Mladá Slovenka sa zamilovala do Austrálie. Predáva a učí umenie, domov sa tak skoro nechystá (ROZHOVOR)

Talentovaná umelkyňa a bohémka Natália Chabadová pred rokmi zdvihla kotvy a rozhodla sa presťahovať na opačný koniec sveta. V Austrálii žije už takmer 5 rokov a nemenila by. V rozhovore prezradila, aký drahý je život v Sydney, v čom sú pôvodní obyvatelia Aborigéni mystickí aj ktoré časti Austrálie jej učarovali najviac.

zdroj: archív NCh

Ako sa začala písať tvoja austrálska životná kapitola?

Austrália nebola jednou z mojich vysnívaných destinácii. Mala som ju niekde na chvoste rebríčka krajín, ktoré som chcela navštíviť. Vždy ma to ťahalo viac do duchovných končín, ako je India, Tibet, Nepál alebo exotický Havaj. Prišla ale príležitosť a tak som sa vybrala navštíviť brata, ktorý odišiel do Austrálie dva roky predo mnou. Chcela som vidieť, ako sa mu darí a pre prípad, že sa mi tu zapáči, som si rovno vybavila Working Holiday víza.

Aké druhy prác si za ten čas v Austrálii vystriedala?

Začínala som v kaviarni zdobením tort a zákuskov, neskôr som nastúpila ako asistentka do školy pre deti slovenských, českých a napoly austrálskych rodičov. Súkromne som tiež doučovala klavír. Necelé dva roky som potom strávila v prestížnej aborigénskej galérii. Táto práca bola pre mňa veľmi obohacujúca. Situácia okolo korony ma vrátila späť k hudbe a maľbe a postupne k myšlienke spojiť tieto dva svety. Naplno som ju zhmotnila v Natasha Art and Music Academy Sydney – v mojej malej škole umenia. Skombinovala som pre mojich žiakov hodiny hudby s hodinami maľovania.

Plánuješ rozvíjať koncept svojej hudobno-umeleckej akadémie?

Akadémii som sa intenzívne venovala posledné 2 roky. Časom sa k výučbe pridali aj celé rodiny – deti s rodičmi. Učila som hrať na klavír aj veľmi malé, 3-ročné deti, dokonca aj nevidiace. Vymyslela som pre nich farby rozlíšené vôňou, ktoré používame na hodinách art therapy. Skvelé sú aj pre deti, ktoré sa učia rozpoznávať farby. Bola to veľmi dobrá skúsenosť. Teraz cítim, že potrebujem pauzu. Vždy po nejakom čase viem, že potrebujem zmenu a odstup. Keďže hudba a umenie ovplyvňujú celý môj život a dali mi základ pre jeho hlbšie vnímanie a pochopenie, v budúcnosti by som rada otvorila vlastný Art House, ktorý by prinášal umeleckú atmosféru, od koncertov, výstav, seminárov, čítania poézie až po výučbu.

zdroj: Archív NCh

V Austrálii si mala aj tri úspešné výstavy. V akých cenách sa hýbu tvoje obrazy?

Moje diela boli vystavené v Sydney a Cairns a zúčastnila som sa aj niektorých výtvarných súťaží. Moju prácu a portfólio môžete vidieť na www.natashaa.com. Čo sa týka ceny obrazu, tá závisí od viacerých faktorov, niekedy počtom hodín strávených nad obrazom, inokedy jeho posolstvom, energiou, akú vyžaruje. Ceny sa pohybujú cca od 300 po 3000 dolárov.

Na väčšine tvojich obrazov je voda — more, sneh, bazén, vodopád. Čím to je?

To najkrajšie na Austrálii je príroda. Sú tu nádherné zálivy, pobrežia, západy slnka, prírodné bazény a vodopády. Najradšej ich maľujem z vtáčieho pohľadu. Táto krása mi dodáva energiu. Voda je čistiaci element. Keď si dáš sprchu, hneď sa cítiš lepšie, no nie? Väčšinu obrazov maľujem rukami, štetce používam málokedy. Keď tvorím, mám pocit, akoby som sa tou vodou na plátne umývala. 

Slovák v Austrálii: Štát dával ľuďom takmer 2 000 eur mesačne, aby nepanikárili a zostali doma spokojní

V čom ťa fascinuje pohľad zhora?

Keď sa pozeráš na veci aj z iného pohľadu, máš otvorenejšiu myseľ. V tom je tá metafora a o to isté sa snažím aj ja sama. Nepozerať sa iba jedným smerom, ale brať život z rôznych uhlov pohľadu.

Je viac kultúry v Austrálii či na Slovensku?

Na plážach okolo Sydney veľa kultúry ani galérií nie je. Všetko sa točí okolo surfovania a plážového životného štýlu. Mám pocit, že v Európe majú ľudia lepší cit pre umenie. Austrália je mladá krajina, má len 200 rokov. Množstvo ľudí sa tu zdrží rok či dva, takže všetko sa stále vyvíja a je v pohybe. V meste je samozrejme veľa galérií a divadiel, no v časti, kde žijem ja, je to na kultúru chudobnejšie. Keď to mám porovnať so Slovenskom, myslím, že kultúrneho vyžitia nehľadiac na súčasnú situáciu je u nás viac. Práve preto som mala potrebu obohatiť austrálsku najmladšiu generáciu umením. Jedny z najkrajších výrokov detí, ktoré som počula na hodinách, boli: „Cítim sa teraz ako naozajstný umelec.“ Alebo pošepkali mame: „Keď budem veľká, chcem byť maliarka.“

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Aké miesto v Austrálii by odporúčala turistovi? Má overené tipy
• Čo je na tamojšom živote najdrahšie? So Slovenskom sa to veľmi nedá porovnať 
• Čo by sme sa mohli od Austrálčanov naučiť? Je toho viac, než by si si myslel 
• Akí sú Aborigéni a čo je na ich kultúre výnimočné?
• Dočítaj si po odomknútí celý článok až do konca a inšpiruj sa

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom