Na Slovensku prudko stúpa krivka samovrážd. Psychiatrička nám „otvorila“ hlavy ľudí a ukázala, ako im pomôcť

12. apríla 2023 o 17:09

Je prínosné vidieť, poznať a vnímať akékoľvek varovné signály
Ak sa človek pre samovraždu rozhodol a svoje rozhodnutie tají, je ťažké tomu zabrániť

Ilustračné foto, Unsplash/Jon Tyson, Unsplash/Dan Meyers, Unsplash/Rosie Sun

Je prínosné vidieť, poznať a vnímať akékoľvek varovné signály
Ak sa človek pre samovraždu rozhodol a svoje rozhodnutie tají, je ťažké tomu zabrániť

„Samovražda je čin, ktorý je motivovaný rôznymi faktormi, avšak spoločným menovateľom je duševná bolesť a trápenie,“ povedala doktorka Jana Ferencová so zameraním na psychiatriu.

Slováci bojujú sami so sebou čoraz častejšie. Ako uviedol Marek Madro, riaditeľ psychologickej poradne IPčko, pre portál Správy RTVS, s duševným zdravým na tom Slováci tak zle ešte neboli. Psychológovia po telefóne minulý rok vybavili v anonymite takmer 180 000 konzultácií, čo je 2,5-krát viac ako v roku 2021.

„Riešime rôzne ťažkosti v oblasti duševných ochorení. Potom sú to vzťahy, konflikty, sebapoškodzovanie, úzkosť. Sú to naozaj momenty, keď majú ľudia pocit, že sa nemajú na koho obrátiť a nemajú s kým hovoriť o tom svojom prežívaní,“ povedal Madro portálu RTVS.

Redakcia Startitup v súvislosti s duševným zdravím Slovákov a činom, keď si ľudia siahnu na život, oslovila primárku psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku, Janu Ferencovú.

Doktorky a primárky Ferencovej sme sa pýtali, aký je najčastejší motív samovraždy.

„U dokonaných samovrážd dominuje neznámy motív, respektíve môžeme motív len predpokladať. Vo všeobecnosti motívom samovraždy býva často spojitosť vzťahových, socio-ekonomických, školských alebo pracovných faktorov.“

„Hovoríme o bilančnej samovražde, pri ktorej nepredpokladáme prítomnosť duševnej poruchy. Človek si zráta pozitíva a negatíva aktuálnej situácie a prevážia negatíva,“ tvrdí Ferencová.

Mladí ľudia odmietajú stále pracovať. Plán predĺžiť pracovnú dobu vyvolal vzburu

Podľa lekárky môže ísť v tomto prípade o človeka, ktorý sa nachádza v dlhodobo závažnom strese, v tiesni, ale aj pre neho v bezvýchodiskovej situácii. „Ak jeho problémy presahujú jeho kapacity zvládania záťaže alebo v dôsledku tunelového vnímania vidí len svoj neriešiteľný problém a prehliada ostatné dôvody žiť,“ tvrdí.

Na strane druhej sú tu takzvané patické samovraždy, ktoré sa podľa Ferencovej vyskytujú pri duševných poruchách, akými sú napríklad depresia, úzkostné poruchy, adaptačné poruchy, schizofrénia alebo rôzne druhy závislostí.

Ako vyplýva z výskumu Annenberg Public Policy Center (APPC) z Univerzity v Pensylvánii, miera samovrážd je najnižšia práve počas zimných mesiacov, od novembra do januára, pričom najviac samovrážd v roku sa udeje na jar v mesiacoch apríl, máj a jún. Ani z výskumu nie je úplne jasné, prečo miera samovrážd vrcholí práve na jar, no objavujú sa rôzne teórie o dôvodoch.