Pla­te­né vs. nepla­te­né vyso­ké ško­ly: Pre­čo je tre­ba obo­je?

Alexandra Dulaková / 19. mája 2016 / Zo Slovenska

Zatiaľ čo verej­né vyso­koš­kol­ské vzde­la­nie je u nás vní­ma­né ako pri­ro­dze­né prá­vo a mies­ta­mi až samoz­rej­mosť, na jeho pla­te­nú obdo­bu sa čas­to poze­rá­me pome­dzi prs­ty. Pre správ­nu vyvá­že­nosť kva­li­ty štú­dia, vzde­la­nia aj absol­ven­tov sú však potreb­né obo­je. A nie­len to — dôle­ži­tá je aj ich vzá­jom­ná spo­lu­prá­ca a súťa­ži­vosť.

To, že máme u nás na Slo­ven­sku vyso­ké ško­ly zadar­mo, je požeh­na­ním a záro­veň aj kliat­bou. Mno­ho z nás by si pla­te­né štú­dium nemoh­lo dovo­liť, resp. by si pop­ri ňom muse­lo aj inak pri­vy­rá­bať. Tak­to si vyso­kú ško­lu doká­že dokon­čiť väč­ši­na z nás. Záro­veň však nie je žiad­nou náho­dou, že tie naj­lep­šie sve­to­vé uni­ver­zi­ty pat­ria aj medzi tie najd­rah­šie.

Kva­lit­né vzde­la­nie sa robí jedi­ne s vyso­kým roz­poč­tom, kto­rý môže uni­ver­zi­ta vyzbie­rať buď od štu­den­tov, ale­bo od štá­tu. Nuž a keď chý­ba­jú z oboch zdro­jov, ako je tomu čas­to u nás, potom to tak aj vyze­rá.

Univerzita_Komenskeho

foto: wiki

Keď je nie­čo zadar­mo, ľudia si to väč­ši­nou vážia len nedos­ta­toč­ne. Momen­tál­ne u nás mno­ho štu­den­tov absol­vu­je výš­ku len pre­to, aby na jej kon­ci dosta­li titul. Pre­čo? Lebo môžu. No ten­to prí­stup je cho­rý a žalost­ný (neho­vo­riac o tom, aké žalost­né sú pla­ty vyso­koš­kol­ských pro­fe­so­rov). Potom sú podob­ne zvrá­te­ne nasta­ve­né aj požia­dav­ky zamest­ná­va­te­ľov a vyso­koš­kol­ský titul sa oča­ká­va poma­ly už aj od sek­re­tár­ky ale­bo asis­ten­ta.

Iste, veľa z nás si prí­le­ži­tosť štu­do­vať úprim­ne váži a pod­ľa toho k štú­diu aj pri­stu­pu­je. Výsled­ný pro­dukt ich sna­hy sa však v koneč­nom dôsled­ku nija­ko neod­li­šu­je od päť­roč­né­ho flá­ka­nia nie­ko­ho, kto si nepre­čí­tal ani jed­ny skrip­tá, baka­lár­ku ale­bo magis­ter­ku si nechal napí­sať nie­kym iným a všet­ko to robil len pre tri pís­men­ká pred menom a zro­lo­va­ný dip­lom v zama­to­vom oba­le. A zamest­na­nec medzi nimi nie­ke­dy ani žia­den roz­diel neuro­bí.

300780

foto: CDN

Tam, kde je štú­dium aspoň sčas­ti pla­te­né, sa k nemu sta­va­jú cel­kom inak. Absol­vo­vať ho je nie­čo pozi­tív­ne výni­moč­né, no záro­veň exis­tu­je aj dosta­tok pra­cov­ných ponúk pre ľudí, kto­rí si ten­to tre­tí stu­peň nevy­be­rú. Naprí­klad exis­tu­jú odbor­né ško­ly, kto­ré ľudí pri­pra­vu­jú na reme­sel­né a tech­nic­ké prá­ce a nepo­nú­ka­jú im za ne len smieš­nu almuž­nu, ale plno­hod­not­ný plat, z kto­ré­ho sa dá pohodl­ne vyžiť. Naopak, u nás tie­to povo­la­nia vymie­ra­jú a sú spo­lo­čen­sky degra­do­va­né do takej mie­ry, že ich nikto nech­ce absol­vo­vať — a sú na to pád­ne dôvo­dy.

Len­že pred­sta­va pla­te­nej vyso­kej ško­ly v bež­nom Slo­vá­ko­vi vyvo­lá­va priam hrô­zo­strach. Ako sa opo­va­žu­jú, pýtať si penia­ze za nie­čo, čo má pred­sa byť zadar­mo? Na nepla­te­né vyso­ké ško­ly sme si zvyk­li, sú súčas­ťou dedič­stva minu­lé­ho reži­mu a sociál­nych prin­cí­pov, kto­ré vraj uzná­va­me. No tam, kde verej­né finan­cie zly­há­va­jú a nepo­nú­ka­jú maxi­mum, by sa mali obja­viť prá­ve alter­na­tív­ne ponu­ky, kto­ré defi­cit v danej oblas­ti kom­pen­zu­jú. Iný­mi slo­va­mi, súkrom­né, ale­bo aspoň pla­te­né vyso­ké ško­ly, by mali ponú­kať nie­čo naviac.

summer-office-student-work

foto: pexels.com

Súkrom­né vyso­ké ško­ly majú v našej kra­ji­ne čas­to veľ­mi zlú repu­tá­ciu — už len z prin­cí­pu. Keď­že väč­ši­na z nás si rad­šej vybe­rie alter­na­tí­vu zadar­mo, súkrom­ným ško­lám potom zosta­ne len ten zvy­šok, kto­rý sa buď na verej­nú ško­lu nedos­tal, ale­bo sa o to ani nepo­kú­sil. Boju­jú o kaž­dé­ho štu­den­ta, pre­to­že štát ich nedo­tu­je a čas­to teda musia brať len to, čo im prí­de.

To nie­ke­dy zna­me­ná aj hor­ších štu­den­tov. Momen­tál­ne je dokon­ca ľudí v uni­ver­zit­nom veku žalost­ne málo, pre­to­že pred pri­bliž­ne osem­nás­ti­mi až dvad­sia­ti­mi rok­mi bola zní­že­ná pôrod­nosť. Pri­ro­dze­nou voľ­bou väč­ši­ny je stá­le verej­ná ško­la a tie súkrom­né si už veľ­mi nepo­mô­žu, naj­mä, ak ich štát sys­te­ma­tic­ky zne­vý­hod­ňu­je a očier­ňu­je, pre­to­že súkrom­né = zlé a nečest­né… Iba­že­by nie.

maxresdefault

foto: you­tu­be

V ide­ál­nom sta­ve by mal nie­kto­ré veci pla­tiť štát a iné zase súkrom­né zdro­je. Nema­li by sa navzá­jom sabo­to­vať, ale naopak zdra­vo súpe­riť. Mož­no si mys­líš, že nepla­te­ná ško­la je v tom­to sme­re v nevý­ho­de, no nie je tomu cel­kom tak — naj­mä nie u nás. Naše verej­né ško­ly majú dlh­šiu (aj keď len rela­tív­ne) tra­dí­ciu a zau­ží­va­nú repu­tá­ciu. Potom sú tu tie pla­te­né a nové, kto­rých je síce stá­le málo, no na oplát­ku ponú­ka­jú istú pri­da­nú hod­no­tu.

Môžu si dovo­liť lep­šie tech­nic­ké vyba­ve­nie, zapla­tiť naj­lep­ších pro­fe­so­rov a lek­to­rov nie­len z domo­va, ale aj zo zahra­ni­čia, pozý­vať pro­fe­si­oná­lov z pra­xe, nad­vä­zo­vať spo­lu­prá­cu so súkrom­ný­mi pro­fe­si­onál­ny­mi oblas­ťa­mi či dokon­ca zaviesť cel­kom nové voli­teľ­né pred­me­ty a sme­ry, kto­ré nepla­te­né ško­ly nepo­nú­ka­jú. Cel­ko­vo spo­čí­va­jú výho­dy súkrom­ných škôl aj v tom, že im osno­vy nedik­tu­je štát a môžu s nimi teda nará­bať voľ­nej­šie a kre­a­tív­nej­šie.

College-lecture-1024x682

foto: PBS

Na takú­to kva­lit­nej­šiu ponu­ku súkrom­ných škôl by mali tie verej­né adek­vát­ne rea­go­vať. Prá­ve taký­to sti­mul by mohol náš štát doko­pať k tomu, aby verej­né­mu škols­tvu veno­val z roz­poč­tu tro­chu viac. A nena­stá­va­li by situ­ácie, ako keď štu­dent šies­te­ho roč­ní­ka medi­cí­ny pre­hlá­si, že dote­raz zaší­val ľud­ské telo len dva krát a namies­to neho si tech­ni­ku šitia tré­nu­je na pra­sa­čej papr­či (true sto­ry).

Ale­bo by naša uni­ver­zit­ná nemoc­ni­ca nevy­ze­ra­la, ako keby v nej od kon­ca Dru­hej sve­to­vej voj­ny nikto nepo­hol ani sto­lič­kou. Ale pohodl­nej­šie je samoz­rej­me mať na vzde­la­nie mono­pol a pri otáz­ke, pre­čo je táto oblasť pod­fi­nan­co­va­ná, len bez­rad­ne krčiť ple­ca­mi a ute­šo­vať sa aspoň tým, že pred­sa v roz­vo­jo­vých kra­ji­nách sú na tom hor­šie. Ešte­že tak!

15573717428_bc05459772_k

foto: flickr/Hugo Car­do­so

Tým­to samoz­rej­me nech­ce­me tvr­diť, že všet­ky štát­ne vyso­ké ško­ly sú na tom zle. Mies­ta­mi, naj­mä v tech­nic­kých oblas­tiach, sa moder­ni­zu­je vo veľ­kom a úro­veň škols­tva absol­ven­ti porov­ná­va­jú so zná­my­mi zahra­nič­ný­mi ško­la­mi. Ale ani to cel­kom nesta­čí. My dob­re vie­me, že chy­ba nie je ani tak v ľuďoch, kto­rí ško­lu repre­zen­tu­jú — aspoň nie tá počia­toč­ná. Chy­ba je v zaned­bá­va­ní finan­co­va­nia, kto­ré demo­ti­vu­je aj tých naj­väč­ších pro­fe­si­oná­lov. Mož­no sa takí­to pro­fe­si­oná­li roz­hod­nú pre súkrom­nú ško­lu prá­ve pre­to, lebo ich vie lep­šie odme­niť. Pred­sa len, z dlhej tra­dí­cie sa nikto nena­je.

Naj­väč­ším háči­kom súkrom­ných škôl je, samoz­rej­me, otáz­ka škol­né­ho. Bež­nou prak­ti­kou v podob­ných prí­pa­doch býva­jú okrem kla­sic­kých poplat­kov šti­pen­diá vypo­čí­ta­va­né na zákla­de rodi­čov­ské­ho príj­mu, ale­bo štu­den­tom pris­pô­so­be­né pôžič­ky. Odme­nou za túto obe­tu by im malo byť prá­ve to, že sa vďa­ka tomu, čo im ško­la ponúk­la naviac, môžu dob­re a rých­lo zamest­nať. Samoz­rej­me, len v prí­pa­de, ak nebu­de aj zamest­ná­va­teľ voči súkrom­ným / pla­te­ným ško­lám pred­po­ja­tý a nebu­de kaž­dé­ho absol­ven­ta úzko­prs­to pova­žo­vať za roz­maz­na­né­ho zbo­hat­lí­ka, kto­rý urči­te jaz­dí na mer­ce­de­se od rodi­čov a v živo­te nemu­sel pra­co­vať ani len deň.

Samoz­rej­me, že sú aj takí, no náj­du sa aj na verej­ných, aj na súkrom­ných ško­lách. Okrem nich sú aj tí, kto­rí sa na štát­ne ško­ly z rôz­nych dôvo­dov nedos­ta­li, čo samoz­rej­me auto­ma­tic­ky nezna­me­ná, že sú hlú­pi. Ale­bo sa môž­no do štú­dia roz­hod­li inves­to­vať. Mali šťas­tie, že si to moh­li dovo­liť. A to zase auto­ma­tic­ky nezna­me­ná, že ich zato tre­ba nená­vi­dieť.

15846068506_58b6bf2fcc_k

foto: flickr/ Fran­cis­co Oso­rio

Je tak­tiež dôle­ži­té dodať, že súkrom­ná ale­bo pla­te­né ško­la nerov­ná sa skúš­ky za pod­plá­ca­nie a zná­mos­ti. Také prak­ti­ky sa síce dejú, no pla­tí to aj pre verej­né ško­ly — a mož­no o to skôr, keď­že sú na nich pro­fe­so­ri čas­to hor­šie finanč­ne ohod­no­te­ní. Väč­ši­na štu­den­tov si štú­dium odpra­cu­je pres­ne tak, ako je tomu na štát­nych ško­lách. A neza­bú­daj­me ani na to, že keď už sa pod­plá­ca, vina je na oboch stra­nách — nie­len na štu­den­to­vej, ale aj pro­fe­so­ro­vej.

Pla­tiť za kva­li­tu nie je zlé. Rov­na­ko ako nie je zlé pri­plá­cať za bio­pot­ra­vi­ny. Zlé je jedi­ne to, ak štát svo­ju povin­nosť finan­co­va­nia verej­ných uni­ver­zít dosta­toč­ne nepl­ní. Naše verej­né škols­tvo potre­bu­je hlas­ný budí­ček, pre­to­že s momen­tál­nym prí­stu­pom štu­den­tov skôr strá­ca­me ako zís­ka­va­me – či už v zahra­ni­čí, ale­bo v alter­na­tív­nych metó­dach vzde­lá­va­nia, vrá­ta­ne tých súkrom­ných.

Súkrom­né sa totiž hneď nerov­ná zlé­mu a sko­rum­po­va­né­mu, aj keď nás o tom nie­kto­rí nená­pad­ne pre­svied­ča­jú. Tak­že nabu­dú­ce, keď sa bude nie­kto sťa­žo­vať na súkrom­né ško­ly, povedz mu, nech sa rad­šej sťa­žu­je na tie štát­ne a na štát samot­ný. Pre­to­že keby im štát posky­to­val to, čo si naši štu­den­ti aj vyuču­jú­ci zaslú­žia, po tých súkrom­ných by bol len zaned­ba­teľ­ný dopyt. A dokým to tak nebu­de, súkrom­né ško­ly im budú štu­den­tov pre­be­rať. Je len na vede­ní štát­nych škôl, aby roz­um­ne a kon­štruk­tív­ne zare­a­go­va­li a dvih­li lat­ku, kto­rú drža­li pri­níz­ko už poriad­ne dlho.

Zrej­me tak­to neja­ko to vyze­rá, keď vo vlá­de pad­ne otáz­ka, či tomu škols­tvu teda koneč­ne poriad­ne zvý­ši­me roz­po­čet:

xez3p

foto: imgf­lip

zdroj titul­nej foto­gra­fie: kremlin.ru

Pridať komentár (0)