Odborníci varujú: Na Slovensku pribudne 540-tisíc penzistov, štát už pre nich nebude mať dosť peňazí

Budú mať dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici z čoho žiť na dôchodku? To je otázka, ktorú si kladie čoraz viac ekonómov aj odborníkov na dôchodkový systém. Slováci totiž v rámci Európy starnú takmer najrýchlejšie. Už dnes štát dopláca na vyplácanie dôchodkov miliardy eur a podľa prognóz OECD bude situácia v nasledujúcich desaťročiach ešte náročnejšia. Počet seniorov výrazne narastie, zatiaľ čo ľudí, ktorí budú systém financovať svojimi odvodmi, bude ubúdať.

Pribudne pol milióna nových dôchodcov

Slovensko čaká jedna z najväčších demografických zmien v jeho novodobej histórii. Krajina bude mať menej ľudí v produktívnom veku, no výrazne viac seniorov. Výsledok? Na dôchodky bude prispievať čoraz menej pracujúcich, zatiaľ čo počet poberateľov penzií bude rásť.

Vyplýva to z najnovšej správy OECD Economic Survey: Slovak Republic 2026, ktorá označuje starnutie populácie za jednu z najväčších ekonomických výziev Slovenska v nasledujúcich desaťročiach. Organizácia odhaduje, že v rokoch 2025 až 2065 klesne počet obyvateľov vo veku 15 až 64 rokov takmer o 30 %. V rovnakom období, naopak, počet ľudí starších ako 64 rokov stúpne o 52 %.

Na Slovensku pritom už dnes žije približne 1,04 milióna ľudí vo veku 65 rokov a viac. Seniori tak tvoria viac ako 19 % populácie, teda približne každý piaty obyvateľ krajiny je dôchodca. Ak by sa ich počet zvýšil o prognózovaných 52 %, pribudlo by približne 542-tisíc seniorov a celkový počet ľudí vo veku 65+ by sa mohol pohybovať okolo 1,58 milióna.

Tieto čísla nie sú len demografickou štatistikou. Znamenajú, že bude ubúdať ľudí, ktorí odvádzajú dane a sociálne odvody, zatiaľ čo bude pribúdať tých, ktorí budú poberať starobný dôchodok. Ak sa výrazne nezvýši zamestnanosť alebo produktivita ekonomiky, podiel pracujúcich na celkovej populácii bude ďalej klesať. OECD preto upozorňuje, že Slovensko musí reagovať reformami, inak bude rastúci tlak na verejné financie čoraz ťažšie zvládnuteľný.

Odborník varuje: Prvý pilier na dôchodok nestačí

Demografický vývoj pritom neohrozuje samotnú existenciu dôchodkov. Mení však podmienky, za ktorých ich bude štát schopný financovať. Ak bude na jedného seniora pripadať čoraz menej pracujúcich, vlády budú musieť hľadať rovnováhu medzi príjmami systému a sumou, ktorú vyplácajú penzistom.

Podľa analytika spoločnosti ProRate Mareka Nemkyho už nemožno hovoriť o generácii, ktorá by mala svoj budúci dôchodok postavený výlučne na prvom pilieri. Mladí ľudia, ktorí dnes vstupujú na pracovný trh, sa automaticky zapájajú aj do druhého piliera. Už od začiatku pracovného života by preto mali počítať s tým, že ich budúci príjem v penzii sa bude skladať z viacerých zdrojov.

Na štátny dôchodok sa spoliehať neoplatí: Ak začneš sporiť v tomto veku, dokážeš si vybudovať majetok 1,1 milióna eur (ODBORNÍK)

„Ak hovoríme o dôchodku vyplácanom výlučne z prvého piliera, tak takáto generácia už v podstate neexistuje. Dnes je totiž vstup do druhého piliera pre mladých ľudí automatický, takže generácia Z, ktorá práve prichádza na trh práce, by mala od začiatku počítať s dôchodkom skladajúcim sa z oboch pilierov,“ vysvetľuje Nemky.

Samotný prvý pilier funguje na priebežnom princípe. Odvody súčasných pracujúcich neputujú na ich osobné účty, ale Sociálna poisťovňa z nich priebežne financuje dnešné dôchodky. Systém preto potrebuje dostatočne veľkú skupinu ekonomicky aktívnych ľudí. Práve tá sa však bude podľa prognóz zmenšovať.

Systém je dlhodobo neudržateľný

„Samotný prvý pilier je v súčasnej podobe dlhodobo neudržateľný, respektíve udržateľný len za cenu troch nepopulárnych krokov: postupného predlžovania veku odchodu do dôchodku, znižovania relatívnej výšky vyplácaných dôchodkov, prípadne navýšenia odvodového zaťaženia pracujúcich,“ upozorňuje analytik.

Vznikol, aby zachránil dôchodky: V niektorých krajinách druhý pilier znárodnili, Slovensko čaká takýto scenár

Nemky poukazuje aj na zhoršovanie pomeru medzi pracujúcimi a dôchodcami. Podľa údajov OECD, na ktoré sa odvoláva, dnes pripadá na 100 pracujúcich približne 30 dôchodcov. V nasledujúcich dvoch desaťročiach by sa tento počet mohol zvýšiť na viac ako 60. Rovnaký počet pracujúcich by tak musel financovať približne dvojnásobný počet dôchodcov.

„V praxi to znamená len dve reálne cesty: buď sa odvody pracujúcich musia výrazne zvýšiť, v krajnom prípade až zdvojnásobiť, alebo sa dôchodky musia reálne znížiť a vek odchodu do dôchodku sa bude ďalej posúvať. Iná alternatíva prakticky neexistuje,“ uzatvára Nemky.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika