Mladá astronomička Jana: Na Slovensku to s platom astronómov nie je ružové

  • 32-ročná Jana Plauchová je šikovná astronomička pochádzajúca z Banskej Bystrice
  • Okrem iného, píše aj skvelé vedecko-fantastické knihy a za svoju tvorbu získala aj významné medzinárodné ocenenie od European Science Fiction Society
archív:Jana Plauchová,wikipedia.org
  • 32-ročná Jana Plauchová je šikovná astronomička pochádzajúca z Banskej Bystrice
  • Okrem iného, píše aj skvelé vedecko-fantastické knihy a za svoju tvorbu získala aj významné medzinárodné ocenenie od European Science Fiction Society

Jana vyštudovala bakalára na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, magistra však už na Univerzite Komenského v Bratislave. Popri prvých dvoch rokoch bakalárskeho štúdia si dokonca urobila aj pomaturitné štúdium astronómie.

Dnes pôsobí ako odborná pracovníčka Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom. Pre laikov i odbornú verejnosť tu prednáša o tragédii raketoplánu Columbia, no témou jej prednášok je aj otázka existencie mimozemského života.

Jana taktiež študentom astronómie prednáša predmet Raketová technika a kozmonautika. V knižnej tvorbe sa orientuje na žáner vedeckej fantastiky, v ktorej využíva svoje rozsiahle odborné poznatky. Momentálne pripravuje knihu o Venuši s názvom Druhá Planéta, ktorej vydanie môžeš podporiť aj ty. Ide o strhujúci sci-fi príbeh odkrýva najväčšie prekvapenia a stavia ich do kontrastu s hľadaním odpovedí na základné otázky ľudstva.

zdroj: Jana Plauchová

Na Slovensku ju môžeme označiť za najvýraznejšiu súčasnú autorku sci-fi žánru. V roku 2012 jej vyšiel prvý román Nula kelvinov, o rok neskôr to bol román Večnosť omylov. Získala zaň medzinárodné ocenenie Encouragement Award od ESFS (European Science Fiction Society). V roku 2016 jej vyšiel sci-fi triler Úvod do teórie chaosu.

Čo ťa priviedlo k vesmíru a kozmonautike?

O vesmír som sa zaujímala od najútlejšieho detstva. Pripadalo mi prirodzené poznávať svet okolo seba a nenechať sa pri tom poznávaní zastaviť vzdialenosťou. Kozmonautika sa pridružila, až keď som mala pätnásť rokov a priviedla ma k nej nešťastná udalosť, ktorá sa vtedy odohrala – havária raketoplánu Columbia. Tá viedla k záujmu o raketoplány a neskôr aj o ďalšie kozmonautické projekty.

Pracuješ ako odborná pracovníčka hvezdárne a planetária Maximiliána Hella. Ako si sa k tejto práci dostala a čo je tu tvojou pracovnou náplňou?

O tomto mieste som sa dozvedela celkom náhodou. Odporučili ma naň astronómovia v Banskej Bystrici, ktorí už dlhšie sledovali moju popularizačnú činnosť. Náplňou mojej práce je najmä popularizácia vedy a výučba základov astronómie, obsluha digitálneho planetária, vytváranie programov doň, písanie článkov, ale občas aj pozorovanie, výjazdy s prednáškami či tvorba modelov vesmírnych telies.

zdroj: Jana Plauchová

Čo ťa na tvojej práci najviac baví?  

Najviac tvorba modelov, ale aj čokoľvek ďalšie inovatívne, nerutinné. Zaujímavým spestrením je aj to, ak návštevníci kladú otázky idúce do hĺbky témy, kedy môže odborný pracovník prevetrať aj svoje ďalšie znalosti.

Pre laikov i odbornú verejnosť prednášaš o tragédii raketoplánu Columbia, no témou tvojich prednášok je aj otázka existencie mimozemského života. Vedela by si napísať pár zaujímavostí, ktoré sú pre tvojich poslucháčov zväčša veľkým prekvapením, o ktorých predtým netušili?

Pri havárii Columbie je to napríklad skutočnosť, že nie všetci astronauti mali pri havárií spustené priezory na prilbách, hoci na ich prežití by to nič nezmenilo. A tiež to, že z paluby raketoplánu sa dochovala nahrávka končiaca len pár minút pred prvými problémami vedúcimi ku katastrofe. V otázke mimozemského života je to zase napríklad skutočnosť, že typické presvedčenie „mimozemšťania môžu byť úplne iní ako my“ súčasné poznatky dosť okresávajú, hoci nejaký priestor na odlišnosť tu je.

Prednášaš aj predmet Raketová technika a kozmonautika študentom astronómie. Vyrastajú nám tu podľa teba nové talenty v oblasti astronómie? Na akej úrovni je podľa teba v našej krajine štúdium astronómie?

Nové talenty v oblasti astronómie sa objavujú všade, dôležité je ich však správne podchytiť. Tiež je dôležité, aby ich astronómia neprestala baviť sama od seba, čo sa žiaľ u nádejných astronómov stáva často v puberte.

zdroj: pexels.com

Vysokoškolské štúdium astronómie neviem posúdiť, pokiaľ je mi známe, prebieha iba na dvoch vysokých školách plus nadstavba v Hurbanove. Ale nielen škola robí dobrého astronóma a takisto verím, že dobrý astronóm môže vyrásť aj bez školy. Napokon, aj astronómovia amatéri sa pričinili o zaujímavé objavy.

Vie sa človek, ktorý u nás vyštuduje astronómiu, dobre uživiť? Na akej úrovni sa pohybuje platové ohodnotenie astronómov na Slovensku?

Na Slovensku to žiaľ s platom astronómov nie je ružové. Preto mnohí, s ktorými som navštevovala astronomický krúžok, odišli pracovať do zahraničia. Svoju úlohu však iste zohráva aj geografia. Územie Slovenska patrí medzi dosť svetelne znečistené krajiny, navyše je vzdialené od rovníka, na ktorom vidno v priebehu roka najviac objektov. Z týchto dôvodov treba za prácou na významných observatóriách vycestovať preč.

V knižnej tvorbe sa orientuješ na žáner vedeckej fantastiky, v ktorej využívaš tvoje rozsiahle odborné poznatky. Ako si sa dostala k napísaniu vlastnej knihy. Čo bolo na celom procese najťažšie?

Už asi od jedenástich rokov som robila rôzne pokusy o sci-fi romány, no nedokončovala som ich. Zjavovalo sa mi množstvo scén, myšlienok, emócií, ale boli to len fragmenty, ktoré som nevedela zložiť do uceleného diela.

zdroj: pexels.com

A keď som napokon v pätnástich poskladala v hlave svoj prvý román, po všetkých tých neúspešných zápisoch som sa ho už neodvážila skúsiť písať. Takže ako prvý som napokon zapísala až svoj druhý, horší román v sedemnástich. A aby bol tento chaos v poradí dokonalý, tento prvý napísaný román nebol vydaný. Ako prvý mi vyšiel až piaty dokončený rukopis v poradí, dopísaný v dvadsiatich dvoch rokoch.

Najťažšie bolo vždy napísať prvopis. Dostať to celé na papier od začiatku až do konca. Počas písania totiž prichádzajú obrovské pochybnosti o tom, či je to dosť dobré, ktoré sa však po skončení písania zmierňujú. S pribúdajúcimi skúsenosťami bolo písanie každého ďalšieho rukopisu ľahšie, ale aj tak ma zakaždým pri načatí nového románu prekvapí, aké je to stále ťažké. Následné úpravy mi nevadia, v tomto to mám opačne než väčšina iných autorov.

Prečo práve sci-fi?

Nemohla som to ovplyvniť – jednoducho mi prichádzali nápady najmä na sci-fi, prichádzali oveľa častejšie než nápady v iných žánroch. Iste to ale súvisí s tým, že sci-fi je jediný žáner, ktorý sa bežne odohráva v mojom milovanom kozme. Napísala som však aj zopár nie sci-fi poviedok a mám aj námety na nejaké nie sci-fi romány. Myslím však, že sci-fi navždy ostane môj hlavný žáner.

zdroj: pexels.com

Odkiaľ ty čerpáš najviac informácií o vesmíre a všeobecne o astronómií?

V minulosti najmä z kníh, prípadne časopisov. V poslednom minimálne desaťročí už ale prevažuje internet, osvedčené servery. Sú to väčšinou české stránky, ktoré podávajú podrobné informácie.

Za román Večnosť omylov si získala medzinárodné ocenenie Encouragement Award od ESFS (European Science Fiction Society). Čo pre teba toto ocenenie znamená?

Určite pre mňa znamená veľa, je mojím prvým mimosúťažným ocenením a povzbudením do ďalšej snahy.

Najnovšie video