Ján Maťaš – mla­dý talent, kto­rý je budúc­nos­ťou Slo­ven­ska v oblas­ti robo­ti­ky a ume­lej inte­li­gen­cie

Alexandra Dulaková / 30. júla 2016 / Business

Mla­dý Slo­vák má nate­raz zakot­ve­né v Lon­dý­ne, kde na pre­stíž­nej Impe­rial Col­le­ge štu­du­je infor­ma­ti­ku a ume­lú inte­li­gen­ciu. My sme sa s ním poroz­prá­va­li o vzru­šu­jú­cej budúc­nos­ti jeho fachu, ale aj o tom, aké je to byť štu­den­tom v zahra­ni­čí a mať záro­veň veľ­ké pro­fe­si­onál­ne plá­ny so Slo­ven­skom.

Môžeš nám pre začia­tok pove­dať pár slov o tom, kto je pod­ľa tvo­jich vlast­ných slov Ján Maťaš? :)

Som 20 roč­ný cha­lan z Ban­skej Bys­tri­ce, štu­du­jem infor­ma­ti­ku a ume­lú inte­li­gen­ciu na Impe­rial Col­le­ge v Lon­dý­ne. Už od základ­nej ško­ly sa venu­jem počí­ta­čom a robo­ti­ke a poda­ri­lo sa mi v tej­to oblas­ti naz­bie­rať aj neja­ké oce­ne­nia. Okrem toho som čle­nom zdru­že­nia Oxb­rid­ge Admis­si­ons, kde pomá­ham mla­dým štu­den­tom dostať sa na skve­lé ško­ly v zahra­ni­čí.

Cel­kom sluš­né reno­mé na tak níz­ky vek! Okrem toho si vraj aj jed­ným z našich vychá­dza­jú­cich talen­tov infor­ma­ti­ky a robo­ti­ky.

Neviem síce, kto mi dal také­to ozna­če­nie, ale urči­te ma to pote­ši­lo. Ako som spo­me­nul, k tech­ni­ke som mal blíz­ko už od mala. Nesku­toč­ne ma zau­jí­ma­lo, ako veci fun­gu­jú, tak som neraz rozo­bral diaľ­ko­vý ovlá­dač, kuchyn­ský robot či raz dokon­ca práč­ku. Rodi­čia nebo­li nad­še­ní, ale, keď som veci dal plus mínus do pôvod­né­ho sta­vu, nikdy sa na mňa nehne­va­li, skôr ma pod­po­ri­li.

V roku 2008 som sa ako divák išiel pozrieť na súťaž robo­tov Robo­cup juni­or a bol som abso­lút­ne fas­ci­no­va­ný. Pred­tým som si mys­lel, že s robot­mi pra­cu­jú iba uni­ver­zit­ní odbor­ní­ci, ved­ci, inži­nie­ri ale­bo pri­naj­men­šom dospe­lá­ci. No odra­zu som tam stál aj ja a vša­de oko­lo mňa boli deti v mojom veku, kto­ré sami sta­va­li robo­tov z Lega, kto­ré sle­do­va­li čia­ru, tan­co­va­li či dokon­ca hra­li fut­bal. Hneď som si pove­dal, že musím byť jed­ným z nich. 

Pre­sved­čil som rodi­čov, aby mi na Via­no­ce kúpi­li základ­nú LEGO sta­veb­ni­cu a začal som sta­vať môj­ho prvé­ho robo­ta. Keď­že samé­mu sa robí ťaž­ko, dal som sa doko­py s mojim vte­daj­ším spo­lu­žia­kom Andre­jom Chu­dým. Pomo­cou návo­dov z inter­ne­tu sme posta­vi­li prvý súťaž­ný kúsok a hneď na ďal­šom Robo­cu­pe sa nám poda­ri­lo postú­piť na maj­strov­stvá sve­ta, kde sme skon­či­li štvr­tí. To nás moti­vo­va­lo pokra­čo­vať a v nasle­du­jú­cich pia­tich rokoch sme vyhra­li via­ce­ro medzi­ná­rod­ných súťa­ží a aj jed­nu sve­to­vú.

Screen Shot 2016-04-16 at 23.51.17

Robo­ti­ku sa aj u nás vybe­rá štu­do­vať čoraz viac ľudí. Čím je pod­ľa teba taká fas­ci­nu­jú­ca?

Člo­vek je vraj od prí­ro­dy leni­vý a prá­ve pre­to ho mož­no láka pred­sta­va, že bude s vylo­že­ný­mi noha­mi chlip­kať piv­ko, kým zaň­ho bude robot vysá­vať či kosiť trá­vu. Vďa­ka moder­ným tech­no­ló­giám je prá­ve toto dnes rea­li­tou. Výskum sa však neza­sta­vil a robo­ty pre­ni­ka­jú do kaž­dej sfé­ry živo­ta. Za pár rokov bude­me piť ran­nú kávič­ku, kým nás auto odve­zie do prá­ce, mies­to ces­ty k leká­ro­vi nám roz­bor krvi spra­ví domá­ce labo­ra­tó­rium a balí­ček nám nedo­ru­čí poš­ta ale dron.

Ľudia sa vybe­ra­jú štu­do­vať robo­ti­ku, lebo vní­ma­jú tie­to zme­ny vo svo­jom oko­lí a uve­do­mu­jú si, že robo­ti­ka prav­de­po­dob­ne bude ďal­šia „veľ­ká vec“ a prav­de­po­dob­ne zme­ní svet podob­ne ako prie­my­sel­ná revo­lú­cia. Mno­hí nech­cú iba zme­nu sle­do­vať, ale chcú ju for­mo­vať a byť jej súčas­ťou – mož­no ju idú štu­do­vať prá­ve pre­to, aby moh­li byť pri­tom a aby moh­li nájsť svo­ju budúc­nosť v tom­to luk­ra­tív­nom odvet­ví.

Robo­ti­ka je samoz­rej­me dnes už sil­no pre­via­za­ná s infor­ma­ti­kou, pre­to­že čin­nosť robo­ta musí nie­čo ria­diť. Toto ria­de­nie vyko­ná­va­jú algo­rit­my v počí­ta­čoch, kto­ré doká­žu nájsť zmy­sel v úda­joch, kto­ré dostá­va­jú zo sen­zo­rov a pod­ľa nich potom ria­dia výstu­py, čiže moto­ry, repro­duk­to­ry atď.

Screen Shot 2016-04-16 at 23.50.26

Ty štu­du­ješ v Lon­dý­ne na Impe­rial Col­le­ge. Čím ti uča­ro­va­la táto ško­la a toto mes­to?

Keď som sa po stred­nej roz­ho­do­val, kde budem pokra­čo­vať v štú­diu, pohrá­val som sa aj s myš­lien­kou štú­dia v zahra­ni­čí. Podal som si pri­hláš­ky na čes­ké uni­ver­zi­ty ako aj na 5 škôl v Anglic­ku. Nako­niec ma pri­ja­li tri z nich a nako­niec som si vybe­ral medzi Edin­burg­hom v Škót­sku a Impe­ria­lom v Lon­dý­ne. Impe­rial je tre­tia naj­lep­šia uni­ver­zi­ta v Anglic­ku, má krat­ší inži­nier­sky prog­ram (iba 4 roky), a kúsok lep­šie poča­sie, tak som šiel do Lon­dý­na.

Mes­to ako také mi až tak neuča­ro­va­lo. Vadí mi, že je dosť pre­pl­ne­né (ces­to­va­nie v špič­ke je hoto­vá noč­ná mora), pomer­ne dra­hé a v blíz­kom oko­lí nie sú žiad­ne hory, kde by sa člo­vek mohol ísť prejsť. Samoz­rej­me, má to aj svo­je pozi­tí­va. Kaž­dý mesiac sa koná obrov­ská kopa akcií, stret­nu­tí, kon­fe­ren­cii a mys­lím, že kaž­dý si tam náj­de nie­čo, aby sa nenu­dil.

Ako si štú­dium zatiaľ pochva­ľu­ješ? Venu­ješ sa už teraz okrem teórii aj neja­ké­mu výsku­mu?  

Štú­dium je pomer­ne nároč­né, ale veľ­mi ma baví. Urči­te to nie je pre nie­ko­ho, kto­rý počí­ta­če berie ako nut­né zlo. Spo­lu­žia­ci sú z celé­ho sve­ta a na ško­le vlád­ne medzi­ná­rod­ná atmo­sfé­ra – kaž­dý sa cíti víta­ný. Veľ­mi si cením, že aj vyuču­jú­ci tak­mer zapa­da­jú do štu­dent­ské­ho kolek­tí­vu, môže­me ich oslo­vo­vať krst­ný­mi mena­mi a sú vždy otvo­re­ní dis­ku­sii a ochot­ní pomôcť. Na dru­hej stra­ne však poža­du­jú pomer­ne veľa a počas nie­kto­rých víken­dov máme toľ­ko pro­jek­tov, že sa teším kedy koneč­ne prí­de pon­de­lok a budem si môcť ísť oddých­nuť na pred­náš­ku.

Prá­ve pre­to mi veľ­mi neos­tá­va čas na ďal­šie akti­vi­ty, a jedi­né pro­jek­ty, kto­rým sa okrem ško­ly venu­jem, sú občas­né hac­ka­to­ny, kde s kama­rát­mi za 24 hodín zbú­cha­me neja­ký pro­dukt o kto­rom si mys­lí­me, že nám v živo­te chý­ba. Naprí­klad minu­le sme posta­vi­li inte­li­gent­nú chlad­nič­ku, kto­rá doká­že ráno člo­ve­ku pre­čí­tať sprá­vy či pus­tiť hud­bu.

1267786_399263623532710_716452368_o

Môž­no nad taký­mi­to veca­mi veľ­mi neroz­mýš­ľaš, no ako je to s pome­rom pohla­ví v odbo­re robo­ti­ky a ume­lej inte­li­gen­cie? Malo by sa na ňom nie­čo zme­niť? 

Je prav­da, že pomer pohla­ví v našom obo­re a vše­obec­ne na našej ško­le nie je vyrov­na­ný, na jed­no diev­ča pri­pad­ne aj zo sedem cha­la­nov. Samoz­rej­me by bolo skve­lé, keby to bolo vyrov­na­nej­šie a aj vo svo­jom oko­lí vní­mam množ­stvo prog­ra­mov pre diev­ča­tá, kto­ré sa tomu­to prob­lé­mu venu­jú. No a jed­nej stra­ne je vyni­ka­jú­ce, že také­to ini­cia­tí­vy exis­tu­jú a tre­ba ich pod­po­ro­vať, len­že na dru­hej stra­ne môžu aj diev­ča­tá samot­né občas posil­ňo­vať nie­kto­ré ste­re­oty­py tým. Naprí­klad tým, že nie­kto­ré odbo­ry a ini­cia­tí­vy sú urče­né iba pre diev­ča­tá.

Cel­ko­vo láka štú­dium v zahra­ni­čí čoraz viac Slo­vá­kov. Aké sú pod­ľa teba jeho pre a pro­ti a čo všet­ko by si mal matu­rant s podob­ný­mi úmys­la­mi pre­mys­lieť?  

Ako som už spo­me­nul, naj­dô­le­ži­tej­šia vec je vzťah člo­ve­ka k obo­ru, pre­to­že s ním bude trá­viť vyše 12 hodín den­ne počas najb­liž­ších 4 rokov. Na ško­lách v UK je to dokon­ca základ­ný kameň pri­jí­ma­cie­ho pro­ce­su – ako v moti­vač­nom lis­te tak v inter­view sa sna­žia zis­tiť, či má štu­dent vášeň pre to, čo chce robiť, ale­bo chce štu­do­vať len tak.

Za jas­né pozi­tí­vum pova­žu­jem vzde­la­nie pre prax. Mno­ho­krát od kama­rá­tov v Čechách a na Slo­ven­sku počú­vam, ako sa musia od slo­va do slo­va naučiť zby­toč­né pouč­ky a ale­bo prog­ra­mo­vať v roky nepou­ží­va­ných jazy­koch. U nás má sko­ro kaž­dý pred­met a tak­mer kaž­dá infor­má­cia zmy­sel buď pre kaž­dé­ho, ale­bo aspoň pre neja­kú časť roč­ní­ka, kto­rá sa chce ďalej veno­vať tej oblas­ti.

Za nega­tí­vum zas pova­žu­jem finanč­nú nároč­nosť živo­ta v UK. Uby­to­va­nie v Lon­dý­ne je jed­no z najd­rah­ších na sve­te a pre­to ak chce člo­vek pre­žiť, musí bývať v naozaj vše­li­ja­kých pod­mien­kach a robiť isté kom­pro­mi­sy. Pomer­ne dra­há je aj zába­va, výle­ty a podob­ne, čo troš­ku poka­zí dojem z celé­ho štú­dia. Napriek tomu však musím pove­dať, že s peniaz­mi to zďa­le­ka nie je tak hroz­né, ako som oča­ká­val ale­bo ako sa vra­ví na Slo­ven­sku. Urči­te nie je prav­da, že štú­dium v zahra­ni­čí si môžu dovo­liť len tí boha­tí.

393478_2397175881487_1665674338_n

Ako to teda vyze­rá s tvo­ji­mi prak­tic­ký­mi skú­se­nos­ťa­mi, kto­rým tvo­ja ško­la tak nahrá­va? Máš už neja­ké za sebou, pop­rí­pa­de pred sebou? 

Posled­né dve letá som pra­co­val v jed­nej fir­me v Bys­tri­ci, pre­to­že som sa veľ­mi chcel byt doma a strá­viť leto s rodi­nou, pria­teľ­kou a kama­rát­mi. Bolo mi skve­le, mal som veľa času na výle­ty, turis­ti­ku a kúpa­nie, večer­né akcie, a tak podob­ne. Ďal­šie pozi­tí­vum bolo, že pro­jekt, na kto­rom sme pra­co­va­li, bol pomer­ne samos­tat­ný a tak sme mali úpl­nú voľ­nosť vybrať si tech­no­ló­gie, kto­ré pou­ži­je­me, kedy bude­me pra­co­vať, ale­bo ako bude­me rie­šiť prob­lé­my. Malo to veľ­mi star­tu­po­vý feel a cel­ko­vo to hod­no­tím veľ­mi pozi­tív­ne.

Ten­to rok som sa však už roz­ho­dol ostať na leto v zahra­ni­čí. Pre budú­cu kari­é­ru je dob­ré mať neja­ké zvuč­né meno v CV-čku a plat zo stá­že tiež pokry­je nákla­dy na život na ďal­ší rok, tak­že nebu­dem musieť ďalej zaťa­žo­vať rodi­čov. Pre­to som musel absol­vo­vať pomer­ne zdĺha­vý pro­ces poho­vo­rov s fir­ma­mi z rôz­nych oblas­tí, (star­tu­py, ban­ky, hedžo­vé fon­dy, soft­wa­ro­vé fir­my) aby som zis­til, čo by som vlast­ne chcel robiť a aj kto mi dá dob­rú ponu­ku.

Nako­niec som na toto leto zís­kal ponu­ku z Goog­lu. A v budúc­nos­ti by som asi ako kaž­dý robo­tik rád nie­ke­dy zažil prá­cu pre Bos­ton Dyna­mics, čo je fir­ma, kto­rá vyrá­ba skve­lé robo­ty pre ame­ric­kú armá­du. Oni však pod­ľa mojich infor­má­cii štu­dent­ské stá­že žiaľ nero­bia.

Screen Shot 2016-04-16 at 23.49.48

Síce nie ako štu­dent, ale raz sa k nim mož­no dosta­neš. :) Apro­po, keď už sme pri tvo­jej budúc­nos­ti – akú budúc­nosť pred­po­ve­dáš robo­ti­ke?

Robo­tov v našom oko­lí bude urči­te kaž­do­roč­ne pri­bú­dať a posu­nú sa z uzav­re­tých prie­my­sel­ných hál do bež­né­ho živo­ta a pre­vez­mú veľa prá­ce, kto­rú teraz musia vyko­ná­vať ľudia. Toto však bude pozi­tív­ne iba vte­dy, pokiaľ sa doká­že naša spo­loč­nosť adap­to­vať a ponúk­nuť kaž­dé­mu, kto­ré­ho mies­to je ohro­ze­né, neja­ký alter­na­tív­ny zdroj obži­vy.

Za jed­no rie­še­nie v budúc­nos­ti pova­žu­jem základ­ný prí­jem, kto­rý by dal kaž­dé­mu mož­nosť dôs­toj­ne žiť, pra­co­vať na tom, čo ho baví a uží­vať si výho­dy, kto­ré doká­že robo­ti­ka a ume­lá inte­li­gen­cia pri­niesť. Bojím sa ale, že dneš­ná spo­loč­nosť na to nie je pri­pra­ve­ná a mno­hí by ľudia by zle­ni­ve­li a žili na jej úkor.

A kde sa o pár rokov, po dokon­če­ní ško­ly, vidíš ty?  

Pár rokov po ško­le by som chcel zostať pra­co­vať v zahra­ni­čí, naz­bie­rať skú­se­nos­ti a know-how. V tom­to čase by som sa rád obze­ral po pro­duk­toch, kto­ré sve­tu chý­ba­jú a potom by som sa rád vrá­til domov a skú­sil tu zalo­žiť fir­mu, kto­rá by tú die­ru na trhu vypl­ni­la.

IMG_20141122_161710

Iste máš vrám­ci štú­dia na Impe­rial-i dosť prá­ce, no ak sa zrov­na neve­nu­ješ kni­hám a cvi­če­niam, čo ťa baví robiť?  

Mám veľ­mi rád prí­ro­du a to mi v Lon­dý­ne kúsok chý­ba. Ak môžem, rád sa idem prejsť do neja­ké­ho par­ku ale­bo sa pre­viezť na bicyk­li do najb­liž­šie­ho veľ­ké­ho par­ku, kto­rý v nie­kto­rých mies­tach pri­po­mí­na bež­ný slo­ven­ský les. Okrem toho veľ­mi rád ces­tu­jem a len nedáv­no som sa vrá­til z road tri­pu po pobalt­ských kra­ji­nách.

A vieš si pred­sta­viť, že sa po ško­le vrá­tiš na Slo­ven­sko?

Ako som už spo­me­nul, pev­ne dúfam, že sa mi poda­rí vrá­tiť sa na Slo­ven­sko a zalo­žiť si tu fir­mu. Slo­ven­sko je nád­her­ná kra­ji­na s krás­nou prí­ro­dou, kde sú skve­lé pod­mien­ky pre život. Naj­dô­le­ži­tej­šie je, aby sa opra­vi­lo slo­ven­ské pod­ni­ka­teľ­ské pro­stre­die, kto­ré­mu chý­ba­jú isto­ty. Zásad­né záko­ny, pred­pi­sy, daňo­vé zaťa­že­nie sa menia poma­ly raz mesač­ne a ak tu chce nie­kto začať pod­ni­kať, nemô­že sa spo­ľa­hnúť, že o pol roka neprí­de neja­ká zme­na, kto­rá môže byť preň­ho lik­vi­dač­ná. Je nut­né sys­tém nasta­viť čo naj­jed­no­duch­šie a potom sa toho dlho­do­bo držať.

Screen Shot 2016-04-16 at 23.50.01

Mys­lím, že v nie­čo podob­né dúfa­me všet­ci. :) Keď už je reč o úspe­chu, ako pod­ľa teba nie­čo podob­né vyze­rá?

Za úspeš­né­ho člo­ve­ka pova­žu­jem nie­ko­ho, kto spĺňa tri kri­té­ria: musí robiť nie­čo, čo ho baví a má to rád; musí mu to pri­niesť dosta­tok peňa­zí, aby hlad­ko a bez prob­lé­mov uži­vil rodi­nu; a jeho prá­ca by mala byť (aspoň z jeho pohľa­du prí­no­som pre spo­loč­nosť).

Opäť pred­po­kla­dám, že na nie­čom podob­nom sa zhod­ne­me všet­ci. Želá­me ti teda, aby si tie­to tri kri­té­ria dosia­hol čo naj­skôr a bol záro­veň čo najs­po­koj­nej­ší. :) A do budúc­na veľa úspe­chov!

zdroj foto­gra­fií: Ján Maťaš/Archiv

Pridať komentár (0)