Kapitalizmus označil za „hnoj diabla“. Odvážne vyhlásenia pápeža Františka, ktoré rozdelili svet

Pápež František bol postavou, ktorá zmenila tón a smerovanie katolíckej cirkvi. Od svojho zvolenia v roku 2013 sa pustil do tém, ktoré pred ním mnohí obchádzali.

Jeho dôraz na milosrdenstvo, sociálnu spravodlivosť a inkluzívnosť vyvolal nadšenie, ale aj silnú kritiku – najmä zo strany konzervatívneho krídla. Pozrime sa na štyri oblasti, v ktorých jeho postoje a rozhodnutia vyvolali najväčšiu diskusiu.

Postoje k rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom

Rozvod bol podľa katolíckej náuky hriech, a preto boli doteraz rozvedení a znovu zosobášení veriaci prakticky vylúčení z prijímania sviatostí. František sa rozhodol túto tému poňať inak – ako pastoračný problém, nielen doktrinálny, informuje denník The Guardian.

V roku 2016 vydal dokument Amoris Laetitia, v ktorom vyzýval biskupov a kňazov, aby pri posudzovaní situácií veriacich používali osobný súd a rozlišovanie. O rok neskôr vyjadril otvorenú podporu argentínskym biskupom, ktorí navrhli, že v niektorých prípadoch by mohli byť sviatosti sprístupnené aj znovu zosobášeným. „Dokument je veľmi dobrý a úplne vysvetľuje význam kapitoly VIII Amoris Laetitia. Neexistujú iné interpretácie,“ napísal František.

Tento prístup sa však nestretol so všeobecným súhlasom. Konzervatívni predstavitelia, ako napríklad arcibiskup Charles Chaput, trvali na tom, že rozvedení môžu prijímať Eucharistiu len v prípade, že žijú so svojím novým partnerom ako „brat a sestra“.

Vyjadrenia o homose*ualite a civilných zväzkoch

František bol prvým pápežom, ktorý otvorene hovoril o potrebe rešpektu voči LGBTQ+ komunite. Už v roku 2013 zaujal výrok: „Kto som ja, aby som súdil?“ – reakcia na otázku o homose*uálnych kňazoch, ktorá odštartovala novú éru dialógu v cirkvi, píše CNN.

Odvtedy sa pápež snažil zdôrazniť, že homose*uálni veriaci sú „deti Božie“ a že aj oni majú právo na duchovnú blízkosť cirkvi. Požehnávanie homose*uálnych párov – hoci nie v rámci oficiálnej liturgie – označil za akt milosrdenstva: „Nikto by nemal brániť blízkosti cirkvi ľuďom, ktorí hľadajú Božiu pomoc prostredníctvom jednoduchého požehnania.“

V niektorých krajinách, ako napríklad v Nemecku, sa takéto požehnania už uskutočňovali. Kardinál Blase Cupich ich označil za „krok vpred“, no nie všetci biskupi zdieľali tento názor. Biskup Joseph Strickland verejne vyzval na odpor voči pápežovmu rozhodnutiu.

Kritika konzumného kapitalizmu a výzva na systémové zmeny

Pápež František sa opakovane postavil proti globálnemu ekonomickému systému, ktorý podľa neho slúžil bohatým a marginalizoval chudobných. V encyklike Fratelli Tutti z roku 2020 konštatoval: „Krehkosť svetových systémov ukázala, že sloboda trhu nie je riešením všetkého.“

Pandémiu COVID-19 označil za dôkaz, že súčasné politické a ekonomické štruktúry nedokážu reagovať na potreby najzraniteľnejších. Vo svojich prejavoch hovoril o potrebe novej politiky, založenej na dialógu a solidarite, a odsudzoval „kultúru vyraďovania“.

Jeho najostrejšiu kritiku si však vyslúžil výrok, ktorý vyslovil počas návštevy Bolívie, kde kapitalizmus označil za „hnoj diabla“. Podľa neho sa svetový systém stal „neúnosným“ a „založeným na zisku za každú cenu“, čo ničilo spoločnosť aj planétu.

Reforma kúrie a odpor konzervatívcov

František sa pustil aj do vnútornej reformy Vatikánu a cirkevnej hierarchie. Jeho snaha o väčšiu transparentnosť, decentralizáciu moci a otvorenosť voči ženám či laikom narazila na tvrdý odpor.

V súkromnom rozhovore so svojimi spolubratmi z jezuitského rádu označil postoj niektorých amerických biskupov za „reakčný a spiatočnícky“. „Ideológie nahrádzajú vieru. Kto sa vracia späť, uzatvára sa a odpája sa od koreňov cirkvi,“ povedal.

Pripomenul tiež, že učenie cirkvi nie je statické. „Vízia doktríny ako monolitu je chybná. Existuje správny vývoj v chápaní viery a morálky,“ dodal.

Pápež František neprestával vyzývať cirkev k reflexii a otvorenosti voči realitám súčasného sveta. Jeho prístup síce rozdelil katolícky svet, no zároveň spustil dlho odkladané diskusie o budúcnosti cirkvi. Či budú jeho reformy trvalé, ukáže až čas – isté však je, že František zanechal silnú stopu.

Čítajte viac z kategórie: Zo sveta