Pod­ni­ka­nie a rov­nosť pohla­ví pod­ľa slo­ven­ský­ch pod­ni­ka­te­liek — časť 1.

Alexandra Dulaková / 16. septembra 2015 / Lifehacking

Na Slo­ven­sku roz­hod­ne nie je núdza o šikov­ný­ch ľudí, bez ohľa­du na ich pohla­vie. Keď­že je ale anga­žo­va­nosť žien v sfé­re biz­ni­su a pod­ni­ka­nia stá­le pre­pie­ra­nou témou, roz­hod­li sme sa upo­zor­niť na mla­dé a talen­to­va­né Slo­ven­ky, kto­ré sa vo sve­te star­tu­pov zapí­sa­li do pove­do­mia ako zakla­da­teľ­ky zau­jí­ma­vý­ch a sľub­ný­ch pro­jek­tov. O pro­jek­to­ch aj o ich zakla­da­teľ­ká­ch by si mal vedieť. 

 

Každej sme sa spýtali päť otázok:

  1. Si Slovenka, ktorá na startupovej scéne zaznamenala úspech ako zakladateľka a výkonná predstaviteľka nádejného projektu. Ako si sa k nemu dostala a ako vlastne vznikal?
  2. Aké je byť v tvojom fachu ženou? Dostalo sa ti kvôli tomu inej pozornosti alebo prístupu? Ak áno, od koho? Poprípade podobné rozdiely nevnímaš?
  3. Myslíš si, že je na našej scéne pre ženu ťažšie preraziť a uspieť, alebo si toho názoru, že rozdiely pohlaví v tomto prípade nehrajú žiadnu zásadnú rolu?  
  4. Ešte stále v našom západnom svete prevládajú stereotypy založené na rozdieloch medzi mužmi a ženami. Je podľa teba práca so ženou v niečom iná ako práca s mužom? S kým sa ti pracuje lepšie a aké kvality si na druhých najviac (poprípade najmenej) ceníš?
  5. Čo by si poradila mladým ženám/dievčatám, ktoré majú vízie a sny a chcú s nimi na Slovensku preraziť?  

 

A tu sú ich odpovede...

 

Sandra Conortová (Popono)

1. Vízia vlastného projektu vznikla v mojej hlave v čase, keď som bola nespokojná v zamestnaní a stresovalo ma hľadanie si novej práce. Nebolo to jednoduché, ale nakoniec som prišla na to, že tadiaľto cesta nevedie. Dala som výpoveď a povedala si, že za ten čas bez práce skúsim niečo vymyslieť. Už dlhšie som mala taký malý sen vyrábať vlastné handmade podložky pod notebook, takže keď som stretla človeka, ktorý má nakopol to vyskúšať, chytila som sa šance a vzniklo Popono.

 

2. Toto posúdiť neviem, keďže pôsobím ako freelancer.

 

3. Nevravím, že ženy a muži nie sú vnímaní rozdielne, ale poznám viacero úspešných žien, ktoré sa dokázali presadiť. Som preto toho názoru, že je to skôr o šikovnosti konkrétneho človeka než o tom, či ide o ženu alebo muža. Samozrejme, ak vylúčim nejakú cielenú diskrimináciu. Pre ženy, ak aj majú podporu okolia a nepociťujú rozdiely pohlaví „zvonku“, je to podľa mňa v porovnaní s mužmi ťažšie predovšetkým tak vnútorne, hlavne čo sa týka skĺbenia zakladania rodiny a budovania kariéry.

 

 

4. Rozdiely tam určite sú, no nemyslím si, že by to bolo niečo negatívne. Veď viac hláv, viac rozumu :) Rozdiely medzi pohlaviami, ktoré vnímam v bežnom živote sa pretavujú do toho pracovného. Muži bývajú racionálnejší, a čo veľmi oceňujem, pri riešení problémov si povedia veci narovinu a neskĺzavajú do žabomyších vojen typických pre ženy. Ženy sú zas citlivejšie, zvyknú mať cit pre detail, viac zapájajú emócie. Každý sa na rovnakú vec vie pozrieť inými očami, a to je super. Ja sama si veľmi rada pri mojej práci vypočujem názor viacerých ľudí, pretože tým získam rôzne pohľady na vec, čo mi často otvorí oči a poskytne úplne nové možnosti.

 

5. Poradila by som im, aby sa nebáli a minimálne sa pokúsili do toho ísť. Určite to za to stojí, pretože ak to nevyjde, môžu si povedať, že to aspoň skúsili. A ak to vyjde, je to skvelý pocit z toho, že človek niečo dokázal alebo prekonal sám seba. Okrem toho je určite dobré obklopiť sa ľuďmi so skúsenosťami, ktorí ochotne poradia a tiež mať pri sebe ľudí, ktorí v teba veria a podporia ťa.

 

Katarína Hudecová (Cirkus-kus)

1. Moje štúdium informatiky na MU v Brne som absolvovala počas „československého“ idea boomu a startupového rozkvetu. Keďže som duša podnikavá, prirodzene ma napadlo rozbehnúť si nejaký vlastný startup. V Brne som stážovala v IT prostredí ako produktový manažér zodpovedný za interný startup, launch novej služby. Vychádzala som teda zo sféry IT ako jediného vhodného kandidáta na rozbeh projektu. Nápadov bola kopa, no akosi tomu celému IT svetu čosi chýbalo. Okrem FI som na Masaryčke absolvovala aj ďalšie štúdium, riadenie kultúrnych inštitúcií. Postupne som zistila, že v kultúre mi chýba monetizácia a udržateľnosť, procesy a modely, v IT mi zas chýbal bližší kontakt s ľuďmi, hlbšia sociálna interakcia, úprimná radosť a úsmev. Kultúra preto nakoniec zvíťazila, aj keď som si ju upravila podľa sebaJ

 

 

2. Keďže môj projekt sa z roviny technickej presunul do roviny vzdelávaco-sociálnej, byť ženou v tomto fachu už nie je ničím výnimočné. Pozornosti sa projektu nedostalo kvôli môjmu pohlaviu, no práve kvôli jeho lokálnej výnimočnosti. Prinášame na Slovensko niečo, čo tu doposiaľ neexistovalo a o čom sme ani len netušili, že by to mohlo fungovať.

CirKus-Kus je však inovatívny aj v medzinárodných merítkach, keďže sa snažíme fungovať čo najviac komerčne, teda nebyť odkázaní na príjmy od tretích strán, ako to majú nastavené mnohé cirkusové školy v zahraničí, či umelecké školy u nás. S týmto súvisí jasné a zrozumiteľné komunikovanie reálnej pridanej hodnoty pre naše cieľové skupiny. Pozornosti sa nám začína dostávať od médií, začínajú si nás tiež všímať školy, najmä tie so systémom Montessori, ale aj široká verejnosť. Nevnímam v tomto prípade fakt, že som žena, ako žiadnu výhodu.

 

3. Myslím si, že to o pohlaví vôbec nie je. Je to o strategickom premýšľaní, schopnosti racionálne a objektívne veci hodnotiť, schopnosti odhodlať sa a konať, nielen rozprávať, a samozrejme o zápale, chuti, silnej vôli, chopení sa šance, vykasaní si rukávov... A tieto vlastnosti a zručnosti môžeme mať všetciJ

 

 

4. Vraví sa, že muži sú zvyčajne pragmatickejší, ženy sú viac pocitové. Chlap vec vidí a rozanalyzuje ju, žena má zas svoju intuíciu a šiesty zmysel. Moje skúsenosti vravia, že ženy sú tvrdé pracantky, veľké perfekcionistky, no niekedy majú problém s plánovaním. Pre mňa sú ideálne ako profesne, tak aj genderovo zmiešané tímy, ktoré sa vedia vzájomne unikátne obohacovať. Či už v športe, kultúre, vzdelávaní alebo aj IT. Ženy vidia veci inak, z inej perspektívy ako muži. Relevantný a pravdivý môže byť názor oboch, každý sa však na tú istú vec pozerá z opačnej strany. Ak potom máte vo vašom tíme ženy aj mužov a viete ich správne viesť, dostanete pohľad kompletný, čo vám môže zaistiť peknú konkurenčnú výhoduJ

 

5. Baby, nebojte sa o svojich snoch a víziách nielen rozprávať, ale ich aj ich činiť. Nič nie je jednoduchšie ako začať teraz, v dobe, keď tu máme sociálne médiá, čo nás prepájajú so stovkami našich „friendov“. Stretávajte sa s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi, networkujte, shapujte a optimalizujte svoje prvotné nápady, vzájomne ich prepájajte, rozmýšľajte do budúcna a túto budúcnosť si vizualizujte. Aj keď sú vaše plány odvážne. K tomu nech vám nechýba obrovská dávka úprimného nadšenia a viery v seba a vo svoj nápad. Ľudia z vás musia cítiť, že viete, čo robíte, a tomu, čo robíte, aj naozaj a úprimne veríte. Potom už nie je nič nemožnéJ

 

 

Lujza Bubánová (Divano a Emotion ID)

1. Vyrastala som v mediálnom prostredí, ktoré ma naozaj baví. Vidím, že je ešte veľa možností, ako ho technológiami vylepšiť. Náš prvý vstup na mediálny trh je Divano a Emotion ID. Oba projekty sú už po launchi a začína sa nám dariť. Divano začína svoju druhú kampaň a o nedlho predstavíme nový dizajn, ktorým reagujeme na feedback od userov. Emotion ID servisuje už niekoľkých klientov, pravidelne prispievame do mienkotvorných printov na Slovensku s prípadovými štúdiami a chystáme spin-off produkt určený pre MCN a Youtuberov. Oba projetky vznikali postupne za posledné tri roky. Asi našou najväčšou výhodou je tím, ktorý sa skladá z komplimentárnych schopností od psychológie, dizajn/UX, počítačové videnie, počítačová grafika, až biotech. Za náš tím sme s Borisom Šebošíkom veľmi vďační.

 

 

2. Keďže som nikdy nebola mužom (smiech), neviem celkom porovnať akej pozornosti alebo prístupu by sa mne alebo našim projektom bolo dostalo. Podľa mňa by v tom rozdiel nebol. Ideologicky aj technologicky sú oba projekty dostatočne jedinečné aby zaujali aj bez female founderky.

 

3. Myslím si, že biznis je o ľudských vzťahoch, takže pohlavie nie je až taký rozhodujúci faktor. Podľa mňa je ním vôľa spolupracovať, ktorá je od pohlavia nezávislá. Určite existujú príklady, kedy to majú ženy ťažšie, ale niekedy to je aj naopak a ťažšie to majú muži. Na druhej strane ale musím priznať, že nájsť funding pre firmu s female founderkou je napríklad v USA omnoho jednoduchšie. Pred pár dňami som sa vrátila z USA, kde sa po našich projektoch vrhli investori, ktorí sa netaja, že potrebujú vo svojich portfóliach nádejné projekty so ženami vo vedení. Tak sa ideme sťahovať do Californie. (smiech)

 

 

4. Úprimne? Vždy som lešie vychádzala s mužmi. Prídu mi väčšinou menej komplikovaní a priamočiarejší, ale pri nich musí človek vedieť pracovať s ješitnosťou. Je to iba môj názor, pretože aj v športe bolo vždy viac mužov. Moje idoly sú ale ženy a ich citlivejší prístup k riziku a zodpovednosti sú obdivuhodné.

 

5. Najhoršie je podľa mňa byť prehnane skromná a čakať, kým sa príležitosť dostaví sama. Na úspech treba vystúpiť zo svojej „comfort zone”, čo sa aj ja ešte len učím.

 

 

Lucia Kubinská (Inhiro)

1. Som „len” spoluzakladateľka, takže sme v tom spolu s Andrejom a Michalom (a ďalšími kolegami). InHiro začínalo ako interný projekt Websupportu. Andrej Baran na ňom pracoval ako hlavný programátor, ja ako dizajnér. Neskôr sme vycítili potenciál aj pre iné podobné firmy, čím sme zaujali na StartupAwards aj investorov. Je príjemné, keď niečo, na čom pracujete, zaujme okolie. Za úspech ja osobne ale považujem niečo iné, nie startupové súťaže.

 

 

2. Rozdiely v prístupe nevnímam. Som webdesigner, v minulosti bolo v tejto oblasti na Slovensku fakt veľmi málinko žien, takže v tomto zmysle som bola skôr rarita, ale žiadne výhody či nevýhody som nepociťovala. Každý má svoje zbrane, ale nemyslím, že je to vecou pohlavia. Páči sa mi, že v súčasnosti sú dámy-kolegyne úplne prirodzenou súčasťou nových aj etablovaných firiem na najvyšších pozíciách.

 

3. Pre mňa to nikdy nebolo rozhodujúce. Nenarazila som na žiadne „sklené stropy” kde by mi niekto naznačil že som „len” žena a ďalej sa nedostanem.

 

4. Myslím že stereotypy muž vs žena sú horšie skôr na východe. (smiech) Dobre si rozumiem s analyticky rozmýšľajúcimi ľuďmi. Mám šťastie, že vo svojom okolí takých mám - aj mužov, aj ženy. V pracovnom kolektíve je pre mňa dôležité, ak sú kolegovia v nejakej oblasti lepší ako ja. Napríklad viem, že Andrej je milión krát lepší kóder ako ja. Kolegyňa Katka zase organizuje „Pivné cesty”, takže ona vie o pive sto krát viac ako ja. Vtedy je to pre mňa mrte zaujímavé a viem, že sa budeme mať o čom rozprávať.

 

5. To je jasné - pokiaľ je tým snom upiecť koláč, nech upaľujú do kuchyne! (smiech) 

 

Pridať komentár (0)