Peter Dendis: Startup nie je stánok s hot-dogmi

Michal Tomek / 7. marca 2014 / Lifehacking

Začínal v rádiu, teraz je na čele slovenského startupu Blue Winston. Nedávno dokončili investíciu a učia sa s investorom nažívať. Má skúsenosti nielen s Tarantulou, ale aj s tarantulou. Problémy rieši proaktívne. Je vraj idealista, ktorý rád tvorí niečo zmysluplné. Peter Dendis.

 

Všetci sa ťa pýtajú na genézu nápadu Blue Winston. Spýtam sa teda trochu inak. Ako sa v týchto dňoch máš?

Mám sa veľmi pracovne. Ani nie, že by som v počte hodín robil viac ako štandardne. Skôr ide o intenzitu. Tú som značne zvýšil a stále mi zostava veľa taskov nedokončených. Obvyklá víkendová „light“ práca je tiež drsnejšia. Okrem toho sa vôbec nehýbem, lebo som bol chorý. Moc sa teda nestíham radovať z veľkých krokov, ktoré sa nám v posledných týždňoch podarili. Spustili sme novú verziu Blue Winstona, po 2 rokoch máme prvý zisk. Po roku utrpenia sme dokončili investíciu.

 

Do čoho ste investovali?

Do Blue Winstona bolo investované. To sme využili najmä na ľudí, technológie a marketing.

 

Na čom okrem toho práve pracuješ?

Momentálne pracujem hlavne na tom, aby bol každý nový zákazník spokojný. Čiže ladíme produkt, oslovujem každého. Zháňame nových zákazníkov. Robím trochu na PR. Ak by sa nám to, čo robíme, podarilo, tak budeme musieť rýchlo naberať ľudí.

Hasím ešte nejaké veci z obdobia neúspešnej investície, ktorá sa komplikovala polroka. Učíme sa spolu s novým investorom žiť. Okrem toho sa snažím upratať trochu procesy a ľudí, to by mi mohlo ušetriť kopu času a zefektívniť celú firmu. A tú trochu času, čo mi ostáva, venujem svojej priateľke.

 

Ako vyzerá ten spoločný život s investorom? Čo sa musíte učiť?

Nastavujeme kontrolné mechanizmy, pravidla, KPI, právne a účtovné veci. S investorom prišli do projektu aj traja noví spolupracovníci. Jeden z nich dokonca na kľúčovú pozíciu. Takže sa teraz pomaly zohrávame aj s nimi.

 

 Zdroj: facebook

 

Svojim projektom dávaš celkom zaujímavé mená – Tarantula, Blue Winston. Máš nepríjemnú skúsenosť s tarantulou? :)

Ani jeden názov som nevymyslel ja. Obidva vymysleli profíci. Moja jediná skúsenosť je s Paulínkou. Bol to náš firemný maskot, ktorého som dostal asi po roku existencie firmy. Mám s ňou iba jednu nepríjemnú skúsenosť, a to keď zomrela. Puklo jej srdce od žiaľu, keď som sa odsťahoval natrvalo do Bratislavy.

 

Predpokladám, že Paulínka bola tarantula. Spoločnosť Tarantula sa venuje výkonnostnému marketingu. Keby si mal štyri SEO keywords na jej charakteristiku, aké by to boli?

SEO nerobíme. Keby som to však mal zadefinovať, tak – ak si to myslel ako povahovú charakteristiku: skúsenosť, precíznosť, testovanie, zvedavosť. Ak si to myslel odborne, tak: Google Adwords, výkonnostný marketing, ROI, Pay Per Click.

 

Čo si má človek predstaviť, keď sa povie výkonnostný marketing? Ako to vyzerá? 

Že tvojou prioritou, cieľom a stratégiou je čo najväčší výkon za jednotku investovaných prostriedkov.

 

Ako ste dospeli k Blue Winston? Nie sú to náhodou nejaké cigarety?

Áno, sú to aj cigarety. Je to ale aj hlavný hrdina mojej obľúbenej nie-biznis knihy. Preto mi to bolo trochu sympatickejšie než ostatné názvy. Zadanie k názvu bolo, že to musí byť nejaká osoba alebo zviera. Pracovný názov bol veľryba. Nechceli sme však projekt volať kontrolór slov, ani robot, ani engine, ani nič odborné a zložité. Ten nástroj totiž pracuje s pluginmi, xml, keywords… Chceli sme ho poľudštiť. A modrá je dobrá.

Blue Winston je skvelý názov na ďalšiu prácu s ním. Ešte hlbší  význam to získalo, keď Blue Winston za vás začal manažovať reklamné kampane sám. To sa uskutočňuje aktuálne iba posledné 3 týždne. Otcom tohto mena je Matúš Hliboký, momentálne pracujúci v Melon marketing. Je aj jedným z majiteľov Blue Winston.

 

Predstavme si teba. Začínal si v rádiu na pozícii sales. Čo si predával?

V tom rádiu som predával reklamný priestor.

 

Bavilo ťa to?

Veľmi ma to bavilo, veľa som sa naučil. Hlavne o obchodovaní a celom tom procese okolo toho. Kto má pozná, vie, že rád rozprávam a platili mi za to, čo bolo super.

 

Hovoríš, že si sa naučil veľa o obchodovaní. Musíš ale mať aj nejaké IT zázemie súdiac podľa projektov, na ktorých pracuješ.

Nemám žiadne IT zázemie (čo je občas problém). Mám za sebou jednú lekciu „programovania“. Študoval som marketing a manažment. Na technológie sa dívam iba z user a biznis pohľadu.

 

Ako by si definoval pojem startup na základe svojich skúseností?

V poslednej dobe je to na Slovensku už skoro nadávka. Každá začínajúca firma nazýva samu seba startup. S niektorými som sa dokonca skoro pohádal. Preto sa k tejto téme vyjadrujem už veľmi citlivo.

V mojom ponímaní sveta je startup technologická firma, ktorá vytvára nový produkt. A nie je to slovenský klon Amazonu alebo Googlu. Je to produkt, ktorý rieši problém novým spôsobom. Ale o tú definíciu ani tak nejde. V konečnom dôsledku je to všetko podnikanie, ktoré má svoje pravidlá a tie sú vo všetkých odboroch podobné. Ak vyriešim niečí problém spôsobom, za ktorý je ochotný zaplatiť, môžem vybudovať prosperujúcu firmu.

 

Buďme trochu bulvárni :) Daj nám nahliadnuť do tej hádky –  v čom bol konkrétne konflikt?

Iba v pojmoch – v pomenovaní „stánku s hot dogmi“ startupom. Ale je to jedno, jazyk je živá vec a ak raz všetci budú volať začínajúce firmy hviezdičky, budú to hviezdičky a môj zastaralý pocit, že je to niečo na oblohe, s tým nič nenarobí. Bola to moja chyba v tomto kontexte.

 

Aké zásadné rozdiely vidíš na slovenskej startupovej scéne, keď porovnáš dnešok a obdobie pred piatimi rokmi?

Pred piatimi rokmi sa človek stretával (konferencie, články,…) viac s ľuďmi, ktorí boli úspešní v lokálnych veciach a vybudovali úspešné online firmy na Slovensku. O tých úspešných v zahraničí sa veľmi nehovorilo, aj keď tu boli. Dnes je tu vidieť oveľa viac takých, ktoré majú medzinárodné ambície.

Určite je veľký rozdiel vo veľkosti komunity. Keď Jano Šifra robil prvý barcamp na Slovensku, tak sa v prostredí online motalo možno pár stoviek ľudí. Teraz je to pár tisíc. Veď len v Spote bolo za prvý rok na eventoch skoro 3000 unikátnych návštevníkov. Netvrdím, že  všetci sú startupisti, ale je to podľa môjho názoru možno aj o nulu viac.

 

 Zdroj: facebook

 

S čím si myslíš, že to súvisí?

Súvisí to aj s tým, že je oveľa lepšie vybudovaná infraštruktúra. Spot, Connect, Brainhouse, Neulogy, Startupweekend, Manageria a iní. To sú veci, ktoré môžu človeku obrovsky pomôcť v začiatkoch, networkingu, informáciách…

Paradoxom, na ktorom sme sa s jedným „veteránom slovenskej startup scény“ zhodli, je nepomer medzi zlepšením možností a počtom nových kvalitných produktov. Scéna narástla 10-krát, počet coworkov z nuly na niekoľko. Možnosti networkovať a vzdelávať sa asi 50-násobne. Jednoduchosť napojenia na mentorov, investorov a svetovú prvú ligu sa tiež výrazne znásobila. Počet kvalitných projektov s potenciálom poskočil len o pár percent.

Chce to však ešte čas, aby toto zlepšenie ukázalo svoje výsledky. Zatiaľ sme v plienkach a aj tí naši „veteráni“ sú v pomere so svetom ešte veľmi mladí. Vybudovanie dobrej firmy nejde za deň ani za rok. Všetky success stories o úspechu zo dňa na deň väčšinou zabudnú spomenúť tie roky driny pred tým. Priestor objektívnejšie to vyhodnotiť bude tak za 5 rokov. Verím, že sa to zlepší.

Zásadný rozdiel spred piatich rokov  je v tom, že sa robia startupy, aby „som mal startup“. Nie preto, aby sa riešil problém. Nie preto, že niečo človek vie urobiť lepšie, že má pre to vášeň. Proste je to teraz cool. Viem, že je to prirodzený efekt, len mi to občas lezie na nervy. Pred tými pár rokmi sa tak správalo pár „sociopatov“ a dnes je to štandard.

 

A čo sa stalo s tými sociopatmi? :)

Dnes chodia po „kanáloch“. Pretože veľa ľudí sa nedá dlho obabrávať. Ak dom nemá pevne základy nevydrži silný vietor. „Neviditeľná ruka trhu“ sa vždy postará, chce to len čas ;)

 

Na Facebook-u si zdieľal výrok A. Einsteina: „Rozpoznať problém je dôležitejšie ako nájsť riešenie, pretože presné definovanie problému vedie automaticky ku vhodnému riešeniu.“ Máš rád Einsteina? Ako sa ty staviaš k problémom?

Nemám nejako konkrétne viac rád Einsteina ako iných. Snažím sa skôr vyberať si konkrétnu činnosť, myšlienku alebo model správania, ktorý má pri podobných ľuďoch zaujme. Mám však pár takých, ktorí  má zaujímajú viac. Medzi nimi sú napríklad Covey, Gandhi, Ferris, Tesla, Milton Erickson, Orvel, Gothe, Musk…

K problémom sa staviam proaktívne. Problémy sú najlepším učiteľom. Buď sa niečo naučíš ich riešením, alebo tým, že si nútený sa s nimi zmieriť.

 

Ak by si mal jednu vetu, ako by si sa opísal?

Zvedavý, vraj idealista, ktorý rád tvorí niečo zmysluplné.

 

Ďakujem Petrovi za rozhovor.

 

Pridať komentár (0)