Ingrid si prešla v práci šikanou. Keď sa ozvala, oči jej zalepili odstupným a zbavili sa jej

  • Až 30 % Slovákov sa stretlo so šikanou na pracovisku
  • Ingrid nám opísala, aké je zažiť to na vlastnej koži
žena, plač, smútok
Ilustračný obrázok, Freepik/DC Studio
  • Až 30 % Slovákov sa stretlo so šikanou na pracovisku
  • Ingrid nám opísala, aké je zažiť to na vlastnej koži

Ešte v júli sme informovali o tom, že so šikanou sa stretávajú aj ľudia na slovenských pracoviskách. Konkrétne ju zažilo zhruba 30 % pracujúcich Slovákov. Nešlo však iba o kritiku, ale aj o zosmiešňovanie či urážky.

63 % Slovákov sa stretlo s neustálou kritikou. Znie to takmer neuveriteľne, no 3 % slovenských zamestnancov zažilo v posledných rokoch na pracovisku dokonca fyzické násilie a 6 % se*uálne násilie.

Mnohí pracovníci však vôbec nevedia o tom, že majú právo nahlásiť takéto zaobchádzanie a rovnako aj akúkoľvek inú protispoločenskú či protizákonnú činnosť, ktorá sa u nich na pracovisku deje, a kde tak môžu urobiť.

Ak nemajú vo firme vnútorný oznamovací systém, môžu sa pritom obrátiť aj na Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý na Slovensku funguje od septembra 2021. Táto nevedomosť podľa Mala naznačuje, že zákonný rámec nie je to jediné, čo je na zmenu situácie potrebné.

Po publikovaní článku sa nám ozvala Slovenka Ingrid, ktorá sa rozhodla zverejniť príbeh spojený so šikanou na pracovisku. Situácia sa vyhrotila až tak, že z práce odišla.

Skôr než Ingrid nastúpila do problémového pracoviska, šéfovala v iných firmách. Táto práca však viedla k únave a vyhoreniu, na základe čoho si povedala, že už nechce šéfovať. Zamestnala sa teda v korporáte, ktorý zamestnáva 4 500 ľudí. Obsadila pozíciu projektovej manažérky.

„Po dvoch rokoch z môjho oddelenia odišiel šéf. Oslovil ma teda vedúci, či nemám záujem na túto pozíciu nastúpiť. Hovorila som mu, že nie, no povedal, že to spolu nejak zvládneme,“ vysvetľuje Ingrid s tým, že teda kývla a v roku 2021 začala pracovať ako vedúca oddelenia. 

Šikana prišla ihneď

Šikana na seba nenechala dlho čakať. „Začalo sa to hneď, ako som nastúpila. Šikana išla zo strany chlapov, keďže som pracovala v strojárskej firme. Pýtali sa, čo tam chcem, keď neviem nič o strojarine,“ hovorí.

Narážkam Ingrid nerozumela, pretože hoci do toho času pracovala vo veľkých korporátoch, nikdy nezažila takúto priamu diskrimináciu na základe pohlavia. „Oni však hľadali manažéra, nie strojára.“

Situácia sa zlepšila po tom, čo Ingrid mužov konfrontovala a s každým jedným sa porozprávala. So šikanou neprestal len jeden. Začal jej hovoriť, že je neschopná, že nič nerobí a že sa na svoju pozíciu dostala cez posteľ. Ingrid hovorí, že to bolo veľmi nepríjemné, no vždy sa bránila. Zaujímavosťou je, že nešlo o jej priameho nadriadeného.

„Ak mi povedal, že niečo robím zle, opýtala som sa ho na to, čo je zlé a prečo je to zlé. Tiež ma zaujímalo, ako inak to robil muž v porovnaní so ženou,“ vysvetľuje. Dodáva, že agresia stúpala a došlo to až ku stretnutiu s generálnym riaditeľom.

Správanie muža bolo cez čiaru. Raz v piatok mi volal, že mám okamžite zvolať podriadených, aby prišli v sobotu ráno do práce. V jeden utorok mi v noci napísal, aby sme prišli všetci v stredu o 6:30 na meeting.“ Ak ho Ingrid nerešpektovala a napísala mu, že to nie je vhodné alebo musí zistiť, či ľudia vôbec môžu, začal na ňu útočiť, že je neschopná a nespolupracuje.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Zdroj: SIU archív

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá