rá­tom Jura­jom Kou­de­lom roz­hodli pri­niesť slo­ven­ským čita­te­ľom žáner, ktorý nebol u nás prí­liš roz­vi­nutý — repor­tážna lite­ra­túra. Odvtedy si vyda­va­teľ­stvo s veľmi príz­nač­ným náz­vom Absynt našlo veľké množ­stvo fanú­ši­kov, ktorí už vytvo­rili komu­nitu milov­ní­kov dob­rej náuč­nej lite­ra­túry. Vytvo­riť úspešný biz­nis v takto špe­ci­fic­kom odvetví nie je jed­no­du­ché, no Absyn­ťá­kom sa to darí per­fektne!

Ahoj, Filip, akú knihu práve čítaš? Máš vôbec čas čítať len tak pre radosť alebo si už len pono­rený do pra­cov­ných tex­tov?

Ahoj, Vero­nika, mám roz­čí­ta­ných via­cero kníh, napr. For a Song and a Hun­dred Songs: A Poet’s Jour­ney through a Chi­nese Pri­son, od čín­skeho autora Liao Yivu. Tu knihu ideme vydať. Našťas­tie, vždy som čítal hlavne repor­tážnu lite­ra­túru a teraz aku­rát musím čítať viac. Takže tej radosti mám veľa, nie­kedy až prí­liš, pre­tože ma chytá stres, že nestí­ham. Až teraz si totiž uve­do­mu­jem, ako veľa dob­rých kníh všade vo svete vychá­dza.

U vás vo vyda­va­teľ­stve vydá­vate knihy auto­rov, ktorí často sia­hajú na kon­tro­verzné alebo tabu­izo­vané témy. Máš pocit, že ľudia na Slo­ven­sku sú pri­pra­vení na tento druh otvo­re­nosti? 

V Absynte o tom takto vôbec nepre­mýš­ľame. Nevi­dím nejaký zásadný roz­diel medzi ľuďmi na Slo­ven­sku, v Poľ­sku, alebo aj Írsku, kde som kedysi strá­vil rok. Všade sa nájde veľa takých, ktorí chcú vedieť viac a nie sú voči svetu ľahos­tajní.

Zdroj: archív F. Ostro­ws­kého

Odzr­kad­ľuje sa to potom aj na čita­teľ­skej základni? Ako by si cha­rak­te­ri­zo­val vašich čita­te­ľov?

O čita­te­ľoch Absyntu môžem pove­dať to, že sú inte­li­gentní, zve­daví, veľmi kri­tickí a neboja sa zau­jí­mať o prob­lémy sveta. Komu­ni­kujú s nami cez Face­book, posie­lajú nám návrhy. Tým záro­veň vytvá­rajú komu­nitu, v kto­rej si ľudia navzá­jom odpo­rú­čajú knihy, vymie­ňajú názory a pocity. Máme pocit, že mnohí nám úprimne fan­dia. Táto zázračná sku­pina ľudí je asi naším naj­väč­ším úspe­chom.

Ty žiješ v Kra­kowe v Poľ­sku, tam má repor­tážna lite­ra­túra dlho­ročnú tra­dí­ciu. Čím to je podľa teba spô­so­bené? Je spo­loč­nosť v Poľ­sku iná ako na Slo­ven­sku?

Mys­lím si, že poľ­ská spo­loč­nosť nie je iná ako slo­ven­ská, len v kaž­dej sa rodia rôzne kul­túrne a sociálne feno­mény. V Poľ­sku má repor­tážna lite­ra­túra dlho­ročnú tra­dí­ciu. Veno­vali sa jej aj spi­so­va­te­lia, naprí­klad lau­re­áti Nobe­lo­vej ceny za lite­ra­túru Hen­ryk Sien­kie­wicz ci Wła­dy­sław Rey­mont. Zna­mená to, že išlo o texty, ktoré spĺňali nie­len kri­térá žur­na­lis­tiky, ale aj lite­ra­túry. Neskôr, ešte počas tota­lity, prišla silná gene­rá­cia novi­ná­rov, ako Rys­zard Kapu­ści­ński, Hana Krall a ešte zopár ďal­ších, ktorí zas vycho­vá­vali novú gene­rá­ciu repor­té­rov – Toch­mana, Smo­le­ńs­kého a ďal­ších. Oni sa k ich dedič­stvu otvo­rene hlá­sia. Naprí­klad Toch­man najmä k mini­ma­lis­tic­kému štýlu Hany Krall. A na nich už dnes nad­vä­zuje gene­rá­cia ďal­ších mla­dých novi­ná­rov a repor­té­rov, ktorí sa naro­dili v 80. rokoch. Sú veľmi talen­to­vaní, pou­ží­vajú nové médiá, a keď píšu, už od začiatku pre­mýš­ľajú o tom, že robia knihu. Preto sa hovorí o akejsi „poľ­skej škole repor­táže”. Tento feno­mén spo­číva najmä v kon­ti­nu­ite.

Zdroj: archív F. Ostro­ws­kého

Pove­dal si, že knihy, ktoré ponú­kate sú drsné a ostré ako žiletka. Exis­tuje však téma alebo autor, ktorý podľa teba píše naozaj bri­liantné knihy, no možno by na Slo­ven­sku jeho knihy neboli pri­jaté?

To si vôbec nemys­lím. Pokiaľ je téma dôle­žitá a dobre spra­co­vaná, určite si kniha nájde svojho čita­teľa.

Vyda­va­teľ­stvo je biz­nis, kde je potrebná veľká dávka inves­tí­cie a jej návrat­nosť nie­kedy trvá aj roky. Čo vás pre­sved­čilo, že predsa je to len dobrý nápad a ideme do toho? Ako boju­ješ s pochyb­nos­ťami, ktoré isto často prídu na myseľ?

Fun­gu­jeme dva roky a k svo­jej práci pri­stu­pu­jeme s veľ­kou poko­rou. A teda o tom, že to bol dobrý nápad budem roz­prá­vať rad­šej až o nie­koľko rokov. Zatiaľ sa Vyda­va­teľ­stvo Absynt javí ako nádejný pro­jekt, ktorý sa v krát­kom čase dostal do pove­do­mia mien­kot­vor­ných médií a sku­piny čita­te­ľov. K zalo­že­niu vyda­va­teľ­stva nás pre­sved­čilo najmä to, že sami radi čítame repor­táže a zdalo sa nám, že tento žáner na slo­ven­ských pul­toch nie je prí­tomný. A pri­tom sú to neuve­ri­teľne zau­jí­mavé knihy. Na pochyb­nosti naj­lepší je dobrý par­ťák. Neviem si pred­sta­viť, že by som sa do nie­čoho takého púš­ťal sám a sám by som musel pre­ží­vať aj všetky tie pochyb­nosti. A tak, keď pre­ží­vam slab­šiu chvíľku, úpl­nou náho­dou mi zavolá Juraj a povie, že má dobrý nápad a ide to. Mys­lím si, že 1+1 je viac ako 2 ☺.

Zdroj: archív F. Ostro­ws­kého

A čo na to pove­dala tvoja rodina? Do akej miery je pod­pora z ich strany pre teba dôle­žitá?

Je kľú­čová. Od mojej man­želky som dostal zelenú, aj keď bolo jasné, že sa budeme musieť uskrom­niť a že budem musieť veľa ces­to­vať na Slo­ven­sko. Bez tejto dôvery by som do toho nesko­čil a pri­znám sa, že by som pocho­pil, keby mi pove­dala, že opus­tiť rela­tívne dobrú robotu je prí­liš ris­kantné. Do toho sa nám pred rokom a pol naro­dilo naše prvé dieťa, čo celej situ­ácii pri­dalo ďal­šiu nepred­sta­vi­teľnú dimen­ziu.

Ste cel­kom žán­rovo vyhra­dení. Neob­me­dzuje vás to? Plá­nu­jete to zme­niť, či cítite, že toto je tá správna cesta?

Odlí­šiť sa je pre začí­na­júce vyda­va­teľ­stvo kľú­čová vec. Vďaka tomu bolo pre nás o čosi ľah­šie dostať sa do pove­do­mia čita­te­ľov. Na dru­hej strane si uve­do­mu­jeme, že týmto nara­zíme na určité limity. Preto sme začali s ďal­šou edí­ciou, ktorá sa volá 100%. Pri­pra­vu­jeme v nej výni­močné knihy sto­jace na pome­dzí non-fic­tion a belet­rie. V tejto edí­cii budeme vydá­vať rôz­no­rodý kok­teil auto­rov, kto­rých spo­loč­ným meno­va­te­ľom je člo­vek a jeho silný prí­beh. V tejto edí­cii sme už vydali knihy Raz o tomto mieste napí­šem od Biny­avangu Wai­nainu a Morušu od Iboje Wan­dall-Holm.

Zdroj: archív F. Ostro­ws­kého

Momen­tálne vzniká okolo vášho vyda­va­teľ­stva akýsi hype a poču­jem o ňom zo všet­kých strán. Čo teda musí mať dobrá kniha, aby spus­tila takúto dis­ku­siu?

Uve­do­mu­jeme si, že okolo Absyntu vládnu pozi­tívne emó­cie. A veľmi nás to teší. Každý má určite svoj vlastný recept na dobrú knihu, ale podľa mňa dobrá kniha potre­buje hlavne tri prvky. Po prvé, silnú a zau­jí­mavú tému, ktorá je spra­co­vaná kva­litne aj po lite­rár­nej stránke. Po druhé, text, ktorý je napí­saný prí­stup­ným a zro­zu­mi­teľ­ným jazy­kom. Po tre­tie, kniha by mala vzbu­dzo­vať emó­cie a nie­kedy nás dostať až na hranu.

Je naozaj pravda, že mladí nečí­tajú a sú stále len na Face­bo­oku, ako sa všetky babičky sťa­žujú? :)

Uff, ťažko takto silno gene­ra­li­zo­vať. O čom­koľ­vek. Na dru­hej strane, nech­cem opo­no­vať našim sta­rým mamám, ktoré v nie­čom určite majú pravdu. Za Vyda­va­teľ­stvo Absynt môžem pove­dať, že rýchlo ras­tie počet našich čita­te­ľov a medzi nimi sú tak­mer všetky gene­rá­cie i povo­la­nia: tíne­džeri, veľa štu­den­tov, ženy, mene­žéri, dôchod­co­via. Zdá sa, že repor­táže si obľú­bili všetci.

Zdroj: FB Absynt

Ste prví v Zla­tých strán­kach a tiež prví s týmto žán­rom na Slo­ven­sku. V čom chcete byť ešte prví? :)

Nemáme nejaké pre­hnané ambí­cie. Chceme len vytvo­riť dobre fun­gu­júce a finančne sta­bilné vyda­va­teľ­stvo, ktoré vytvorí zmys­lu­plnú prácu a uživí nás a nie­koľko ďal­ších ľudí v našom tíme. Zatiaľ je však pred nami ešte dlhá cesta, ale už vidíme to povestné sve­tielko…

A nako­niec nám povedz, e-booky či audio knihy? Zámerne som pre­sko­čila reálne knihy, lebo to je pred­po­kla­dám jasná jed­notka. :) 

Všetky tri, podľa situ­ácie. E-booky čítam, keď som na ceste a nech­cem si so sebou brať doda­točný kufor na knihy. Audi­obo­oky sú skvelé, keď dlhší čas šofé­ru­jem. Na ceste medzi Kra­ko­wom a Bra­ti­sla­vou som si už vypo­čul veľa skve­lých kníh. No a papie­rové knihy sú nena­hra­di­teľné, keď som doma a mám chvíľku sám pre seba.

Pridať komentár (0)