Platené vs. neplatené vysoké školy: Prečo je treba oboje?

Alexandra Dulaková / 19. mája 2016 / Zo Slovenska

Za­tiaľ čo ve­rejné vy­so­koš­kol­ské vzde­la­nie je u nás vní­mané ako pri­ro­dzené právo a mies­tami až sa­moz­rej­mosť, na jeho pla­tenú ob­dobu sa často po­ze­ráme po­me­dzi prsty. Pre správnu vy­vá­že­nosť kva­lity štú­dia, vzde­la­nia aj ab­sol­ven­tov sú však po­trebné oboje. A nie­len to — dô­le­žitá je aj ich vzá­jomná spo­lu­práca a sú­ťa­ži­vosť.

To, že máme u nás na Slo­ven­sku vy­soké školy za­darmo, je po­žeh­na­ním a zá­ro­veň aj kliat­bou. Mnoho z nás by si pla­tené štú­dium ne­mohlo do­vo­liť, resp. by si popri ňom mu­selo aj inak pri­vy­rá­bať. Takto si vy­sokú školu do­káže do­kon­čiť väč­šina z nás. Zá­ro­veň však nie je žiad­nou ná­ho­dou, že tie naj­lep­šie sve­tové uni­ver­zity pat­ria aj me­dzi tie najd­rah­šie.

Kva­litné vzde­la­nie sa robí je­dine s vy­so­kým roz­poč­tom, ktorý môže uni­ver­zita vy­zbie­rať buď od štu­den­tov, alebo od štátu. Nuž a keď chý­bajú z oboch zdro­jov, ako je tomu často u nás, po­tom to tak aj vy­zerá.

Univerzita_Komenskeho

foto: wiki

 

Keď je niečo za­darmo, ľu­dia si to väč­ši­nou vá­žia len ne­dos­ta­točne. Mo­men­tálne u nás mnoho štu­den­tov ab­sol­vuje výšku len preto, aby na jej konci do­stali ti­tul. Prečo? Lebo môžu. No tento prí­stup je chorý a ža­lostný (ne­ho­vo­riac o tom, aké ža­lostné sú platy vy­so­koš­kol­ských pro­fe­so­rov). Po­tom sú po­dobne zvrá­tene na­sta­vené aj po­žia­davky za­mest­ná­va­te­ľov a vy­so­koš­kol­ský ti­tul sa oča­káva po­maly už aj od sek­re­tárky alebo asis­tenta.

Iste, veľa z nás si prí­le­ži­tosť štu­do­vať úp­rimne váži a podľa toho k štú­diu aj pri­stu­puje. Vý­sledný pro­dukt ich snahy sa však v ko­neč­nom dô­sledku ni­jako ne­od­li­šuje od päť­roč­ného flá­ka­nia nie­koho, kto si ne­pre­čí­tal ani jedny skriptá, ba­ka­lárku alebo ma­gis­terku si ne­chal na­pí­sať nie­kym iným a všetko to ro­bil len pre tri pís­menká pred me­nom a zro­lo­vaný dip­lom v za­ma­to­vom obale. A za­mest­na­nec me­dzi nimi nie­kedy ani žia­den roz­diel ne­urobí.

300780

foto: CDN

 

Tam, kde je štú­dium as­poň sčasti pla­tené, sa k nemu sta­vajú cel­kom inak. Ab­sol­vo­vať ho je niečo po­zi­tívne vý­ni­močné, no zá­ro­veň exis­tuje aj do­sta­tok pra­cov­ných po­núk pre ľudí, ktorí si tento tretí stu­peň ne­vy­berú. Na­prí­klad exis­tujú od­borné školy, ktoré ľudí pri­pra­vujú na re­me­selné a tech­nické práce a ne­po­nú­kajú im za ne len smiešnu al­mužnu, ale pl­no­hod­notný plat, z kto­rého sa dá po­hodlne vy­žiť. Na­opak, u nás tieto po­vo­la­nia vy­mie­rajú a sú spo­lo­čen­sky de­gra­do­vané do ta­kej miery, že ich ni­kto nechce ab­sol­vo­vať — a sú na to pádne dô­vody.

Lenže pred­stava pla­te­nej vy­so­kej školy v bež­nom Slo­vá­kovi vy­vo­láva priam hrô­zo­strach. Ako sa opo­va­žujú, pý­tať si pe­niaze za niečo, čo má predsa byť za­darmo? Na ne­pla­tené vy­soké školy sme si zvykli, sú sú­čas­ťou de­dič­stva mi­nu­lého re­žimu a so­ciál­nych prin­cí­pov, ktoré vraj uzná­vame. No tam, kde ve­rejné fi­nan­cie zly­há­vajú a ne­po­nú­kajú ma­xi­mum, by sa mali ob­ja­viť práve al­ter­na­tívne po­nuky, ktoré de­fi­cit v da­nej ob­lasti kom­pen­zujú. Inými slo­vami, sú­kromné, alebo as­poň pla­tené vy­soké školy, by mali po­nú­kať niečo na­viac.

summer-office-student-work

foto: pe­xels.com

 

Sú­kromné vy­soké školy majú v na­šej kra­jine často veľmi zlú re­pu­tá­ciu — už len z prin­cípu. Keďže väč­šina z nás si rad­šej vy­be­rie al­ter­na­tívu za­darmo, sú­krom­ným ško­lám po­tom zo­stane len ten zvy­šok, ktorý sa buď na ve­rejnú školu ne­dos­tal, alebo sa o to ani ne­po­kú­sil. Bo­jujú o kaž­dého štu­denta, pre­tože štát ich ne­do­tuje a často teda mu­sia brať len to, čo im príde.

To nie­kedy zna­mená aj hor­ších štu­den­tov. Mo­men­tálne je do­konca ľudí v uni­ver­zit­nom veku ža­lostne málo, pre­tože pred pri­bližne osem­nás­timi až dvad­sia­timi rokmi bola zní­žená pô­rod­nosť. Pri­ro­dze­nou voľ­bou väč­šiny je stále ve­rejná škola a tie sú­kromné si už veľmi ne­po­môžu, najmä, ak ich štát sys­te­ma­ticky zne­vý­hod­ňuje a očier­ňuje, pre­tože sú­kromné = zlé a ne­čestné… Iba­žeby nie.

maxresdefault

foto: you­tube

 

V ide­ál­nom stave by mal nie­ktoré veci pla­tiť štát a iné zase sú­kromné zdroje. Ne­mali by sa na­vzá­jom sa­bo­to­vať, ale na­opak zdravo sú­pe­riť. Možno si mys­líš, že ne­pla­tená škola je v tomto smere v ne­vý­hode, no nie je tomu cel­kom tak — najmä nie u nás. Naše ve­rejné školy majú dl­h­šiu (aj keď len re­la­tívne) tra­dí­ciu a zau­ží­vanú re­pu­tá­ciu. Po­tom sú tu tie pla­tené a nové, kto­rých je síce stále málo, no na oplátku po­nú­kajú istú pri­danú hod­notu.

Môžu si do­vo­liť lep­šie tech­nické vy­ba­ve­nie, za­pla­tiť naj­lep­ších pro­fe­so­rov a lek­to­rov nie­len z do­mova, ale aj zo za­hra­ni­čia, po­zý­vať pro­fe­si­oná­lov z praxe, nad­vä­zo­vať spo­lu­prácu so sú­krom­nými pro­fe­si­onál­nymi ob­las­ťami či do­konca za­viesť cel­kom nové vo­li­teľné pred­mety a smery, ktoré ne­pla­tené školy ne­po­nú­kajú. Cel­kovo spo­čí­vajú vý­hody sú­krom­ných škôl aj v tom, že im os­novy ne­dik­tuje štát a môžu s nimi teda na­rá­bať voľ­nej­šie a kre­a­tív­nej­šie.

College-lecture-1024x682

foto: PBS

 

Na ta­kúto kva­lit­nej­šiu po­nuku sú­krom­ných škôl by mali tie ve­rejné adek­vátne re­a­go­vať. Práve ta­kýto sti­mul by mo­hol náš štát do­ko­pať k tomu, aby ve­rej­nému škols­tvu ve­no­val z roz­počtu tro­chu viac. A ne­na­stá­vali by si­tu­ácie, ako keď štu­dent šies­teho roč­níka me­di­cíny pre­hlási, že do­te­raz za­ší­val ľud­ské telo len dva krát a na­miesto neho si tech­niku ši­tia tré­nuje na pra­sa­čej pa­prči (true story).

Alebo by naša uni­ver­zitná ne­moc­nica ne­vy­ze­rala, ako keby v nej od konca Dru­hej sve­to­vej vojny ni­kto ne­po­hol ani sto­lič­kou. Ale po­hodl­nej­šie je sa­moz­rejme mať na vzde­la­nie mo­no­pol a pri otázke, prečo je táto ob­lasť pod­fi­nan­co­vaná, len bez­radne kr­čiť ple­cami a ute­šo­vať sa as­poň tým, že predsa v roz­vo­jo­vých kra­ji­nách sú na tom hor­šie. Eš­teže tak!

15573717428_bc05459772_k

foto: flickr/Hugo Car­doso

 

Týmto sa­moz­rejme nech­ceme tvr­diť, že všetky štátne vy­soké školy sú na tom zle. Mies­tami, najmä v tech­nic­kých ob­las­tiach, sa mo­der­ni­zuje vo veľ­kom a úro­veň škols­tva ab­sol­venti po­rov­ná­vajú so zná­mymi za­hra­nič­nými ško­lami. Ale ani to cel­kom ne­stačí. My dobre vieme, že chyba nie je ani tak v ľu­ďoch, ktorí školu re­pre­zen­tujú — as­poň nie tá po­čia­točná. Chyba je v za­ned­bá­vaní fi­nan­co­va­nia, ktoré de­mo­ti­vuje aj tých naj­väč­ších pro­fe­si­oná­lov. Možno sa ta­kíto pro­fe­si­onáli roz­hodnú pre sú­kromnú školu práve preto, lebo ich vie lep­šie od­me­niť. Predsa len, z dl­hej tra­dí­cie sa ni­kto ne­naje.

Naj­väč­ším há­či­kom sú­krom­ných škôl je, sa­moz­rejme, otázka škol­ného. Bež­nou prak­ti­kou v po­dob­ných prí­pa­doch bý­vajú ok­rem kla­sic­kých po­plat­kov šti­pen­diá vy­po­čí­ta­vané na zá­klade ro­di­čov­ského príjmu, alebo štu­den­tom pris­pô­so­bené pô­žičky. Od­me­nou za túto obetu by im malo byť práve to, že sa vďaka tomu, čo im škola po­núkla na­viac, môžu dobre a rýchlo za­mest­nať. Sa­moz­rejme, len v prí­pade, ak ne­bude aj za­mest­ná­va­teľ voči sú­krom­ným / pla­te­ným ško­lám pred­po­jatý a ne­bude kaž­dého ab­sol­venta úz­ko­prsto po­va­žo­vať za roz­maz­na­ného zbo­hat­líka, ktorý ur­čite jazdí na mer­ce­dese od ro­di­čov a v ži­vote ne­mu­sel pra­co­vať ani len deň.

Sa­moz­rejme, že sú aj takí, no nájdu sa aj na ve­rej­ných, aj na sú­krom­ných ško­lách. Ok­rem nich sú aj tí, ktorí sa na štátne školy z rôz­nych dô­vo­dov ne­dos­tali, čo sa­moz­rejme au­to­ma­ticky ne­zna­mená, že sú hlúpi. Alebo sa môžno do štú­dia roz­hodli in­ves­to­vať. Mali šťas­tie, že si to mohli do­vo­liť. A to zase au­to­ma­ticky ne­zna­mená, že ich zato treba ne­ná­vi­dieť.

15846068506_58b6bf2fcc_k

foto: flickr/ Fran­cisco Oso­rio

 

Je tak­tiež dô­le­žité do­dať, že sú­kromná alebo pla­tené škola ne­rovná sa skúšky za pod­plá­ca­nie a zná­mosti. Také prak­tiky sa síce dejú, no platí to aj pre ve­rejné školy — a možno o to skôr, keďže sú na nich pro­fe­sori často hor­šie fi­nančne ohod­no­tení. Väč­šina štu­den­tov si štú­dium od­pra­cuje presne tak, ako je tomu na štát­nych ško­lách. A ne­za­bú­dajme ani na to, že keď už sa pod­pláca, vina je na oboch stra­nách — nie­len na štu­den­to­vej, ale aj pro­fe­so­ro­vej.

 

Pla­tiť za kva­litu nie je zlé. Rov­nako ako nie je zlé pri­plá­cať za bio­pot­ra­viny. Zlé je je­dine to, ak štát svoju po­vin­nosť fi­nan­co­va­nia ve­rej­ných uni­ver­zít do­sta­točne ne­plní. Naše ve­rejné škols­tvo po­tre­buje hlasný bu­dí­ček, pre­tože s mo­men­tál­nym prí­stu­pom štu­den­tov skôr strá­came ako zís­ka­vame – či už v za­hra­ničí, alebo v al­ter­na­tív­nych me­tó­dach vzde­lá­va­nia, vrá­tane tých sú­krom­ných.

Sú­kromné sa to­tiž hneď ne­rovná zlému a sko­rum­po­va­nému, aj keď nás o tom nie­ktorí ne­ná­padne pre­svied­čajú. Takže na­bu­dúce, keď sa bude nie­kto sťa­žo­vať na sú­kromné školy, po­vedz mu, nech sa rad­šej sťa­žuje na tie štátne a na štát sa­motný. Pre­tože keby im štát po­sky­to­val to, čo si naši štu­denti aj vy­uču­júci za­slú­žia, po tých sú­krom­ných by bol len za­ned­ba­teľný do­pyt. A do­kým to tak ne­bude, sú­kromné školy im budú štu­den­tov pre­be­rať. Je len na ve­dení štát­nych škôl, aby roz­umne a kon­štruk­tívne za­re­a­go­vali a dvihli latku, ktorú dr­žali pri­nízko už po­riadne dlho.

 

Zrejme takto ne­jako to vy­zerá, keď vo vláde padne otázka, či tomu škols­tvu teda ko­nečne po­riadne zvý­šime roz­po­čet:

xez3p

foto: imgf­lip

zdroj ti­tul­nej fo­to­gra­fie: krem­lin.ru

Pridať komentár (0)