Jedeniu mäsa nakoniec nemusíme vďačiť za väčší mozog. Vedci spochybňujú základný pilier nášho vývoja

Mäso musíme jesť, lebo vďaka nemu sme sa odlíšili od ostatných primátov a stali sa z nás ľudia. Aj takto znejú argumenty mnohých, ktorí si bez mäsa nevedia predstaviť ani jeden deň. Táto teória má však podľa najnovšej štúdie uverejnenej v časopise Proceedings of the National Academy značné nedostatky.

Vedci sa domnievali, že akonáhle začali naši predkovia jesť mäso, náš mozog sa zväčšil, čo viedlo k pokroku ľudstva. Surové mäso mal pred približne 1, 8 miliónmi rokov konzumovať náš predok Homo erectus.

Mäso krájal za pomoci drevených nástrojov, ktoré zanechali v kostiach ryhy. Práve na základe týchto stôp potom vedci vedeli identifikovať, kedy a kde začal druh Homo jesť mäso.

U predka Homo erectus, čiže človeka vzpriameného, sa tiež začal objavovať väčší mozog. Tento druh mal tiež mäso začať tepelne upravovať, čo viedlo k tomu, že potrava bola ešte stráviteľnejšia a čeľuste sa zmenšovali.

Nové zistenia majú podkopávať doterajšie vedomosti

Najnovšia štúdia však nevyvracia to, že by Homo erectus jedol mäso. Za pochybné ale označuje tvrdenie, že práve kvôli tomu sa začal našim predkom zväčšovať mozog.  

„Jednou z hlavných myšlienok je, že ak prejdete z rastlinnej stravy na stravu bohatú na bielkoviny a tuky, ako je konzumácia mäsa a kostnej drene z mŕtvych zvierat, získate energiu, ktorú potrebujete na nakŕmenie väčšieho mozgu,“ cituje magazín Popular Science hlavného autora štúdie a paleontológa z Univerzity Georga Washingtona Andrewa Barra.

Paleontológovia pod vedením Barra skúmali údaje o zvieracích kostiach z deviatich výskumných oblastí vo východnej Afrike, ktoré zahŕňali dátumy spred 2,6 až 1,2 milióna rokov. A nájdené kosti ukázali, že konzumácia mäsa sa nezvýšila potom, čo sa na scéne objavil Homo erectus.

„Naša štúdia podkopáva myšlienku, že konzumácia veľkého množstva mäsa viedla k evolučným zmenám u našich starých predkov,“ vyjadril sa profesor Barra.

To, že sa u druhu Homo erectus zväčšil mozog teda môže mať podľa paleontológov aj iné príčiny, ako iba jedenie mäsa.

Štúdia uverejnená minulý rok v časopise Science Direct napríklad hovorí o tom, že zväčšené mozgy je možné sledovať aj u paviánov, ktoré žijú vo väčších sociálnych skupinách. Zložitý sociálny život tak tiež môže byť jedným z faktorov zväčšujúceho sa mozgu u primátov.

U paleontológov však nepanuje zhoda

Štúdia je však zo strany niektorých paleontológov, ktorí sa nej nezúčastnili, kritizovaná. Profesor evolučnej anatómie Fred Spoor sa pre NBC news vyjadril, že zameriavať sa na väčší mozog ako hlavné špecifikum druhu Homo erectus nemusí byť správne.

Podľa profesora sa mozog začal zväčšovať aj iným druhom ako Homo habilis a Homo rudolfensis. Až neskôr mal Homo erectus výrazne väčší mozog. 

Podľa neho sú najjasnejším ukazovateľom prechodu k zmiešanej strave najmä zmenšené zadné stoličky v chrupe druhu Homo erectus.