Hudba obsahuje „tajnú prísadu“ ktorá nás roztancuje, zistili vedci

Hudba formovala kultúry a spoločnosti naprieč celým svetom. Dnes by sme už len ťažko hľadali človeka, ktorý by si spomedzi celej škály hudobných žánrov nevedel vybrať ten svoj, ktorý lahodí jeho uchu.

Nie je to len o počúvaní rôznych piesní. Hudba ako taká zaujíma mnohých odborníkov, pretože jej vplyv na spoločnosť je obrovský. Najnovšia štúdia tentokrát skúmala, čo ľudom spôsobujú veľmi nízke frekvencie. Aj napriek tomu, že ich v skutočnosti nepočujeme, ich vplyv je veľký. Štúdia bola publikovaná v Current Biology.

Pocit, ktorý nás roztancuje

Hudba a všetky jej zložky, napríklad rytmus či melódia, sa spájajú s naším mozgom na hlboko emocionálnych úrovniach. Niektoré aspekty sú kultúrne, iné naše správanie ovplyvňujú na nervovej úrovni.

zdroj: Unsplash/Aleksandr Popov

A práve o tom sú tóny s nízkou frekvenciou. Obchádzajú obvyklé kanály a dostávajú sa priamo do našich nervov. Vedci zistili, že naše telá ocenia nízkofrekvenčné tóny aj napriek tomu, že ich uši nepočujú, informuje ScienceAlert.

Tieto tóny síce nepočujeme, no oni sa nevedomky preplazia pod kožou, otriasajú kostnou dreňou a vlnia sa cez samotný mechanizmus. Následne prichádza pocit, ktorý nás jednoducho roztancuje.

Laboratórny experiment

Aby vedci otestovali svoju hypotézu o pozitívnom vplyve nízkych frekvencií, premenili živú elektronickú hudbu na laboratórny experiment vo svojom špeciálne navrhnutom divadle.

Ako uvádza The Guardian, využili pritom sadu reproduktorov s veľmi nízkou frekvenciou (VLF) v rozsahu, ktorý bol hranici ľudského sluchu, a teda 8 až 37 Hz (Hertzov).

Počas koncertu ich jednoducho zapínali a vypínali. Išlo o to, aby zistili, či táto nepočuteľná hudba núti ľudí viac tancovať. Pohyby účastníkov sa merali pomocou pohybových pások, ktoré mali na rukách.

Potvrdilo sa, že zvuky vychádzajúce z reproduktorov boli pre účastníkov koncertu nepočuteľné. Výskumníci však zistili, že ľudia tancovali takmer o 12 percent viac práve vtedy, keď boli zapnuté reproduktory VLF.

Nízke frekvencie nás ovplyvňujú

„Hudba je kuriozita – nemá na nás biologický vplyv, ale ľudia ju majú radi, vyplavuje im emócie a priťahuje nás,“ skonštatoval jeden z autorov štúdie Daniel Cameron, ktorý pôsobí ako neurovedec a zanietený bubeník.

zdroj: Unsplash/Marcela Laskoski

Stále nie je jasné, ako dokážu nízkofrekvenčné tóny fungovať na takejto úrovni. Autori štúdie sú fascinovaní implicitnými činnosťami basov, ktoré sú súčasťou práve týchto tónov.

Aj napriek tomu, že nie všetky tóny sú pre nás počuteľné, ovplyvňujú nás. Zaujímavé teda je, že ľudia majú vďaka nim lepší zážitok nielen zo samotnej hudby, ale aj z tanca, uvádza Current Biology.

Hudba ako liek

Vedci si dnes nie sú istí, kedy presne ľudia začali počúvať hudbu. Vedia však, prečo je taká obľúbená naprieč celým svetom. Nejde však iba o individuálne benefity, ale aj o tie kolektívne. Jednoducho, hudba nás spája.

Ako uvádza Health Line, vedci si myslia, že jednou z najdôležitejších funkcií hudby je práve vytvorenie sociálnej prepojenosti či pocitu súdržnosti. Príkladom môžu byť štátne hymny, ktoré budujú skupinovú identitu.

Počúvanie hudby však má aj mnoho iných vplyvov. Dokáže stimulovať mozog, vďaka čomu sme schopní efektívnejšie sa učiť a pamätať si rôzne informácie.

zdroj: Unsplash/blocks

To nie je všetko. V dnešnej dobe sa hudba využíva aj pri odbornej práci s duševnými poruchami. Neurológovia zistili, že počúvanie hudby uvoľňuje niekoľko neurochemikálií, ktoré zohrávajú úlohu v duševnom zdraví.

Samozrejme, nie je hudba ako hudba. Ale je zjavné, že má na ľudský organizmus, prežívanie jedincov a celkovú spoločnosť obrovský vplyv.