Musíš si aj oddýchnuť. Zamestnávatelia budú musieť sledovať prácu navyše

Zatiaľ čo ešte donedávna fungovali manuálne označovače lístkov či knihy príchodov a odchodov, mnohí z nás majú pracovnú dobu presne danú a pri príchode do práce sa prihlasujú, pri odchode odhlasujú vďaka moderným technológiám. Napriek tomu si však často k práci sadáme aj po práci, počas dovolenky či víkendov, počas práce v teréne.

Mnohokrát však takúto prácu nadčas zamestnávateľ nezaznamenáva, rovnako tak ju zamestnanec nenahlasuje, a teda nedostáva adekvátne ohodnotenie a jeho psychohygiena trpí. Európsky súdny dvor na túto skutočnosť však reaguje novým nariadením, smernicou. V utorok schválil povinnosť zamestnávateľom zaviesť systém, ktorý umožní merať dĺžku denného pracovného času.

zdroj: Unsplash

„Súdny dvor v prvom rade poukazuje na význam základného práva každého pracovníka na obmedzenie maximálnej dĺžky pracovného času a na doby denného a týždenného odpočinku, ktoré je zakotvené v Charte a ktorého obsah spresňuje smernica o pracovnom čase. Členské štáty musia pracovníkom skutočne poskytnúť práva, ktoré im boli priznané, pričom konkrétne zvolené spôsoby na zabezpečenie uplatnenia smernice nemôžu zbaviť tieto práva ich podstaty. Súdny dvor v tejto súvislosti pripomína, že pracovníka treba v pracovnoprávnom vzťahu považovať za slabšiu stranu, takže je potrebné zabrániť tomu, aby zamestnávateľ obmedzoval jeho práva,“ komunikuje oficiálna správa o novej smernici.

Konať v tejto veci najmä vo význame dodržiavania práv zamestnancov podľa zverejneného návrhu začal Audiencia Nacional (Ústredný súd, Španielsko) voči žalovanej spoločnosti Deutsche Bank SAE. Žalovaná spoločnosť používa elektronickú aplikáciu, prostredníctvom ktorej môže evidovať iba celodenné absencie (dovolenky, priepustky, práceneschopnosť, atď.).

Odvoláva sa pritom na právny rámec, ktorý napríklad uvádza, že priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní, vrátane nadčasov, neprekročí 48 hodín, alebo že zlepšenie bezpečnosti, hygieny a ochrany zdravia pracovníkov pri práci je cieľom, ktorý by sa nemal podriaďovať čisto ekonomickým úvahám.

zdroj: Unsplash

Podľa rozsudku „členským štátom prislúcha definovať konkrétne spôsoby zavedenia takéhoto systému, presnejšie formu, ktorú musí mať, a to prípadne s prihliadnutím na individuálne osobitosti každého dotknutého sektora činnosti, či dokonca na špecifickosť určitých podnikov, najmä na ich veľkosť.“

Podľa dát OECD z roku 2018 je Slovensko v rámci členov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj na tom priemerne. Naši obyvatelia priemerne za minulý rok odpracovali 1698 hodín a zatiaľ čo najväčšími „lenivcami“ sú Nemci s priemerom 1356 hodín ročne, za workoholikov môžeme považovať Mexičanov. Tí priemerne za rok 2018 odpracovali 2258 hodín. S pracovným časom sa však v poslednom období experimentuje.

Slovenské spoločnosti si pomaly začínajú pripúšťať myšlienky voľných piatkov a storočie fungujúci 8-hodinový pracovný čas je taktiež dnes už pomaly pasé.

Nie len mileniáli, ale aj staršie generácie dnes viac ako po nekonečných hodinách v práci túžia po voľnom čase strávenom s rodinou či svojím obľúbeným hobby.

Názor na čas trávený v práci je však v prípade tých najväčších svetových vizionárov rozličný. Šéf Alibaby, Jack Ma hovorí, že pracovať 12 hodín týždenne 6 dní v týždni je požehnanie a v šialených hodnotách sa pohybuje aj Elon Musk. Ten priznal, že pracuje 80 až 100 hodín týždenne a často z práce dokonca ani neodchádza. V opozícii však stojí napríklad miliardár Richard Branson, ktorý tvrdí, že pracovať by sme mali len 3 dni v týždni a tie ostatné by sme mali venovať práci na life-work balance.

Zdroj: curia.europa.eu, OECD