KOMENTÁR Milana Kulkovského: Víťazov robia porazení. Voľby vyhráva ten, kto vie lepšie nenávidieť

Ak raz už niekto pochopil, že vytvorenie fiktívneho nepriateľa a problému môže byť cestou k volebnému úspechu, vydá sa na cestu, z ktorej niet návratu. Niektorí politici rýchlo pochopili, že k miliónom na straníckom účte nevedie dobrý program a úprimnosť, ale vyvolávanie strachu, klamstvo a na plesnivý chlieb natreté maslové reči. Ich voliči im ho slastne zožerú a neprekáža im ani to, že sa z toho na druhý deň po**rú. Ospravedlňujem sa za expresívnejší výber slov, ale realitu popisujú najlepšie.

Žijeme v spoločnosti, v ktorej má väčšiu cenu nenávisť než úprimnosť, pretože spája oveľa viac ľudí. Odkedy si pamätám, za každým volebným úspechom bol úspešný “nepriateľský a nenávistný marketing”. 

Ľudia sa spájali proti komunistom. Vyhrala pseudodemokracia, na ktorej sa ukojilo niekoľko zlodejov a vrahov, ktorí sa hrali na mafiánov a z privatizácie si urobili dojnú kravu, ktorú ani neboli schopní podojiť a využívali preto na to bielo-strakaté kone. Nebyť ich samodeštrukčných vlastností, vo vláde by sme dnes mali ešte viac mafiánov. Občas ma ale budí hororová predstava, že bos bosov Mikuláš Č. si po prepustení založí politickú stranu, napríklad “K.O. – krstný otec”, ktorá si získa množstvo voličov bažiacich po štandardnej rodine. Som si istý, že do parlamentu by sa dostal. Slovenský volič je niekdy skôr Vôl-ič.

Potom sme sa na bicykloch a s vidinou dvojnásobných platov spojili proti veľkému Muftimu, otcovi národa. Ešte mu ani nestihli z darov dôchodcov postaviť sochu hneď vedľa nášho ďalšieho hrdinu v Terchovej a už bol za tónov, “neublížil som, neublížil som”, preč. Ukrytý vo svojej Elektre. Hitom boli fúzy a účes a lá Einstein. Prišlo obdobie dospievania našich politických špičiek. Niekto mutoval, iný zas zmutoval.

Čo sme si, to sme si, no mám pocit, že práve to Mikulášske obdobie bolo napriek svojim očividným chybám príjemným renesančným osviežením. Nebyť toho, vyzeralo by to tu ako na divokom západe s prvkami východného folklóru. Pre lepšiu predstavu si môžete niečo prečítať o krajine, v ktorej vládne ten fúzkatý ujo, ktorému z krajiny utekajú okrem fyzicky zdatných šprintérov aj obéznejší intelektuáli. 

Bolo len otázkou času, kedy sa proti pravicovej kresťanskej demokracii spojí tá naoko liberálnejšia (vtedy) sociálna ľavica a svoju nenávisť premení vo volebný úspech. Stalo sa. Vyhráš, môžeš všetko. Bolo dobre, aj zle, aj veľmi dobre, aj veľmi zle. Treba ale oceniť pozitívny prístup k tvorbe pevných priateľstiev. Zo slova „naši“ sa stal pojem. Heslom návštev klopajúcich na dvere a prichádzajúcich s krabicou kvalitného šampanského bolo: „Poslali ma naši k vašim, aby prišli vaši k našim.“ Ani rozprávka o červenej čiapočke však netrvá večne. Chvála pánu Bohu. Či? 

Nenávisť k nenávisti prišla, odpor jednej skupiny voči druhej nás opäť družobne spojil a prišla zmena. Opäť zas. Zmena to bola ale tak šokujúca, že s ňou nerátal ani ten, kto bol jej dirigentom. Všeobecnému prekvapeniu sa ale čudujem. Totižto volebný výsledok je priamo úmerný miere vybudovanej nenávisti voči volebnému oponentovi. A keďže náš volebný víťaz sa preventívne a intermitentne správal nepriateľsky voči všetkým, nemožno sa čudovať, že spojil všetkých, ktorí dovtedy nenávideli len v menších skupinách.

Po voľbách tak vznikla svetová rarita. Máme opozíciu a koalíciu. Koalícia sa potom delí na koalíciu a opozíciu, ktoré drží pokope snáď len zákon zotrvačnosti. A už sa v tom strácam, pretože takmer v každej koaličnej strane je tiež opozícia a koalícia. Sme tak svedkami vzniku nového politického smerovania, schizofrenizmu.

Fakty sú fakty. K úspechu vo voľbách nevedie dobrý program, úprimní a slušní lídri, ale oponent, voči ktorému politik dokáže vo voličoch vybudovať dostatočne silnú nenávisť. Víťazov robia porazení. V nasledujúcich voľbách vyhrá opäť ten, kto bude nenávidieť najviac, ten, kto si nájde také množstvo fiktívnych nepriateľov, ktorí mu zaručia víťazstvo. Mnohé politické strany na svojom programe „nenávisti“ pracujú systematicky. Učia svojich voličov nenávidieť iných politikov, iné národy, iné náboženstvá, iné etniká. Učia ich nenávidieť tých, ktorí im chcú pomôcť. Ak sa nič nezmení, z výsledkov nadchádzajúcich volieb mám strach…

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.