Mladí Slováci začali v skleníku na okraji Bratislavy pestovať zeleninu bez chémie, ľudia na ich paradajky nedajú dopustiť

Linda Cebrová / 8. februára 2019 / Eko

  • Zu­zana a Ro­man tvo­ria mladý pár ži­júci v Bra­ti­slave a dobre si pa­mä­tajú, ako majú chu­tiť poc­tivé po­tra­viny
  • Najmä ze­le­nina, ktorá je u nás bežne do­stupná v su­per­mar­ke­toch, im prišla bez chuti a bez vône a vždy bola pre nich veľ­kým skla­ma­ním
  • Preto sa roz­hodli vy­pes­to­vať si vlastnú, a to aj na­priek ich mest­skému pro­stre­diu
zdroj: Druzstvo
  • Zu­zana a Ro­man tvo­ria mladý pár ži­júci v Bra­ti­slave a dobre si pa­mä­tajú, ako majú chu­tiť poc­tivé po­tra­viny
  • Najmä ze­le­nina, ktorá je u nás bežne do­stupná v su­per­mar­ke­toch, im prišla bez chuti a bez vône a vždy bola pre nich veľ­kým skla­ma­ním
  • Preto sa roz­hodli vy­pes­to­vať si vlastnú, a to aj na­priek ich mest­skému pro­stre­diu

Vy­dali sa na dob­ro­druž­stvo, v kto­rom sa im už po­čas pr­vého roka po­da­rilo v sk­le­níku na okraji hlav­ného mesta vlast­no­ručne vy­pes­to­vať množ­stvo sku­toč­nej, chut­nej a vo­ňa­vej ze­le­niny.

Roky sme ja a moja pria­teľka hľa­dali kva­litnú ze­le­ninu a zis­tili sme, že po­nuka na Slo­ven­sku je veľmi ob­me­dzená. Väč­šina ze­le­niny je z do­vozu, obe­raná pred do­zre­tím a che­micky ošet­ro­vaná, aby pre­žila pre­pravu a aby dlho vy­dr­žala čerstvá na pul­toch v ob­cho­doch. Stráca nie­len vi­ta­míny, ale aj svoju chuť. Moja pria­teľka má vy­štu­do­vanú en­vi­ron­men­ta­lis­tiku a má po­trebný od­borný backg­round. Na­prí­klad exis­tuje vyše 5000 dru­hov pa­ra­da­jok, na Slo­ven­sko sa však do­váža okolo 10 dru­hov, tieto druhy sú ge­ne­ticky mo­di­fi­ko­vané tak aby zo­stali dlho čerstvé a boli lep­šie pre­dajné,” ho­vorí Ro­man pre Star­ti­tup.

Zu­zana a Ro­man za­čali v rámci ich pro­jektu s náz­vom Druzs­tvo pes­to­vať 30 dru­hov kva­lit­ných pa­ra­da­jok, ktoré ne­chá­vajú na kríku až do úpl­ného do­zre­tia. Ľu­dia si k nim môžu prísť pa­ra­dajky sami na­tr­hať a ešte v ten deň ich skon­zu­mo­vať. Od ap­ríla do no­vem­bra si v ich sk­len­níku mô­žeš na­tr­hať se­zónnu ze­le­ninu, pa­ra­dajky, čili, bak­la­žán, cu­kinu, jarnú ci­buľku, jarnú reďk­vičku, jarné ša­láty, čer­venú repu, fia­lové ze­miaky, by­linky. Pri­márne sa však za­me­ria­vajú na pes­to­va­nie pa­ra­da­jok.

Všetku ze­le­ninu si k nám môžu prísť ľu­dia sami naz­bie­rať sa­moz­be­rom, do­konca radi cho­dia celé ro­diny s deťmi. Najmä bra­ti­slav­ským de­ťom je vzácne vi­dieť ako ras­tie ze­le­nina, ktorú si môžu sami obe­rať. Cho­dia k nám ma­miny, ktoré ne­ve­dia do svo­jich detí do­stať ze­le­ninu, ale u nás sa decká ze­le­niny pre­je­dia. Je to tým, že naša ze­le­nina chutí tak ako má chu­tiť, nie je to len kus ume­lej hmoty s náz­vom a tva­rom da­nej ze­le­niny,“ vy­svet­ľuje. 

Ze­le­nina v Druzs­tve do­zrieva se­zónne, preto si sem ľu­dia môžu prísť obe­rať pra­vi­delne. Každú so­botu v rámci se­zóny je Zu­zana a Ro­man na trhu na Ži­lin­skej a mi­nulý rok si mo­hol ich ko­šíky s pa­ra­daj­kami kú­piť aj v YEME. Ze­le­ninu do­dá­vajú aj do vy­bra­ných re­štau­rá­cii, ham­bur­grární a bis­tier. Ako na­prí­klad Ty So­maru na Ka­men­nom ná­mestí v Bra­ti­slave.

Slo­ven­sko bolo ke­dysi se­bes­tačná kra­jina v rámci pes­to­va­nia ze­le­niny, máme v krvi silnú pes­to­va­teľ­skú tra­dí­ciu. Ale glo­ba­liz­mus všetko zme­nil a ľudí roz­maz­nal. Ľu­dia ne­chápu, že nie je úplne v po­riadku jesť ze­le­ninu mimo se­zóny, že je tým pá­dom z do­vozu. Kon­zum na­učil ľudí ne­uva­žo­vať pri na­ku­po­vaní. Ale po­stupne sa to mení a aj Zu­zana a Ro­man vi­dia, že kaž­dým ro­kom je väčší do­pyt po lo­kál­nych pro­duk­toch.

My pri pes­to­vaní ne­pou­ží­vame žiadne hno­jivá, po­streky a ché­miu. Do­te­raz sme ok­rem vý­luhu zo žih­ľavy ne­mu­seli nič po­u­žiť. O ope­ľo­va­nie sa nám sta­rajú čme­liaky a tie sú veľmi ná­chylné na ché­miu. Máme v ro­dine malé deti a pri pes­to­vaní mys­líme práve na to, že nech­ceme dať de­ťom niečo čo by mohlo ohro­ziť ich zdra­vie.”

Od ľudí na ad­resu pro­jektu Druzs­tvo po­čuť veľmi po­zi­tívne ohlasy. Ča­sto­krát sa im do­konca stáva, že ľu­dia ktorí ochut­najú ich pa­ra­dajky sa vrá­tia v spo­mien­kach do záh­rady svo­jej babky.

Mnohí, aj do­spelí, u nás po pr­vý­krát vi­dia pa­ra­daj­kový krík a ako na ňom rastú pa­ra­dajky. Máme vra­ca­jú­cich sa zá­kaz­ní­kov, na­prí­klad na trhu na Ži­lin­skej si od nás každú so­botu kú­pia ko­šík pa­ra­da­jok a vždy nás ne­za­budnú po­chvá­liť za vy­ni­ka­júcu chuť. Jedna blo­gerka ‘’the­to­le­rant­cook’’ uro­bila z na­šich pa­ra­da­jok placky a z toho re­ceptu sa stal ne­sku­točný vi­rál. Mi­nulý rok sme zo­stali už v sep­tem­bri bez pa­ra­da­jok, ľu­dia nám všetko vy­kú­pili.“

Zu­zana a Ro­man majú na­sle­du­júcu se­zónu v pláne jemne roz­ší­riť pro­duk­ciu, ale nie na úkor kva­lity. Už dnes majú vy­ti­po­vané druhy pa­ra­da­jok, ktoré ľu­ďom naj­viac chu­tia a tie zná­so­bujú. Rov­nako chcú pri­dať ďal­ších 20 dru­hov pa­ra­da­jok a nové rast­liny, ktoré sú na slo­ven­skom trhu me­nej známe. Chys­tajú sa tak­tiež pus­tiť aj do dru­hot­ného spra­co­va­nia. Chceli by vy­rá­bať do­máce salsy, su­šené pa­ra­dajky, na­kla­dané pa­ra­dajky prí­padne fer­men­to­vané.

Máme v pláne po­skyt­núť náš sk­le­ník aj pre ne­tra­dičné eventy. Mys­líme si, že at­mo­sféra v sk­le­níku je ne­za­me­ni­teľná a má svoje je­di­nečné čaro,” do­pĺňa Ro­man. 

Práca v sk­le­níku dá dvom ľu­ďom na­ozaj za­brať. Na­šťas­tie Druzs­tvu má vždy kto prísť na po­moc. Ma­jo­ritnú prácu zvlá­dame my dvaja, ale máme aj po­moc­ní­kov, bri­gád­ni­kov. Naj­lepší bri­gád­nici sú dô­chod­co­via. Baví ich to a väč­šina z nich sa vy­zná v pes­to­vaní. Na­prí­klad moja 80 ročná babka je tam každý deň,” do­dáva Ro­man.

Pridať komentár (0)