Grécka ekonomická odysea končí, krajina je z najhoršieho vonku

Európska komisia v sobotu oficiálne ukončila sprísnený dohľad nad hospodárením Grécka. Išlo o súčasť reforiem, ktoré sa Atény zaviazali plniť výmenou za úverovú pomoc od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Dvanásťročné obdobie prinieslo občanom bolesť, viedlo k ekonomickej stagnácii a rozdelilo spoločnosť,“ povedal grécky premiér Kyriakos Mitsotakis.

Krajina teraz podľa neho získa väčšiu slobodu v hospodárskej politike. „Dnešné Grécko je iné Grécko. Zaznamenali sme silný rast a výrazný pokles nezamestnanosti o tri percentá od minulého roka a päť percent od roku 2019,“ dodal premiér.

Tuleň na Novom Zélande vošiel do domu. Vydesil mačku a vyvalil sa na gauč, deti boli nadšené

V novembri 2009 sa Atény ocitli na pokraji bankrotu, čo viedlo k finančnej kríze v celej eurozóne. Výmenou za hotovosť 289 miliárd eur a s cieľom zabrániť vypadnutiu Grécka z eurozóny „trojka“ zložená z Medzinárodného menového fondu, EÚ a Európskej centrálnej banky požadovala od Atén plošné reformy.

Ich súčasťou bolo obmedzenie štátnych výdavkov, znižovanie platov, zvyšovanie daní, privatizácia a ozdravenie verejných financií. Grécka ekonomika sa prepadla o vyše štvrtinu a nezamestnanosť stúpla na takmer 28 percent.

Ešte dve generácie splátok

Záchrana bola poskytnutá aj Španielsku, Portugalsku, Cypru a Írsku. Všetky krajiny spolu s Aténami stále ostávajú pod dohľadom veriteľov a musia pokračovať v splácaní dlhov. V prípade Grécka to bude trvať ešte dve generácie, pričom posledné pôžičky majú byť splatené v roku 2070.

Podľa projekcií Európskej komisie porastie grécka ekonomika v tomto roku o 4 percentá, priemer eurozóny je 2,6 percenta. Grécka miera nezamestnanosti je však jedna z najvyšších v menovej únii, minimálna mzda jedna z najnižších a dlh krajiny predstavuje 180 percent hrubého domáceho produktu.

Nárast priemyslu v Eurozóne

Priemyselná produkcia eurozóny podľa sezónne upravených údajov v júni medzimesačne stúpla o 0,7 percenta a v rámci celej Európskej únie (EÚ) sa zväčšila o 0,6 percenta. Medziročne priemysel eurozóny v júni vzrástol o 2,4 percenta a v rámci celej EÚ sa zväčšil o 3,2 percenta. Informoval o tom v piatok na svojej internetovej stránke štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Slovenská priemyselná produkcia však medzimesačne klesla o 1,8 percenta a medziročne o 5,7 percenta. Medziročné oslabenie slovenského priemyslu bolo druhé najhoršie spomedzi krajín EÚ, z ktorých boli údaje k dispozícii. Viac priemysel medziročne klesol len v Belgicku (-11,6 %). Na tretej najhoršej priečke bolo Rumunsko (-3,7 %). Najviac priemyselná výroba medziročne stúpla v Írsku (25,4 %), Dánsku (25 %) a v Bulharsku (17,4 %).

Medzimesačne sa výroba priemyselného odvetvia najvýraznejšie zvýšila v Írsku (6,7 %), na Malte (4,8 %) a v Grécku (3,4 %). Najviac priemysel v júni oproti máju oslabil v Rumunsku (-3,9 %), Belgicku (-2,2 %) a v Taliansku a Lotyšsku (zhodne -2,1 %).

Nezamestnanosť stagnuje

Nezamestnanosť v eurozóne podľa sezónne upravených údajov bola v júni 6,6 percenta, čiže sa v porovnaní s májom nezmenila. Medziročne však klesla, keďže v júni 2021 bola vo výške 7,9 percenta.

V rámci celej Európskej únie (EÚ) sa nezamestnanosť v júni tiež nezmenila a zostala na úrovni šesť percent. Klesla však medziročne z hodnoty 7,2 percenta, na ktorej bola v júni 2021. Informoval o tom v pondelok na svojej internetovej stránke štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Na Slovensku sa miera nezamestnanosti v porovnaní s celou eurozónou aj celou Európskou úniou v júni vyvíjala mierne pozitívnejšie. Medzimesačne sa znížila na šesť percent z májovej úrovne 6,1 percenta. Klesla aj v porovnaní s júnom minulého roka, keďže vtedy bola vo výške 6,9 percenta.

Najnižšia miera nezamestnanosti bola v júni podľa metodiky EÚ v Českej republike (2,4 %), v Poľsku (2,7 %) a v Nemecku (2,8 %). Najvyššia júnová nezamestnanosť bola v Španielsku, a to 12,6 percenta. Na druhej najhoršej priečke bolo Grécko (12,3 %), za ktorým nasledovalo Taliansko (8,1 %).