Psychedeliká sú psychoaktívne látky, ktoré sú zaradené do skupiny halucinogénov.

Medzi ne patria aj magické huby, ktoré podľa zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch ovplyvňujú stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Eufória či zmyslové skreslenie

Magické huby poznáme aj pod menom lysohlávky, po slovensky holohlavce. Ide o halucinogénne druhy a približne desať ich nájdeme aj na Slovensku.

Ich, pre halucinogénne stavy kľúčový alkaloid psilocybín, je na Slovenku nelegálny. Opäčne je to napríklad v americkom štáte Oregon, ktorý dokonca odhlasoval aj legalizáciu psychotropných hríbov na liečebné účely.

Jednotlivci užívajú psilocybín ako rekreačnú drogu. Poskytuje pocity eufórie a zmyslového skreslenia, ktoré sú bežné pre halucinogénne lieky ako je LSD. Halucinogény sú látky vyvolávajúce poruchy vnímania.

Ide o prírodné alebo syntetické látky, na ktoré nevzniká fyzická závislosť. Mnohé halucinogénne látky boli využívané rôznymi kultúrami pri náboženských obradoch i iných rituáloch.

zdroj: Unplash/James Bak

Účinný v liečbe depresii i závislosti na alkohole

V súčasnosti je však psilocybínu venovaná veľká pozornosť v súvislosti s možnými terapeutickými účinkami. Pri užívaní psilocybínu by nemalo nedochádzať k poškodzovaniu duševného zdravia, ani k zvyšovaniu rizika depresií.

Vplyv sa podľa viacerých výskumov javí ako prospešný. V kombinácii s psychologickou terapiou má údajne podobné účinky ako antidepresíva.

„Čo sa týka terapeutických účinkov, je pravda, že psilocybín sa ukazuje účinný v liečbe viacerých psychických porúch, napríklad depresií, úzkostí, posttraumatickej stresovej poruchy, obsedantno-kompulzívnej poruchy alebo aj v liečbe závislostí na alkohole a opiátoch,“ vyjadrila sa pre Startitup Zuzana Lipová, mentálna koučka, ktorá sa pri svojej práci špecializuje v prvom rade na mentálnu odolnosť ľudí.

Zuzana upozorňuje, že je rozdiel medzi podávaním presne stanovených dávok počas liečby pod dohľadom, a rekreačným užívaním drogy.

„Myslím, že vzhľadom na to, že až jeden človek z 20 trpí depresiou a súčasná farmakoliečba tiež nie je úplne prechádzka ružovou záhradou, je dobré hľadať ďalšie alternatívy a odkrývať možnosti liečby, ktorá by pacientom pomohla rovnako alebo viac, no zároveň mala minimálne negatívne dopady,“ objasňuje Zuzana, ktorá ďalší problém vidí v takzvaných recidívach.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Lipova | Mentálny kouč (@lipova_zuzana)

Farmakoliečba v kombinácii s psychoterapiou 

Aj po farmakoliečbe je podľa jej slov stále veľa pacientov, ktorým sa do dvoch až troch rokov depresívna epizóda zopakuje, nevraviac o nežiaducich účinkoch predpisovaných antidepresív.

Je však pravda, že je ich oveľa menej ako v minulosti, no pacienti kvôli vedľajším príznakom liečbu často vzdajú a radšej trpia v mukách depresie. O čosi lepšie si podľa jej slov vedú pacienti, ktorí prejdú farmakoliečbu v kombinácii s psychoterapiou, ale stále vraj nemajú vyhraté.

O psilocybíne zatiaľ nevieme s určitosťou povedať, čo presne má byť za mechanizmom jeho terapeutických účinkov.

„Okrem toho, že pôsobí na serotonínové receptory, účinkuje aj na zmenu vedomia, vnímania sa a stratu filtrov a predsudkov. Akoby otvára cestu k podvedomiu a vyzerá, že dovolí priblížiť sa k minulým negatívnym skúsenostiam v živote, sedieť s nimi a spracovať ich, na rozdiel od antidepresív, ktoré môžu viesť k znecitliveniu negatívnych pocitov,“ hovorí Zuzana Lipová, ktorá vyštudovala medicínu a počas štúdia absolvovala prax aj na psychiatrii. 

zdroj: Unplash/Anthony Tran

Jedny dráhy sa narušia, iné zas otvoria

Psilocybín za tiež ukazuje ako pomôcka, ktorá dokáže vytvoriť nové neuronálne spojenia. Pod vplyvom psilocybínu sa narušia bežné komunikačné dráhy a mozog vraj začne komunikovať novými spôsobmi, preto môže dôjsť k vzhľadom, zvýšenej kreativite alebo novému nazeraniu na seba a svet. Mozog sa podľa koučky akoby resetuje a začne komunikovať zdravším spôsobom.

„Cielené pôsobenie medikamentov na disponibilné neurotransmitery na synapsách môže pomôcť navodiť u pacienta stav vhodný na učenie a tým sa môže zintenzívniť pôsobenie novej skúsenosti, ktorou si prejde,“ povedal nemecký psychoterapeut Klaus Grawe.

Tým pádom podľa mentálnej koučky môže byť skúsenosť v tomto ponímaní aj vnútorná skúsenosť, ktorou si človek prejde pod vplyvom psilocybínu počas psychoterapeutického sedenia.

„Štúdie naznačujú, že pri vedených psychoterapeutických sedeniach a správnom vnútornom nastavení pacienta pred podaním látky, môže psilocybín zvyšovať úspešnosť liečby. Zrejme to bude kombinácia viacerých faktorov. Ale ešte stále máme málo informácii, aby sme z toho mohli robiť jasné závery,“ dodáva Zuzana.

Výsledky ukazujú nádej

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Odomknúť článok / Použiť kód

Prihlásiť sa