Prečo sú tesne za hranicami Slovenska ľudia úplne iní?

Sebastian Mach / 28. apríla 2016 / Zo Slovenska

Tvrdí to úplne každý. Prejdeš pár kilometrov za Bratislavu, prekročíš hranice s Rakúskom a ako švihnutím čarovného prútika sa ocitneš v úplne inom svete. Je tráva zelenšia na druhej strane plota?

Ľudia často debatujú o kvalite jedla, o veľkosti platov, no mňa najviac fascinuje rozdielnosť medzi ľuďmi a zmýšľaním mladých. Akonáhle mladý Slovák zarobí prvé peniaze, vráža ich zvyčajne do auta a drahého oblečenia. Dôvod? Socializmus.

Okej, toto nemá byť debata o politike, ani snaha o zhejtovanie slovenského národa. Je to vlastne úplne prirodzený vývoj, ktorým si musíme prejsť. Za socializmu mala väčšina ľudí veľmi podobné podmienky, všetci si kupovali rovnaké oblečenie, rovnaký tovar, rovnaké ovocie. Každý mal svoju prácu za určitú sumu peňazí a málokto sa mal výrazne lepšie.

Tuzex1974

foto: i-senior.cz

Potom však nastúpila demokracia a zrazu tu bola príležitosť ukázať sa. Ľudia, ktorí situáciu využili a patrili medzi prvých úspešných podnikateľov, si ako prví priviezli zo zahraničia autá, prví si nakúpili drahé oblečenie zo zahraničia, prví objavili ten pocit, keď si v očiach iných „niečo viac“. Problém bol snáď len v tom, že bývanie týchto ľudí často nekorešpondovalo so životnou úrovňou, ktorou sa navonok prezentovali.

A táto mentalita nám zostala dodnes. Miesto toho, aby sme si zabezpečili pekné bývanie a poistili si život, uprednostňujeme obdiv iných. Stále nám zostala mentalita, kedy je dôležitejšie vyzerať pred ostatnými dobre, než cítiť sa dobre. Je to škoda práve pre nás, pretože aj toto je fakt, ktorý môže niektorých odradiť od podnikania.

autoyetti

foto: autoyetti.eu

Ak si mladý človek vezme auto na lízing a dlhé roky žije u rodičov, jednoducho je pod tlakom. Musí splácať auto, musí si možno platiť nájom v Bratislave a nemôže si jednoducho dovoliť riskovať. V Rakúsku je táto mentalita opačná. Človek si najprv zabezpečí to podstatné – bývanie a poistenie a potom už jednoducho nemusí bojovať o prežitie a môže si dovoliť zariskovať, vrhnúť sa do biznisu.

Nechcem za tieto skutočnosti Slovákom nadávať, koniec koncov, každý si je strojcom vlastného šťastia. Ak sa však chceme pohnúť vpred, mali by sme zo zahraničia začať preberať to dobré. A musím podotknúť, že postupne sa táto mentalita začína aj na Slovensku meniť. Stále sme však niekoľko krokov pozadu a ak sa chceme ako spoločnosť celkovo niekam posunúť, musíme skončiť s touto pózou a začať žiť pre veci, ktoré sú naozaj dôležité.

titulná foto: nationofchange.org

Pridať komentár (0)