Prvé varovné signály Alzheimerovej choroby: Týchto 5 príznakov pomáha odhaliť ochorenie včas (ŠTÚDIA)
- Alzheimerovú chorobu môžu signalizovať zmeny v reči ešte pred výrazným zhoršením pamäti
- Sledovanie piatich príznakov pomáha včas odhaliť ochorenie

- Alzheimerovú chorobu môžu signalizovať zmeny v reči ešte pred výrazným zhoršením pamäti
- Sledovanie piatich príznakov pomáha včas odhaliť ochorenie
Podľa WHO demenciu diagnostikujú lekári celosvetovo 10 miliónom pacientov ročne, pričom tento počet neustále rastie. Odborníci v štúdii zverejnenej v magazíne Nature predpokladajú, že v Spojenom kráľovstve sa počet pacientov s Alzheimerovou chorobou zvýši zo súčasného milióna na približne 1,6 milióna do roku 2050.
Alzheimerova choroba predstavuje najčastejšiu formu demencie, postupne poškodzujúcu mozgové bunky a vedúcu k zhoršeniu kognitívnych funkcií. Skoré rozpoznanie príznakov umožňuje pacientom a ich rodinám lepšie sa pripraviť na budúcnosť a vyhľadať adekvátnu pomoc.
Medzi najvčasnejšie prejavy Alzheimerovej choroby patria zmeny v rečových schopnostiach. Informoval portál Science Alert. Nasledujúcich päť jazykových príznakov môže signalizovať začiatok ochorenia ešte pred výraznejším zhoršením pamäti.
1. Prerušované vyjadrovanie a časté váhanie
Pri začínajúcej Alzheimerovej chorobe môžeme pozorovať, že postihnutý človek často robí dlhšie pauzy pri rozprávaní, hľadá vhodné slová alebo sa vyjadruje okľukou. Namiesto priameho pomenovania používa všeobecné výrazy ako „vec“ alebo „to“, prípadne opisuje vlastnosti predmetu. Predstavte si situáciu, keď namiesto slova „kľúč“ povie: „to, čím otvárame dvere… tá kovová vec, ktorá sa používa na zámky“.
2. Zámena slov a pojmov
Charakteristickým znakom skorej fázy Alzheimerovej choroby je nahrádzanie správnych slov podobnými výrazmi z rovnakej kategórie. Osoba s touto chorobou môže napríklad nazvať „lyžicu“ ako „vidličku“ alebo použiť všeobecnejší výraz „príbor“. S postupom choroby sa tieto zámeny stávajú častejšími a menej presnejšími.
3. Rozprava o aktivitách namiesto ich vykonávania
Ľudia s Alzheimerovou chorobou často komentujú úlohy, namiesto toho, aby ich jednoducho vykonali. Hovoria o svojich pocitoch k činnosti, vyjadrujú pochybnosti o vlastných schopnostiach alebo spomínajú, ako to dokázali v minulosti. Napríklad pri žiadosti o podanie predmetu môžu reagovať: „Kedysi som to vedel robiť bez problémov“ alebo „Nie som si istý, či to zvládnem“.
4. Zjednodušený jazyk a obmedzená slovná zásoba
Menej nápadným, ale dôležitým signálom môže byť postupné zjednodušovanie jazyka. Postihnutí používajú obmedzenú škálu slov, opakujú tie isté výrazy a často sa spoliehajú na spojky a všeobecné slová. Ich prejavy strácajú pestrosť a v konverzácii sa stávajú menej variabilnými.
5. Problémy s kategorizáciou pojmov
Pri Alzheimerovej chorobe sa objavujú ťažkosti s vymenovaním slov patriacich do konkrétnych kategórií. Napríklad úloha „vymenujte päť druhov ovocia“ alebo „povedzte slová začínajúce na písmeno K“ môže predstavovať výraznú výzvu. S postupom ochorenia sa tieto problémy prehlbujú.
Riziká a včasné rozpoznanie
Hoci vek predstavuje najväčší rizikový faktor (pravdepodobnosť výskytu sa zdvojnásobuje každých päť rokov po 65. roku života), približne 5 % pacientov s Alzheimerovou chorobou je mladších ako 65 rokov. Táto forma sa označuje ako skorá alebo mladšia Alzheimerova choroba.
Občasné zabúdanie slov je bežnou súčasťou života, no pravidelné problémy s vyjadrovaním, plynulosťou reči alebo pestrosťou slovnej zásoby môžu signalizovať začiatok Alzheimerovej choroby. Zvýšenú pozornosť by mali venovať ľudia s vyšším rizikom vzniku ochorenia, napríklad osoby s Downovým syndrómom.
Včasná diagnostika umožňuje nasadenie vhodnej liečby a podpory, čo môže významne zlepšiť kvalitu života pacientov a ich blízkych.
Interakcia a komunikácia s pacientmi
Pri komunikácii s osobami trpiacimi Alzheimerovou chorobou sú mimoriadne dôležité trpezlivosť a empatia. Odborníci odporúčajú používať jednoduchý, jasný jazyk, hovoriť pomalšie a dávať pacientovi dostatok času na odpoveď. Je vhodné vyhýbať sa opravovaniu chýb v reči, ktoré by mohlo viesť k frustrácii a sociálnej izolácii.
Podporujúce prostredie a pravidelná komunikácia môžu výrazne pomôcť udržať kognitívne funkcie pacienta dlhšie aktívne a zachovať jeho sociálne väzby, čo prispieva k celkovej kvalite života napriek progresívnemu charakteru ochorenia.
Čítajte viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: Nature, WHO, Science Alert