Prehajdákali sa milióny eur. Ficovo „životne dôležité“ duálne vzdelávanie je podľa NKÚ fiasko

Duálne vzdelávanie je v teórii atraktívnym princípom, ako pre študentov, tak aj pre zamestnávateľov. Študenti si z hodín praxe, ktoré by tak či tak museli stráviť v rôznych dielňach, odnesú slušnú výplatu, realisticky sa pripravia na svoje budúce povolanie a vypestujú si dobré vzťahy s potenciálnou firmou.

Zamestnávatelia zase získajú spoľahlivú pracovnú silu, ktorú si môžu vyformovať podľa svojich predstáv, zabezpečia si prísun budúcich zamestnancov a dokonca môžu získať daňové úľavy. Čo však funguje na papieri, nemusí tak dobre vyzerať v praxi.

Nápad to bol dobrý

Podľa Najvyššieho kontrolného úradu bolo totiž zavádzanie systému príliš pomalé a vôbec nesplnilo svoj účel. Štát pritom stálo zavádzanie systému „milióny eur“, ktoré mohli byť ušetrené, pokiaľ by bol celý proces pojatý efektívnejšie. O zhodnotení NKÚ informuje na základe tlačovej správy agentúra SITA.

Jedným z dôležitých bodov systému duálneho vzdelávania bolo posilnenie odvetví, u ktorých existuje predpoklad, že v budúcnosti budú trpieť nedostatkom zamestnancov. V týchto odboroch sa však podľa NKÚ vzdelávalo len 5 % žiakov.

Nízke sú však aj počty zapojených škôl a žiakov a neexistujú žiadne údaje, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili reálne uplatnenie žiakov zapojených v duálnom vzdelávaní. NKÚ ďalej kritizuje vládu za to, že pôvodné implementačné ciele projektu Duál ostali nenaplnené.

Očakávania, týkajúce sa zapojenia škôl a zamestnávateľov, boli naplnené na menej ako 70 %. Do programu bolo zapojených celkovo 198 škôl. Nelichotivé čísla sa objavili aj pri štatistikách o počte zapojených žiakov. Tých bolo približne 80 % z pôvodného očakávaného počtu.

Podľa NKÚ problém nastal pri zavádzaní programu, ktoré vraj prebiehalo príliš pomaly. „Ak by implementácia projektu na úrovni štátu, ale aj krajských samospráv, napredovala v plánovaných rámcoch, slovenská spoločnosť by ušetrila milióny eur a zároveň by sa znižoval počet mladých ľudí, ktorí čakajú na prvú pracovnú príležitosť na úrade práce,“ cituje SITA predsedu slovenských kontrolórov Ľubomíra Andrassyho.

Viacero problémov

„Absolventi stredných škôl, ktoré aktívne komunikujú s podnikateľským prostredím a zapájajú miestne či regionálne firmy do vzdelávacieho projektu, majú výrazne väčšiu šancu nastúpiť do zamestnania hneď po opustení školských lavíc,“ dodal.

Ďalším problém je aj kompletné vynechanie zdravotníckych stredných škôl z tohto systému. Ich zapojenie by však mohlo podľa NKÚ priniesť zlepšenie. Rovnako problematický je podľa NKÚ aj fakt, že rezort práce nepripravil pre nasledujúce dva školské roky predpovede vývoja na pracovnom trhu.

zdroj: TASR/František Iván

Komplikácie môžu nastať aj medzi samotnými žiakmi, ktorí majú záujem o zapojenie sa do duálneho vzdelávania. Neexistuje totiž jediná stránka, ktorá by teoretickým uchádzačom ponúkla kompletné a prehľadné informácie o programe. Namiesto toho existuje viacero webstránok, po ktorých sú informácie roztrúsené a často nie sú na danej stránke ani kompletné.

„Európska únia si dala za cieľ, aby boli do roku 2025 zamestnaní aspoň štyria z piatich absolventov odborného vzdelávania a traja z piatich by mali mať možnosť absolvovať odbornú prípravu na pracovisku. Duálne vzdelávanie je jedným z nástrojov, ktorým by sa to dalo dosiahnuť,“ podčiarkol Andrassy. Najprv by však bolo nutné vyriešiť problémy s jeho neefektívnosťou.

Z dielne SMER-u

Zákon o duálnom vzdelávaní zaviedla počas svojho mandátu strana SMER-SD ešte v roku 2015. Jej predseda Robert Fico sa v tom čase vyjadril, že prijatie zákona „je pre Slovensko životne dôležité“, informoval portál denníka Pravda.

„Očakávame pomerne veľký záujem zamestnávateľov o tento produkt. Počnúc 1. septembrom nastane obdobie, keď začnú platiť v praxi konkrétne učebné zmluvy. My očakávame, že celkový dopad na štátny rozpočet do roku 2018, pokiaľ ide o daňové úľavy, môže byť až 26 – 27 miliónov eur. Tieto peniaze nám budú chýbať v rozpočte, ale efekt, že tu bude kontakt medzi praxou a vzdelávaním, je obrovský,“ sľuboval toho času Fico.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Vtedajšia vláda sa pritom inšpirovala systémom z Nemecka, Rakúska a Švajčiarska, ktorý sa tamojším vládnucim stranám osvedčil. Zdá sa však, že projekt v rámci Slovenska narazil na kamenné dno skrz problémy s jeho implementáciou.