Pre­čo mul­ti­tas­king ničí tvo­ju kon­cen­trá­ciu aj výkon

Nikola Tokárová / 1. februára 2016 / Lifehacking

Veľa ľudí je pre­sved­če­ných o tom, že sú maj­stri mul­ti­tas­kin­gu, avšak väč­ši­nou je to len v ich hla­ve, Náš mozog nebol sta­va­ný na mul­ti­tas­king.

Začni­me tým, že si vysvet­lí­me, čo vlast­ne mul­ti­tas­king zna­me­ná

V infor­ma­ti­ke mul­ti­tas­king ozna­ču­je mož­nosť spus­tiť viac ako jeden pro­ces súčas­ne na jed­nom pro­ce­so­re. Pojem pre­bra­li huma­nit­né vedy, kto­ré ho vysvet­ľu­jú, ako špe­ci­fic­ký spô­sob prá­ce ale­bo neus­tá­le strie­da­nie jed­nej akti­vi­ty dru­hou.

Multitasking na vaicerých počítačoch

foto: kmzero.com

Earl Mil­ler, neuro­ve­dec z MIT hovo­rí vo svo­jom výsku­me, pre­čo mul­ti­tas­king nie je dob­rý. Náš mozog nie je pris­pô­so­be­ný a pre­po­je­ný na vyko­ná­va­nie via­ce­rých čin­nos­tí naraz. Keď si ľudia mys­lia, že robia mul­ti­tas­king, v sku­toč­nos­ti len pre­pí­na­jú z jed­nej úlo­hy na dru­hú a to veľ­mi rých­lo, čo má za násle­dok pokles kon­cen­trá­cie.

Keď máš deti, ale musíš robiť :)

foto: chronicle.com

Neus­tá­le pre­pí­na­nie medzi jed­not­li­vý­mi úlo­ha­mi vytvá­ra v našom moz­gu zlé návy­ky. Ak dokon­čí­me malú úlo­hu, ako naprí­klad posla­nie emai­lu, odpo­ve­da­nie na sms ale­bo napí­sa­nie sta­tu­su, uvoľ­ňu­je sa v našej hla­ve dopa­mín, odmie­ňa­jú­ci hor­món, zjed­no­du­še­ne pove­da­né sa jed­ná o moti­vu­jú­cu che­mi­ká­liu. Náš mozog dopa­mín zbož­ňu­je, tak­že sme moti­vo­va­ní k tomu, aby sme pre­pí­na­li medzi malý­mi úlo­ha­mi, aby sme si zabez­pe­či­li neus­tá­lu malú dáv­ku ins­tant­né­ho uspo­ko­je­nia. Že to znie sko­ro ako keby sme hovo­ri­li o neja­kej závis­los­ti na dro­gách? Vlast­ne áno, dopa­mín sa ume­lo uvoľ­ňu­je v moz­gu aj po tom, čo člo­vek rôz­ne poži­je dro­gy, naprí­klad koka­ín.

Multitasking pri práci

foto: cdn.inquisitr.com

Ten­to pro­ces vytvá­ra nebez­peč­nú sluč­ku, kto­rá spô­so­bu­je, že sa cíti­me, ako keby sme spl­ni­li množ­stvo veľ­kých úloh, pri­čom v sku­toč­nos­ti nero­bí­me až tak veľa, iba oby­čaj­né čin­nos­ti ako mai­lo­vá komu­ni­ká­cia ale­bo vyba­ve­nie jed­né­ho tele­fo­ná­tu. Nie­kto­rí ľudia si dokon­ca vytvá­ra­jú závis­losť na posie­la­ní mai­lov, aktu­ali­zo­va­ní sta­tu­sov ale­bo kon­tro­le Face­bo­oku.

Mul­ti­tas­king zni­žu­je kva­li­tu a efek­ti­vi­tu tvo­jej prá­ce.

Sťa­žu­je orga­ni­zo­va­nie myš­lie­nok a fil­tro­va­nie ire­le­vant­ných infor­má­cií, tým pádom redu­ku­je efek­tív­nu a kva­lit­nú prá­cu.

Výskum, kto­rý sa konal Uni­ver­si­ty of Lon­don uká­zal, že sub­jek­ty, kto­ré robi­li mul­ti­tas­king zatiaľ čo vyka­zo­va­li kog­ni­tív­nu čin­nosť zazna­me­na­li pokles IQ. Tie­to pokle­sy boli podob­né ako u ľudí, kto­rí naprí­klad vyne­cha­jú noc spán­ku ale­bo faj­čia mari­hu­anu.

Mul­ti­tas­king tiež ovplyv­ňu­je vznik kor­ti­so­lu, hor­mó­nu stre­su. Mať nasta­ve­ný mozog na malé šich­ty zvy­šu­je stres a una­vu­je nás to, pri­čom v koneč­nom dôsled­ku sa cíti­me psy­chic­ky zni­če­ný.

pexels-photo

foto: imgur.com

Skús hádať, čo je naj­hor­ším spúš­ťa­čom zmät­kov v to do lis­te.

Inbox.

Pres­ne tak, aj taký detail ako vedo­mosť toho, že v inbo­xe máš nepre­čí­ta­nú sprá­vu môže zní­žiť tvo­je IQ pri sna­he byť pro­duk­tív­ny aj o desať bodov. Neus­tá­le pri­bú­da­nie správ v našich inbo­xoch vytvá­ra kon­štant­nú roztr­ži­tosť. Jed­na štú­dia zis­ti­la, že nie­kto­rí ľudia strá­via vo svo­jom zamest­na­ní aj 28 per­cent ich pra­cov­né­ho času kon­tro­lo­va­ním mai­lov.

Facebook Notifications (1)

foto: imgur.com

Email je síce prob­le­ma­tic­ký, avšak ešte hor­šie je písa­nie smsiek. Sprá­vy nás môžu rušiť neus­tá­le a keď­že k nim máme nons­top prí­stup, môže­me ich kon­tro­lo­vať kedy­koľ­vek. Okrem toho, smsko­va­nie nie je dob­ré aj z iných dôvo­dov, o kto­rých sme písa­li v člán­ku Pre­čo ti smsko­va­nie a cha­to­va­nie ničí život.

Pred men­tál­nym masak­rom, kto­rý ti spô­so­bu­je mul­ti­tas­king sa môžeš ochrá­niť naprí­klad zria­de­ním roz­vr­hu kon­tro­ly mai­lov. Sľúb sám sebe, že mai­lo­vú schrán­ku (a Face­bo­oko­vú tiež) budeš kon­tro­lo­vať iba tri­krát den­ne: ráno, keď prí­deš do prá­ce, na obed a pred odcho­dom z prá­ce. Vypni si noti­fi­ká­cie k sprá­vam a vyber si špe­ci­fic­ký čas na kon­tro­lo­va­nie mobi­lu.

Naj­viac zle sú na tom muži, kto­rí robia veľa vecí naraz

Áno, vra­ví sa, že robiť viac vecí naraz je výsa­dou žien. Rôz­ne štú­die doka­zu­jú, že mul­ti­tas­king má na mužov hor­ší vplyv ako na ženy. Muži, kto­rí robia mul­ti­tas­king strá­ca­jú aj 15 bodov z ich bež­né­ho IQ, čím sa pri­bli­žu­jú úrov­ni 8 roč­ných detí.

Obed práca a telefonát naraz.. stáva sa nám často

foto: huffingtonpost.com

Naj­hor­šie na tom celom je, že toto poško­de­nie môže byť trva­lé. Štú­dia, kto­rá bola vyko­na­ná na Uni­ver­si­ty of Ses­sex robi­la tes­ty pomo­cou ske­no­va­nia moz­gu mag­ne­tic­kou rezo­nan­ci­ou. Ske­no­va­la a porov­ná­va­la jedin­cov, kto­rí trá­vi­li čas upria­me­ním pozor­nos­ti na via­ce­ro nástro­jov naraz, čiže naprí­klad písa­li sprá­vy pop­ri­tom ako sle­do­va­li tele­ví­zor. Ske­ny uká­za­li, že ľudia, kto­rí trá­via čas na via­ce­rých zaria­de­niach naraz, mali iný tvar vnú­tor­nej čas­ti moz­go­vej kôry pra­vé v čas­ti, kto­rá je zod­po­ved­ná za empa­tiu a emo­ci­onál­nu kon­tro­lu.

Ten­to výskum však nie je dosta­toč­ne detail­ný na to, aby zhod­no­til, či je mul­ti­tas­king zod­po­ved­ný za tie­to účin­ky, ale­bo či súčas­né poško­de­nie súvi­sí s mul­ti­tas­kin­gom. Napriek tomu, nech sa na to pozrieš z kto­rej­koľ­vek stra­ny, mul­ti­tas­king pre teba nie je dob­rý.

Ponau­če­nie znie, že robe­nie via­ce­rých úloh naraz nie je schop­nosť, kto­rú si môžeš hrdo pri­dať do CVč­ka, ale zlý návyk, kto­rý by si sa mal sna­žiť obme­dziť. Tak­že vypni noti­fi­ká­cie, urči si čas kon­tro­ly inbo­xov a upriam svo­ju kon­cen­trá­ciu na jed­nu úlo­hu, kto­rú prá­ve potre­bu­ješ dorie­šiť.

Biznis a rodina nepočkajú

foto: imgur.com

Zdroj: medium.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie: fastcompany.net

Pridať komentár (0)