Nová štúdia šokuje: Zem má pulz, ktorý sa opakuje každých 27,5 milióna rokov. Vedci ale netušia, čo ho spôsobuje

Naša Zem za posledných 260 miliónov rokov zažila mnoho udalostí, akými sú dominancia dinosaurov, ich vyhynutie či rozdelenie superkontinentu Pangea.

Nová štúdia prekvapila vedcov: Zemské jadro už pol miliardy rokov môže rásť nakrivo

Udalosti nie sú náhodné 

Vedci v novej štúdii zistili, že geologické udalosti na Zemi neprichádzajú náhodne, ale súvisia s „pulzom“ geologickej aktivity, ku ktorému dochádza každých 27,5 milióna rokov.

„Mnoho geológov sa domnieva, že geologické udalosti sú v priebehu času náhodné. Naša štúdia však poskytuje štatistické dôkazy o spoločnom cykle, čo naznačuje, že tieto geologické udalosti súvisia a nie sú náhodné,“ uviedol vo vyhlásení Michael Rampino, geológ a profesor na Katedre biológie na Newyorskej univerzite, ktorý je zároveň aj hlavný autor štúdie.

zdroj: NEW YORK UNIVERSITY

Rampino a jeho kolegovia z Newyorskej univerzity vykonali analýzu 260 miliónov rokov významných geologických i katastrofických udalostí. „Medzi tieto udalosti patria časy vyhynutia morských a nemorských druhov, významné anoxické udalosti v oceáne, kontinentálne erupcie povodňových čadičov, fluktuácie morských hladín, globálne impulzy intraplate magmatizmu a časy zmien v miere šírenia morského dna a reorganizáciách dosiek,“ píše sa v štúdii, ktorá bola zverejnená v odbornom časopise Geoscience Frontiers.

Ďalší pulz môžeme čakať o 20 miliónov rokov 

Tím analyzoval 89 dobre datovaných veľkých geologických udalostí za posledných 260 miliónov rokov.

Vedci zistili, že tieto geologické udalosti sú zvyčajne zoskupené v 10 rôznych časových bodoch za 260 miliónov rokov. Tie sú zoskupené do vrcholov alebo pulzov vzdialených zhruba 27,5 milióna rokov. Najnovší geologický pulz bol približne pred 7 miliónmi rokov, čo naznačuje, že na ďalší impulz veľkej geologickej aktivity sa máme pripraviť v budúcnosti o viac ako 20 miliónov rokov.

zdroj: NEW YORK UNIVERSITY

Vedci presne nevedia určiť, čo spôsobuje tento pulz. Domnievajú sa, že tieto impulzy môžu byť spôsobené funkciou cyklov aktivity vo vnútri Zeme, ako je napríklad platňová tektonika, hoci svoju úlohu môžu zohrávať aj podobné cykly na obežnej dráhe Zeme.

„Bez ohľadu na pôvod týchto cyklických epizód, naše zistenia podporujú do veľkej miery periodický, koordinovaný a prerušovane katastrofický geologický záznam, ktorý predstavuje odklon od názorov mnohých geológov,“ vysvetlil Rampino.

Teória nie je nová 

Pokusy skúmať tep Zeme a katastrofálne udalosti, ktoré postihli našu planétu, už existovali v minulosti. Tieto výskumy ale brzdili obmedzenia vo vekovom datovaní geologických udalostí.

Teraz však došlo k významnému zlepšeniu techník rádioizotopového datovania, čo viedlo k novým údajom o načasovaní minulých udalostí.

zdroj: Unsplash/NASA

Teórie o opakovaných geologických udalostiach Zeme sa objavujú už niekoľko desaťročí. Prvé domnienky sa objavili v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Vedci vtedy tvrdili, že geologický pulz má cyklus 30 miliónov rokov, naopak, vedci v 80. a 90. rokoch určili rozmedzie pulzu na 26,2 až 30,6 milióna rokov, uvádza Science Alert.

Predošlá štúdia od tých istých autorov stanovila obdobie 27,5 miliónov rokov aj pri hromadnom vymieraní.

Štúdia je kauzálna 

Tektonický geológ Alan Collins z University of Adelaide, ktorý sa do výskumu nezapojil, pre Science Alert uviedol, že výskum Newyorskej univerzity je „celkom dobrý“. Collins vysvetlil, že v štúdii sú mnohé udalosti, na ktoré sa tím vedcov zameral preukázateľne kauzálne, takže je preukázaná súvislosť medzi udalosťami napríklad pri anoxických udalostiach, ktoré spôsobujú morské vyhynutie.

„Keď už sme to povedali,“ dodal vedec, „zdá sa, že táto 26 – 30 miliónov ročná cyklickosť je skutočná a dlhodobá – tiež nie je jasné, čo je jej základnou príčinou.“

Collin zároveň odporučil výskum z roku 2018 od Mullera a Dutkiewicza, ktorý skúmal uhlíkový cyklus a tektoniku platní, pričom prišiel k záveru, že cyklus je dlhý približne 26 miliónov rokov.