Ľudia pochovávali svojich blízkych v dierach od bômb. Toto sú skutočné príbehy z Ukrajiny

Od vypuknutia vojny na Ukrajine prešlo už vyše 230 dní. Na jej začiatku sa Slováci zomkli a začali utekajúcim, vojnou poznačeným ľuďom pomáhať. Vďaka tomu na Slovensku mnohí nachádzajú útočisko a prichádzajú so svedectvami, do ktorých sa len málokto dokáže vžiť.

V oblasti úteku, ako aj v poskytovaní hmotnej pomoci Ukrajine pomáhajú i mnohé humanitárne organizácie z celého sveta či priamo z Ukrajiny. Jednou z nich je aj Nadácia Integra v spolupráci s ukrajinskou organizáciou Realis. Práve vďaka nim sme mali príležitosť zhovárať sa s našimi východnými susedmi.

Deravá a nezmyselná mobilizácia: Vozičkárovi prišiel rozkaz s pohovorom na štvrtom poschodí

„Slovensko sa pre mňa stalo miestom stability a útočiskom,“ hovorí Sergij Tymčenko, riaditeľ organizácie Realis, ktorá pomáha svojim krajanom s migráciou do západnej Európy. Avšak 24. februára, keď ruské vojská prekročili ukrajinské hranice, nemal ani tušenia, čo všetko ho spolu s jeho dobrovoľníkmi čaká.

„Keď som sa 24. februára zobudil, videl som dym, oheň a výbuchy ako z akčných filmov. Pomohol mi v tom čase telefonát od Allana Bussarda, riaditeľa Integry,“ vysvetľuje a dodáva, že spoločne prišli na spôsob, ako na ruskú inváziu odpovedať.

Sirény a evakuácie

Tymčenko sa spolu s bývalým novinárom Andrijom Juchymenkom vzdal svojej vtedajšej práce. S pomocou desiatok ďalších dobrovoľníkov sa rozhodli pre nové poslanie, a teda poskytovanie pomoci svojim krajanom v núdzi. Začali pendlovať z krajiny do krajiny a evakuovali rodinu za rodinou. Okrem toho tiež rozvážali nutné predmety od hygieny či jedla po teplé oblečenie a periny.

Fungovali tak do júla, keď sa situácia začala vracať do normálu. Do hlavného mesta sa vrátil život a ľudia začínali fungovať v bezpečnejšej atmosfére.

„Zavolal mi syn žijúci v USA s tým, že chce prísť a vidieť, čo sa deje,“ spomína Tymčenko s tým, že začiatkom októbra sa im Kyjev podarilo navštíviť.

„Pýtal sa ma, čo robiť, keď zaznejú sirény. Povedal som mu, že ja nerobím nič, ale že už to nie je také časté,“ povedal. Na druhý deň sa však opäť zobudili do príšernej reality.

„Na ďalšie ráno som sa zobudil na úplnú katastrofu. Raketa dopadla pár domov od nášho a vyhodila do vzduchu apartmánovú budovu. Zomreli pri tom ľudia vrátane mladej novinárky,“ opisuje bombardovanie z 10. októbra. Tymčenko však podotkol, že pozná ľudí, ktorí zažili podstatne väčšie zverstvá než on.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Dobrovoľníci na Ukrajine aj cez strach rozvážajú pomoc pre množstvo ľudí
• Čo zažili Ukrajinci z Realisu a ako vnímajú pomoc od Slovákov?
• Ukrajinka Natalia opisuje hrozivú realitu vo svojom meste Irpiň
• Nadácia Integra počula desivé príbehy ľudí, ktorí prežili bombardovanie

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom

Zdroj: Startitup