Pred Covidom sú chránení najviac, no jeho dopady ich drvia. Pomočievajú sa a režú si žily, varuje odborník (ŠTÚDIA)

  • Voči samotnému Covidu sú mladí ľudia odolnejší, ale psychologicko-sociálne dopady pandémie doliehajú najviac na deti a tínedžerov
  • Deti a adolescenti sú tou najzraniteľnejšou a najohrozenejšou skupinou, tvrdí nová štúdia
  • Vedci varujú pred závažnými následkami, ktoré môžu deti v budúcnosti čakať
Dieťa
Ilustračný obrázok, unsplash/Izzy Park
  • Voči samotnému Covidu sú mladí ľudia odolnejší, ale psychologicko-sociálne dopady pandémie doliehajú najviac na deti a tínedžerov
  • Deti a adolescenti sú tou najzraniteľnejšou a najohrozenejšou skupinou, tvrdí nová štúdia
  • Vedci varujú pred závažnými následkami, ktoré môžu deti v budúcnosti čakať

Svet s pandémiou koronavírusu bojuje už takmer dva roky a hoci stále nemáme odpovede na mnohé otázky týkajúce sa Covidu-19, ktorý vo väčšej alebo menšej miere ovplyvnil náš každodenný život, na základe dostupných dát lekári a odborníci jednoznačne konštatujú, že lepšiu imunitu a odolnosť voči samotnej chorobe majú mladí ľudia.

Pandémia má však aj mnoho ďalších rozmerov, okrem toho zdravotného. Ekonomický, sociálny, psychologický a podobne. A práve v oblasti sociálno-psychologickej sú podľa mnohých štúdií, napríklad aj tej publikovanej na Science Direct, deti a adolescenti tou najzraniteľnejšou a najohrozenejšou skupinou.

Táto štúdia zdôrazňuje ďalekosiahle dopady absencie školy, vonkajších aktivít, či sociálneho života na bežný život mladého človeka vo formatívnom veku.

Niektorí z nich dokonca zaznamenali zvýšenú mieru domáceho násilia. Okrem toho, mnohí študenti uviedli, že zmena ich stravovacích návykov a spôsobu vyučovania a vzdelávania zvýšili ich úrovne stresu.

Nová nemecká štúdia

V tejto súvislosti vydala univerzitná nemocnica Hamburg-Eppendorf novú štúdiu, ktorá síce uvádza, že nemecké deti a adolescenti zvládajú súčasnú vlnu Covidu-19 lepšie ako druhú, avšak zároveň varujú pred dôsledkami pandémie z dlhodobého hľadiska.

Deutsche Welle uvádza príbeh 17-ročnej Nemky Anniky, ktorá si spomína na krátky, ale o to intenzívnejší pocit šťastia z leta 2021, kedy po prvýkrát išla do tanečného klubu a úplne zabudla na Covid, rúška či iné opatrenia.

„Bolo to niečo veľmi výnimočné, na čo stále rada spomínam. Pretože každý vám vždy hovorí: ‚Užite si mladosť, robte, čo chcete.’ Ale ten pocit mladého života sa práve teraz stráca. Raz sa nás naše deti opýtajú, čo sme robili, keď sme boli tínedžri, a my im budeme musieť povedať: ‚Boli sme doma.’,“ vysvetlila Annika.

Mladá Kolínčanka však zároveň dodala, že pred pandémiou mala bohatý sociálny život a plány na každý víkend, avšak pod vplyvom Covidu si obľúbila aj čas strávený doma. „Taktiež som mala depresívne obdobia, ale teraz sa cítim trochu lepšie. Predtým som sa rada socializovala, ale teraz trávim voľný čas rada aj doma. Je to jednoducho tak, prijali sme to relatívne rýchlo,“ dodala.

Vedecké fakty sú zarážajúce

Na druhej strane, pediater Axel Gerschlauer, taktiež pre Deutsche Welle, upozorňuje na nedostatok psychoterapeutov v Nemecku, keďže čoraz viac jeho mladých pacientov sa sťažuje najmä na tri problémy: stravovacie problémy, poruchy spánku a pocit úzkosti.

„Okrem toho sú mladí ľudia, ktorí chodia poza školu, znova sa pomočievajú, ba dokonca mnohí si podrezávajú žily, lebo to používajú ako uvoľnenie stresu,“ spomenul Gerschlauer šokujúce fakty.

Ďalšia štúdia, vydaná Nuffield Trust and Health Foundation, prišla s ešte zarážajúcejšími štatistikami. Viac ako štvornásobok počtu detí mladších ako 19 rokov, ktorí majú stravovacie problémy, v porovnaní so začiatkom pandémie, či 81-percentný nárast počtu hlásení potreby riešenia mentálnych problémov u detí. 

Zdroje: Science Direct, Das Universitätsklinikum Hamburg-Eppendorf , Deutsche Welle, Nuffield Trust and Health Foundation

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá