Návšteva zubára môže odhaliť ochorenie, ktorým na Slovensku trpia státisíce ľudí. Príznaky väčšina prehliada

Zdravie ďasien a cukrovka podľa vedcov úzko súvisia. Na Slovensku sa téma týka státisícov ľudí.

Krvácajúce ďasná ako varovanie? Štúdia spojila choroby ústnej dutiny s rizikom cukrovky

Návšteva zubára môže odhaliť viac než len stav tvojich zubov. Podľa najnovšej štúdie môže naznačiť aj budúce riziko cukrovky 2. typu.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Vyplýva to z rozsiahleho prehľadu údajov od viac než 300-tisíc ľudí, ktorý zverejnil časopis The Lancet Public Health.  Na Slovensku žije s touto diagnózou približne 350-tisíc ľudí.

Ako uvádza ScienceAlert, parodontitída je závažná forma ochorenia ďasien, pri ktorej dlhotrvajúci zápal poškodzuje tkanivá aj kosť podopierajúcu zuby. Ďasná môžu opuchnúť alebo krvácať, zuby sa uvoľňujú a bez liečby môže dôjsť až k ich strate.

Medzinárodný tím pod vedením parodontológa Joãa Botelha z portugalskej Egas Moniz School of Health and Science systematicky preskúmal 28 dlhodobých štúdií zo 16 krajín, aby zistil, ktorý zo stavov sa objavuje ako prvý a čo nasleduje potom.

Spojili ochorenie ďasien s rizikom cukrovky

Naprieč šiestimi štúdiami, ktoré sledovali približne 29-tisíc účastníkov počas 5 až 20 rokov, mali ľudia s parodontitídou na začiatku sledovania o 18 až 25 % vyšší výskyt novodiagnostikovanej cukrovky 2. typu než ľudia bez tejto choroby ďasien. Varovným signálom bola aj úplná strata chrupu. Ľudia, ktorí na začiatku štúdií už prišli o všetky zuby, mali počas sledovania o 30 % vyšší výskyt novodiagnostikovanej cukrovky.

Vzťah funguje podľa všetkého aj opačným smerom, hoci s menej konzistentnými dôkazmi. Znamená to, že ľudia, ktorí na začiatku štúdií mali už cukrovku, častejšie neskôr vyvinuli parodontitídu a prišli o zuby.

Prečo spolu tieto dva stavy súvisia

Vysvetlení pre tento obojsmerný vzťah je viacero. Parodontitída spôsobuje pretrvávajúci zápal v ústach. baktérie a zápalové molekuly sa cez poškodené tkanivo ďasien môžu dostať do krvného obehu a prispievať k zápalu aj v iných častiach tela.

To by teoreticky mohlo narúšať reakciu organizmu na inzulín, hormón, ktorý pomáha presúvať glukózu z krvi do buniek. A práve inzulínová rezistencia je charakteristickým znakom cukrovky 2. typu.

V opačnom smere môže dlhodobo vysoká hladina cukru v krvi spomaľovať hojenie a oslabovať schopnosť tela bojovať s infekciou, čím môže ľudí s cukrovkou robiť zraniteľnejšími voči chorobám ďasien. Napríklad štúdia z roku 2025 so 182 účastníkmi, publikovaná v Dentistry Journal, zistila, že ľudia s cukrovkou 2. typu mali nižší prietok slín a vyšší výskyt závažného zubného kazu než ľudia bez cukrovky.

Autori štúdie v Lancete zároveň upozorňujú, že ide o pozorovacie štúdie, nie randomizované kontrolované experimenty, takže príčinnú súvislosť v žiadnom zo smerov jednoznačne nepotvrdzujú. Sila súvislosti sa navyše medzi jednotlivými štúdiami líšila a metódy definovania a diagnostiky parodontitídy neboli vždy jednotné.

Cukrovka je veľkou témou aj na Slovensku

Súvislosť medzi zdravím ústnej dutiny a cukrovkou má na Slovensku osobitnú váhu, keďže s týmto ochorením tu podľa STVR žije približne 350-tisíc pacientov. Z toho až 91 % má cukrovku 2. typu.

Diabetológ Peter Jackuliak pre STVR pripomenul, že medzi hlavné príznaky patrí zvýšený pocit smädu, časté močenie a únava. Cukrovka 2. typu navyše patrí medzi civilizačné ochorenia, ktorých nárast výrazne podmieňuje životný štýl, teda nesprávne stravovanie a nedostatok pohybu.

Cukrovka má na Slovensku aj výrazný ekonomický rozmer. Róbert Babeľa zo Slovenskej zdravotníckej univerzity uviedol, že ochorenie stojí krajinu ročne viac než dve miliardy eur. Až takmer 90 % týchto nákladov tvorí stratená produktivita, keďže väčšina pacientov je v produktívnom veku.

Podľa jeho prepočtu človek bez diabetu s hrubým platom do 2 000 eur ročne vyprodukuje pre štát približne 9-tisíc eur, no ak by mal cukrovku, strata a transfery štátu smerom k nemu by sa pohybovali okolo 4-tisíc eur ročne. To v súčte predstavuje stratu približne 13-tisíc eur na jedného pacienta.

Čítaj viac: Zo Slovenska
Zdroje: The Lancet Public Health, ScienceAlert, Dentistry Journal, STVR

Viac z: Zo Slovenska

Najnovšie videá

Viac z: Zo Slovenska

Trendové videá