Slovákmi milované „menučko“ je pre reštaurácie klincom do rakvy. Môžeme za to všetci

Otvoriť si gastro podnik je podľa niektorých podnikateľov ľahký spôsob a ešte jednoduchšia cesta, ako zbohatnúť. Prvých pár týždňov ich však celkom určite vyvedie zo smiešnej ilúzie, s ktorou začínali.

Majitelia takýchto prevádzok poškodzujú renomé slovenského gastra naozaj viac ako dosť. Aby som však nekrivdil iba majiteľom, tak za stav našich reštaurácií si v podstate môžeme my sami. Naschvál som použil slovíčko my, lebo aj ja sám som niekoľkokrát zachytil, že som nebol ukážkovým zákazníkom. 

Menučká naše každodenné

Podľa môjho názoru sú jedným z najväčších problémov aktuálneho stavu reštaurácií na Slovensku takzvané „menučká“. Najskôr by sme však mali ešte rozlíšiť ich dva typy.

S čím nemám absolútne žiaden problém, sú jedlá v rámci dennej ponuky, ktoré sa držia cenovo, ale hlavne kvalitatívne na úrovni zvyšných jedál na jedálnom lístku. Práve tieto denné ponuky tak umožňujú hosťom skúsiť skutočnú tvár kuchárovej kreativity. Zároveň to nie je ani stereotypná práca pre kuchára, keď musí prichádzať stále s novými jedlami.

Existuje však množstvo podnikov a šéfkuchárov, ktorí majú tieto denné ponuky perfektne vyladené. Bežný hosť nemusí ani len pomyslieť, že by malo ísť o nejakú lacnejšiu alternatívnu, ale naopak je skvelým spoluhráčom ostatných pokrmov.

Nočná mora víkendového obeda

Poďme sa však porozprávať o tých skutočne zlých. Prečo som sa začal témou menučiek tak zaoberať? K tomuto sa viaže príbeh jedného upršaného víkendu. Nie každý deň je predurčený na to, aby človek stál za sporákom a varil. Toto bol jeden z tých dní a keďže bývam v dedine neďaleko Bratislavy, tak moje možnosti boli značne obmedzené. 

Rozhodol som sa, že dám šancu víkendovému dennému menu z neďalekej reštaurácie. Predsa len pizza z desiatok okolitých pizzeriek mi prišla ako nie úplne vhodný adept. Denné víkendové menu za takmer 11 eur vo mne vyvolalo pocit uistenia, že za tie peniaze dostanem naozaj výborné jedlo. Bežná cenová hladina sa v tomto podniku totiž pohybuje okolo 8 až 9 eur.

zdroj: wikimedia/dezidor

Opak bol pravdou a to, čo som dostal od kuriéra po hodine a pol čakania (podotýkam ešte raz, že pri obedovom menu, ktoré býva pripravené dopredu), ma skutočne zarazilo a nepríjemne prekvapilo. Jedlo, ktoré sa nachádzalo v krabičke, by som považoval len za nemiestny vtip k tomu, čo by malo pripomínať požívateľné jedlo. 

Polievka bola ako správny vínny strik, a to 50 % polievka a 50 % tekuté korenidlo, ktoré dalo môjmu žalúdku skutočne zabrať. Keď som toto zažil už pri polievke, tak ma aj prešla chuť na burger, ktorý prišiel studený a rozmočený.

Dizajnérsky prešľap: Známy reťazec mal zneužiť diela slovenských tvorcov, búria sa

Tu som sa však začal zamýšľať, či moje očakávania, že za ľudový peniaz to bude kvalitné, nebudú privysoké. Potom ma ale vtrhol naspäť do reality pokladničný blok a uvedomil som si, že som za to neplatil štandardnú cenu.

Keď som si uvedomil, že reštaurácia dokázala vyprodukovať v cene už naozaj chutného obeda v centre hlavného mesta len toto, tak som si nechcel ani predstaviť, v akom stave musia byť ich obedové menu behom týždňa v cene do 5 eur. 

Prečo ale chceme takéto jedlá?

Ja vlastne ani nezazlievam reštauráciám kvalitu jedla pri menučkách za 5 eur. Môžeme si za to tak nejak vlastne my sami. My ako stravníci sme sa totiž rozhodli dať prednosť cene pred kvalitou a to je zásadný problém, prečo sa mnohé reštaurácie nemajú šancu posunúť ďalej. Nemajú šancu vymeniť éru balzamika a zeleninovej oblohy v podobe listu šalátu a jednej cherry paradajky rozkrojenej na polovičku.

Poďme sa teda pozrieť na to, čo všetko by malo byť zohľadnené v cene za jedlo. Začnime základnými vecami, ako sú suroviny. Následne by sme mali pridať prácu kuchára, ktorého musí reštaurácia platiť. A teraz môžeme pridať veci, ktoré máloktorý zákazník vidí, počnúc energiami, nájmom, rozvozom, servisom, ďalšími zamestnancami, ale aj inými drobnosťami, ako servítky alebo obaly, v ktorých ti príde objednávka. 

zdroj: wikimedia/maciarka

Bežný Slovák totiž očakáva kráľovskú hostinu za cenu, ktorá nie je adekvátna. Mnohé reštaurácie si však myslia, že sa musia predbiehať v tom, kto dá nižšiu cenu. To, čo by som osobne odkázal podnikom, je, aby verili svojim jedlám. Ľudia majú radi kvalitné jedlo a sú ochotní si za vyššiu kvalitu zaplatiť. 

Zákazníkom v reštauráciách by som zase odkázal, aby ocenili snahu kuchára a reštaurácie priniesť skvelé jedlá. Oceň reštauráciu, pokiaľ prináša kreativitu, moderný prístup a trošku iný pohľad. 

Otvorím si gastro, budem bohatý

Celkom nechápem princíp podnikateľov, ktorí za gastrobiznisom na Slovensku vidia veľký hrniec plný zlata. Jedna z vecí, ktoré mi moja hlava neberie, sú majitelia, ktorí nevedia absolútne nič o dianí v prevádzke a každý večer len prídu pre to, aby vybrali tržbu.

Naopak, čo oceňujem, je to, keď vidím, že majiteľ prevádzky žije spolu s jeho podnikom. Vie presne, čo sa deje, a najväčšou pridanou hodnotou pre mňa ako hosťa je nepochybne to, keď vidím, ako sa zapája aj do bežného fungovania.

Nezáleží pritom, či sa príde len spýtať hostí, ako im chutilo, alebo ho vidíš priamo v kuchyni, dôležité je, aby bolo vidieť, že mu nie je ukradnuté, akým smerom sa jeho podnikanie uberá. 

Epické podniky v Košiciach, ktoré ťa presvedčia, že na východe naozaj niečo je

Pri tom prvom type majiteľov totiž môžeme presne vidieť ten nepekný trend, kedy nielen hostí, ale aj zamestnancov vidí ako veľký súbor mincí a bankoviek vo svojej kase. Pritom gastro podnikanie je z môjho pohľadu jedno z najkrajších podnikaní, kde sa mieša stres, tlak, ale aj krásne zážitky.