KOMENTÁR Milana Kulkovského: Volič pre neistotu, strach, chudobu a stúpajúcu nenávisť prestal vnímať realitu

Autor je primár interného oddelenia NSP v Považskej Bystrici.

Vždy tu boli takí, ktorí žili z nešťastia druhých a budovali si na tom kariérny vzostup. Obzvlášť to platí pre niektorých politikov, ktorí nič iné, ako manažment nenávisti, nedokážu…

Keď v roku 1929 došlo ku krachu na Wall Street, malo to pre vývoj svetových dejín katastrofálne následky. Zaujímavý príbeh s tým súvisiaci zasiahol Nemecko. Po tom, čo sa pomaly začalo spamätávať z Prvej svetovej vojny, krach burzy zasiahol aj ich, keďže boli, podobne ako my teraz, absolútne závislí od exportu do zahraničia.

Klesala priemyselná výroba, extrémne sa zvyšovala nezamestnanosť. Životná úroveň dramaticky poklesla. A to bola voda na mlyn pre tých, ktorí sa na nešťastí ľudu ukájali – nacisti.

Čím horšie sa darilo Nemecku, tým lepšie sa darilo práve nacistom. Vo svojich kampaniach pracovali so strachom, pôsobili na ľudské emócie, sľubovali všetkým všetko. Nehľadali riešenia, ale spoločného nepriateľa, voči ktorému mohli vlnu nenávisti nasmerovať – židov.

Veľmi dobre si uvedomovali, že úspech vedie cez chudobnejšie regióny, na ktoré sa sústredili, ktoré pravidelne navštevovali a sľúbili im “hory-doly”. Čo občanov v regiónoch trápilo, toho nápravu im prisľúbili. Prisľúbili…ústredným bodom úspechu sa stala propaganda.

Dnes by im veľmi dobre poslúžili sociálne siete. A niektorým aj slúžia… hospodárska kríza, ľudské nešťastie, chudoba, neistota a dobre mierená propaganda sa stali základom volebného úspechu v roku 1930. Zo strany, ktorá bola pred pár rokmi len na smiech a názory jej predstaviteľov nikto nebral vážne, sa stala druhá najsilnejšia politická strana v Ríšskom sneme.

Získali vtedy 18,3 % hlasov. Hitler bol na vzostupe… V roku 1932 získali nacisti pod vedením Adolfa Hitlera 37,3 % hlasov a stali sa tak najsilnejšou politickou stranou. Vládu zostaviť nemohli, keďže sa s nimi nikto nechcel spojiť. Vláda však dlho nevydržala a už o pár mesiacov boli predčasné voľby.

Hoci nacisti získali v dôsledku mierne sa zlepšujúcej ekonomickej situácie “len” 33,1 % hlasov, Hitler sa nakoniec predsa len stal kancelárom, keďže sa zvyšné strany nedokázali na vláde bez neho dohodnúť. Kancelárom sa stal vďaka hádkam a intrigám tých, ktorí by ho v prípade vzájomnej spolupráce k moci nepustili.

Kam ich neochota dohodnúť sa nakoniec viedla, všetci veľmi dobre vieme (Bože, desí ma ta paralela s tým, čo sa deje dnes na Slovensku…). Prezident Hindenburg vymenoval Adolfa Hitlera 30. januára 1933 za kancelára. V mnohých mestách oslavovali nacisti víťazstvo ich vodcu násilnosťami a napádaním Židov.

„Obdobie boja“ sa skončilo, začalo „uchopenie moci“. A čoskoro na intrigy Hitlerových oponentov doplatil celý svet… Toľko z histórie. História, ktorá sa, žiaľ, zvykne občas opakovať. Po tom, čo strany pracujúce so strachom a nenávisťou, neuspeli s Rómami, migrantmi a liberálmi, získali oveľa lepší produkt pre ich propagandu – pandémiu.

Úspech takto voleného “politického programu” vnímajú aj pôvodne štandardné strany a hnutia, ktoré sa rozhodli s radikálmi zabojovať o rovnakého voliča. Voliča, ktorý pre neistotu, strach, chudobu a stúpajúcu nenávisť prestal vnímať realitu. Čím horšie sa bude dariť Slovensku, tým viac sa bude dariť tým, ktorí svoju lásku k “paralelnej praude” už ani neskrývajú.

Voličom to ale zazlievať nemožno. Vrátim sa k Nemecku a Hitlerovi. Predstavme si, že by sa jeho oponenti v roku 1933 dohodli, nehádali sa a neintrigovali. Z Hitlera by sa nestal kancelár… ale to je len, keby bolo keby… za tvoriacim sa úspechom terajšej opozície nie je ich rozumný program, ale neúspech, intrigy a hádky tých, do ktorých voliči vkladali nádej, ktorej sa nedočkali.

Žiaľ.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.