Objav mení pohľad na „krvavú zábavu“ Rimanov: Našli prvý fyzický dôkaz súboja gladiátora s levom

Vedci objavili prvú kostru človeka z obdobia Rímskej ríše, ktorá nesie priame známky súboja s divokým zvieraťom. Nález pochádza z cintorína v lokalite Driffield Terrace v Yorku (bývalé Eboracum) v dnešnom Anglicku, informuje CNN.

Miesto sa nachádza pozdĺž starej rímskej cesty vedúcej z Yorku a označenie cintorín dostalo po tom, ako archeológovia oznámili objavenie 82 kostier zdatných mladých mužov v dokumentárnom filme z roku 2010 s názvom Gladiators: Back From the Dead.

Nájdený muž vo veku 26 až 35 rokov niesol na panvovej kosti stopy uhryznutia od veľkej mačkovitej šelmy, pravdepodobne leva.

Zatiaľ čo Rimania v umeleckých dielach a záznamoch dokumentovali súboje medzi ľuďmi, ako aj medzi ľuďmi a zvieratami, fyzických dôkazov o gladiátoroch a bitkách, ktorým čelili pre zábavu ostatných, je málo, uviedli autori štúdie uverejnenej v časopise Plos One. Tento nález tak prináša prvý fyzický dôkaz boja medzi gladiátormi a zvieratami.

„Tento objav poskytuje prvý priamy fyzický dôkaz, že sa podobné udalosti skutočne diali, a pretvára našu predstavu o rímskej zábavnej kultúre v tejto oblasti,“ uviedol hlavný autor štúdie Tim Thompson, profesor antropológie na Maynooth University.

Lov a zábava v rímskej ríši

Počas vrcholu svojej moci siahal Rím od Británie až po Severnú Afriku a Blízky východ. Okrem potravín privážali Rimania aj exotické zvieratá – levy, slony, pštrosy či hrochy – ktoré sa stávali hlavnými atrakciami v arénach.

Organizovali sa predstavenia nazývané venatio, kde gladiátori bojovali proti divým šelmám. Súboje v týchto gladiátorských arénach boli súčasťou kultúry a životného štýlu ďaleko od Kolosea v Ríme.

Hier venatio sa zúčastňovali nielen levy, ale aj tigre, krokodíly, medvede či hrochy. Tieto súboje boli často ešte krutejšie ako bežné gladiátorské zápasy. Augustus sa napríklad chválil, že počas jeho hier zahynulo až 3500 slonov.

Napriek tomu fyzických dôkazov o týchto súbojoch bolo zatiaľ minimum. „Pre roky bola naša predstava o rímskych gladiátorských bojoch a predstaveniach zvierat založená prevažne na historických textoch a umeleckých zobrazeniach,“ konštatoval Tim Thompson.

Populárne adaptogény lákajú sľubmi o zvládaní stresu. Vedecké dôkazy sú zatiaľ nejednoznačné

Preskúmanie záhadného nálezu

V rímskom období sa nepochovávalo v rámci osád, čo viedlo k tomu, že mŕtvi boli spopolňovaní alebo pochovávaní popri hlavných cestách, uviedli autori v štúdii.

Keď v roku 2004 viedla výstavba v tejto oblasti k archeologickému hodnoteniu, výskumníci odhalili cintorín Driffield Terrace. Mnohé z pozostatkov mužov niesli dôkazy o výcviku, traume, zahojených zraneniach a neobvyklých pohrebných obradoch, ako je napríklad dekapitácia. Analýza zubnej skloviny tiež ukázala, že muži pochádzali zo širokého spektra rímskych provincií z celého sveta.

Hoci vedci vykonali rozsiahle štúdie o pohrebisku a jeho pozostatkoch, jedna záhada pretrvávala: kostra s nevysvetliteľnými priehlbinami na panve, ktoré pripomínali uhryznutia od mäsožravca.

V rámci novej štúdie vedci vytvorili trojrozmerné skeny značiek a porovnali ich s uhryznutiami rôznych mäsožravcov. Porovnanie ukázalo, že stopy po uhryznutí pravdepodobne pochádzajú od veľkej mačky, pravdepodobne leva.

„Uhryznutie bolo pravdepodobne spôsobené levom, čo potvrdzuje, že kostry pochované na cintoríne boli gladiátori, a nie vojaci alebo otroci, ako sa pôvodne predpokladalo,“ vysvetlila Malin Holst z University of York.

Človek pravdepodobne patril medzi tzv. bestiárov – gladiátorov, ktorí bojovali proti zvieratám. „Gladiátori mohli dosiahnuť slávu a odkúpiť si slobodu, preto teraz lepšie chápeme komplexnosť ich spoločenského postavenia,“ uviedol Barry Molloy z University College Dublin.

Gladiátori boli v tom čase vnímaní ako športovci a ich majitelia chceli, aby vyhrávali a mohli opäť bojovať, uviedli autori štúdie. Levie uhryznutie sa nikdy nezahojilo, čo naznačuje, že viedlo k jeho smrti alebo ju spôsobilo, a mužovi bola po smrti odťatá hlava. Hoci to bol v rímskom období pre niektorých pohrebný rituál, výskumníci si myslia, že mužovi po uhryznutí levom sťali hlavu z milosti.

Divoká zábava aj v severnom Anglicku

Napriek predstave, že podobné predstavenia boli len v Ríme, nález potvrdzuje, že brutalita gladiátorských hier zasiahla aj vzdialené provincie. „Tento nález nám pomáha pochopiť, že Británia bola plne integrovaná do zvykov a systémov Rímskej ríše,“ uviedla Jaclyn Neel z Carleton University.

Ako sa ale lev dostal do Yorku? Bol pravdepodobne odchytený v severnej Afrike, prepravený loďou cez Stredomorie a po sieti riek a ciest dopravený až do Británie, informuje ďalej Scientific American.

„Dovoz leva bol finančne aj logisticky náročný, čo svedčí o dôležitosti takýchto predstavení v provinciách,“ dodáva Kathryn Marklein z University of Louisville.

Síla a brutalita ako súčasť rímskej identity

„Naše životy sú zapísané v našich kostiach,“ pripomenula na záver Anna Osterholtz z Mississippi State University. Podľa nej tieto pozostatky odhaľujú príbehy ľudí, ktorých osudy by inak ostali navždy zabudnuté.

Predstavenia, kde človek bojoval so šelmou, vštepovali spoločnosti ideu nadvlády človeka nad prírodou. „Lov šeliem bol teatrálnym zobrazením tejto nadvlády,“ zdôraznila Jaclyn Neel.

Nový objav teda nielen rozširuje poznanie o gladiátorských súbojoch, ale aj pripomína tvrdé a krvavé aspekty života v starovekom svete. Kostrový nález bude vystavený v expozícii „DIG: An Archaeological Adventure in St. Saviourgate“ v Yorku a jeho 3D skeny sú súčasťou putovnej výstavy „Gladiators of Britain“.

Čítajte viac z kategórie: Zo sveta