Filip Ostrowski a Juraj Koudela založili jedinečné vydavateľstvo Absynt, ktoré práve oslavuje už druhé narodeniny

Veronika Horváthová / 20. marca 2017 / Rozhovory

zdroj: archív F. Ostrowského

Presne pred dvoma rokmi sa Filip Ostrowski spolu so svojím kamarátom Jurajom Koudelom rozhodli priniesť slovenským čitateľom žáner, ktorý nebol u nás príliš rozvinutý – reportážna literatúra. Odvtedy si vydavateľstvo s veľmi príznačným názvom Absynt našlo veľké množstvo fanúšikov, ktorí už vytvorili komunitu milovníkov dobrej náučnej literatúry. Vytvoriť úspešný biznis v takto špecifickom odvetví nie je jednoduché, no Absynťákom sa to darí perfektne!

Ahoj, Filip, akú knihu práve čítaš? Máš vôbec čas čítať len tak pre radosť alebo si už len ponorený do pracovných textov?

Ahoj, Veronika, mám rozčítaných viacero kníh, napr. For a Song and a Hundred Songs: A Poet’s Journey through a Chinese Prison, od čínskeho autora Liao Yivu. Tu knihu ideme vydať. Našťastie, vždy som čítal hlavne reportážnu literatúru a teraz akurát musím čítať viac. Takže tej radosti mám veľa, niekedy až príliš, pretože ma chytá stres, že nestíham. Až teraz si totiž uvedomujem, ako veľa dobrých kníh všade vo svete vychádza.

U vás vo vydavateľstve vydávate knihy autorov, ktorí často siahajú na kontroverzné alebo tabuizované témy. Máš pocit, že ľudia na Slovensku sú pripravení na tento druh otvorenosti? 

V Absynte o tom takto vôbec nepremýšľame. Nevidím nejaký zásadný rozdiel medzi ľuďmi na Slovensku, v Poľsku, alebo aj Írsku, kde som kedysi strávil rok. Všade sa nájde veľa takých, ktorí chcú vedieť viac a nie sú voči svetu ľahostajní.

Zdroj: archív F. Ostrowského

Odzrkadľuje sa to potom aj na čitateľskej základni? Ako by si charakterizoval vašich čitateľov?

O čitateľoch Absyntu môžem povedať to, že sú inteligentní, zvedaví, veľmi kritickí a neboja sa zaujímať o problémy sveta. Komunikujú s nami cez Facebook, posielajú nám návrhy. Tým zároveň vytvárajú komunitu, v ktorej si ľudia navzájom odporúčajú knihy, vymieňajú názory a pocity. Máme pocit, že mnohí nám úprimne fandia. Táto zázračná skupina ľudí je asi naším najväčším úspechom.

Ty žiješ v Krakowe v Poľsku, tam má reportážna literatúra dlhoročnú tradíciu. Čím to je podľa teba spôsobené? Je spoločnosť v Poľsku iná ako na Slovensku?

Myslím si, že poľská spoločnosť nie je iná ako slovenská, len v každej sa rodia rôzne kultúrne a sociálne fenomény. V Poľsku má reportážna literatúra dlhoročnú tradíciu. Venovali sa jej aj spisovatelia, napríklad laureáti Nobelovej ceny za literatúru Henryk Sienkiewicz ci Władysław Reymont. Znamená to, že išlo o texty, ktoré spĺňali nielen kritérá žurnalistiky, ale aj literatúry. Neskôr, ešte počas totality, prišla silná generácia novinárov, ako Ryszard Kapuściński, Hana Krall a ešte zopár ďalších, ktorí zas vychovávali novú generáciu reportérov – Tochmana, Smoleńského a ďalších. Oni sa k ich dedičstvu otvorene hlásia. Napríklad Tochman najmä k minimalistickému štýlu Hany Krall. A na nich už dnes nadväzuje generácia ďalších mladých novinárov a reportérov, ktorí sa narodili v 80. rokoch. Sú veľmi talentovaní, používajú nové médiá, a keď píšu, už od začiatku premýšľajú o tom, že robia knihu. Preto sa hovorí o akejsi „poľskej škole reportáže”. Tento fenomén spočíva najmä v kontinuite.

Zdroj: archív F. Ostrowského

Povedal si, že knihy, ktoré ponúkate sú drsné a ostré ako žiletka. Existuje však téma alebo autor, ktorý podľa teba píše naozaj briliantné knihy, no možno by na Slovensku jeho knihy neboli prijaté?

To si vôbec nemyslím. Pokiaľ je téma dôležitá a dobre spracovaná, určite si kniha nájde svojho čitateľa.

Vydavateľstvo je biznis, kde je potrebná veľká dávka investície a jej návratnosť niekedy trvá aj roky. Čo vás presvedčilo, že predsa je to len dobrý nápad a ideme do toho? Ako bojuješ s pochybnosťami, ktoré isto často prídu na myseľ?

Fungujeme dva roky a k svojej práci pristupujeme s veľkou pokorou. A teda o tom, že to bol dobrý nápad budem rozprávať radšej až o niekoľko rokov. Zatiaľ sa Vydavateľstvo Absynt javí ako nádejný projekt, ktorý sa v krátkom čase dostal do povedomia mienkotvorných médií a skupiny čitateľov. K založeniu vydavateľstva nás presvedčilo najmä to, že sami radi čítame reportáže a zdalo sa nám, že tento žáner na slovenských pultoch nie je prítomný. A pritom sú to neuveriteľne zaujímavé knihy. Na pochybnosti najlepší je dobrý parťák. Neviem si predstaviť, že by som sa do niečoho takého púšťal sám a sám by som musel prežívať aj všetky tie pochybnosti. A tak, keď prežívam slabšiu chvíľku, úplnou náhodou mi zavolá Juraj a povie, že má dobrý nápad a ide to. Myslím si, že 1+1 je viac ako 2 ☺.

Zdroj: archív F. Ostrowského

A čo na to povedala tvoja rodina? Do akej miery je podpora z ich strany pre teba dôležitá?

Je kľúčová. Od mojej manželky som dostal zelenú, aj keď bolo jasné, že sa budeme musieť uskromniť a že budem musieť veľa cestovať na Slovensko. Bez tejto dôvery by som do toho neskočil a priznám sa, že by som pochopil, keby mi povedala, že opustiť relatívne dobrú robotu je príliš riskantné. Do toho sa nám pred rokom a pol narodilo naše prvé dieťa, čo celej situácii pridalo ďalšiu nepredstaviteľnú dimenziu.

Ste celkom žánrovo vyhradení. Neobmedzuje vás to? Plánujete to zmeniť, či cítite, že toto je tá správna cesta?

Odlíšiť sa je pre začínajúce vydavateľstvo kľúčová vec. Vďaka tomu bolo pre nás o čosi ľahšie dostať sa do povedomia čitateľov. Na druhej strane si uvedomujeme, že týmto narazíme na určité limity. Preto sme začali s ďalšou edíciou, ktorá sa volá 100%. Pripravujeme v nej výnimočné knihy stojace na pomedzí non-fiction a beletrie. V tejto edícii budeme vydávať rôznorodý kokteil autorov, ktorých spoločným menovateľom je človek a jeho silný príbeh. V tejto edícii sme už vydali knihy Raz o tomto mieste napíšem od Binyavangu Wainainu a Morušu od Iboje Wandall-Holm.

Zdroj: archív F. Ostrowského

Momentálne vzniká okolo vášho vydavateľstva akýsi hype a počujem o ňom zo všetkých strán. Čo teda musí mať dobrá kniha, aby spustila takúto diskusiu?

Uvedomujeme si, že okolo Absyntu vládnu pozitívne emócie. A veľmi nás to teší. Každý má určite svoj vlastný recept na dobrú knihu, ale podľa mňa dobrá kniha potrebuje hlavne tri prvky. Po prvé, silnú a zaujímavú tému, ktorá je spracovaná kvalitne aj po literárnej stránke. Po druhé, text, ktorý je napísaný prístupným a zrozumiteľným jazykom. Po tretie, kniha by mala vzbudzovať emócie a niekedy nás dostať až na hranu.

Je naozaj pravda, že mladí nečítajú a sú stále len na Facebooku, ako sa všetky babičky sťažujú? :)

Uff, ťažko takto silno generalizovať. O čomkoľvek. Na druhej strane, nechcem oponovať našim starým mamám, ktoré v niečom určite majú pravdu. Za Vydavateľstvo Absynt môžem povedať, že rýchlo rastie počet našich čitateľov a medzi nimi sú takmer všetky generácie i povolania: tínedžeri, veľa študentov, ženy, menežéri, dôchodcovia. Zdá sa, že reportáže si obľúbili všetci.

Zdroj: FB Absynt

Ste prví v Zlatých stránkach a tiež prví s týmto žánrom na Slovensku. V čom chcete byť ešte prví? :)

Nemáme nejaké prehnané ambície. Chceme len vytvoriť dobre fungujúce a finančne stabilné vydavateľstvo, ktoré vytvorí zmysluplnú prácu a uživí nás a niekoľko ďalších ľudí v našom tíme. Zatiaľ je však pred nami ešte dlhá cesta, ale už vidíme to povestné svetielko…

A nakoniec nám povedz, e-booky či audio knihy? Zámerne som preskočila reálne knihy, lebo to je predpokladám jasná jednotka. :) 

Všetky tri, podľa situácie. E-booky čítam, keď som na ceste a nechcem si so sebou brať dodatočný kufor na knihy. Audiobooky sú skvelé, keď dlhší čas šoférujem. Na ceste medzi Krakowom a Bratislavou som si už vypočul veľa skvelých kníh. No a papierové knihy sú nenahraditeľné, keď som doma a mám chvíľku sám pre seba.

Pridať komentár (0)