RES­CO – Slo­vá­ci, kto­rí pred­beh­li App­le!

Sebastian Bach / 13. apríla 2016 / Rozhovory

Rado­mír Vozár zalo­žil v roku 1999 so spo­lu­žiak­mi fir­mu Res­co. Ich prvým pro­duk­tom bola vir­tu­ál­na klá­ves­ni­ca, zalo­že­ná na rov­na­kom prin­cí­pe ako tá, s kto­rou priš­la (neskôr) znač­ka App­le. Dnes Res­co pre­dá­va svo­je mobil­né tech­no­ló­gie po celom sve­te. Od „kra­bi­co­vé­ho“ soft­vé­ru sa posu­nu­li medzi sve­to­vú špič­ku v oblas­ti mobil­ných CRM rie­še­ní pre fir­my. Ich zákaz­ní­ci sú z USA, Rus­ka, Bra­zí­lie, Veľ­kej Bri­tá­nie až po Aus­trá­liu. Para­dox­ne, na Slo­ven­sku nie je táto glo­bál­ne úspeš­ná fir­ma zatiaľ veľ­mi zná­ma. No oce­ne­nia a sve­to­vé znač­ky ako Coca Cola, Mic­ro­soft, IBM, Hei­ne­ken, Dano­ne, Brid­ges­to­ne, či Husqu­ar­na pra­cu­jú­ce s tech­no­ló­gi­ou Res­co sú dôka­zom, že na tých­to Slo­vá­kov môže­me byť prá­vom hrdí. 

Vie­te si pred­sta­viť život bez mobi­lu?

Často­krát si spo­me­niem, keď sa mám s nie­kým stret­núť v mes­te, ako to fun­go­va­lo, keď sme nema­li mobi­ly, a vždy sme sa stret­li. Pamä­tam si iba jed­nu situ­áciu, keď som sa nestre­tol s kama­rát­mi, s kto­rý­mi som bol dohod­nu­tý. Vte­dy som ľuto­val, že nemá­me tele­fó­ny. Ale urči­te si viem pred­sta­viť život bez tele­fó­nu, veď som ho zažil.

Boli ste už v mla­dom veku “IT-čkár”? Aký bol váš prvý počí­tač?

Nebol som IT-čkár. Cho­dil som na gym­ná­zi­um v Dol­nom Kubí­ne a nema­li sme infor­ma­ti­ku. Kon­čil som v roku 1989 a vte­dy iba začí­na­la éra osob­ných počí­ta­čov, s kto­rým som dovte­dy nepri­šiel do sty­ku. Otec nám neskôr kúpil legen­dár­ny počí­tač Ata­ri a na ňom sme sa hrá­va­li hry. Nikdy som však nebol veľ­ký fanú­šik hier. IT-čka­rom som sa stal až na vyso­kej ško­le.

V jed­nom roz­ho­vo­re ste spo­me­nu­li, že ste spo­lu so svo­ji­mi spo­lu­žiak­mi, s kto­rý­mi ste Res­co zalo­ži­li, skú­ša­li všet­ko — správ­cu súbo­rov, orga­ni­zér hud­by, či vir­tu­ál­nu klá­ves­ni­cu. Ako ste sa dosta­li až k mobil­ným CRM rie­še­niam?

Bol to 15-roč­ný vývoj. Naj­jed­no­duch­šie je pre­sa­diť sa malý­mi, jed­no­du­chý­mi apli­ká­cia­mi, aspoň nám sa to tak vte­dy javi­lo. Jed­nak je vývoj krat­ší, nápa­dy pri­chá­dza­jú ľah­šie. Keď sme zalo­ži­li fir­mu v roku 1999, tak mobil­né tele­fó­ny ešte nebo­li smart­fón­mi, ale boli to per­so­nál­ni, digi­tál­ni asis­ten­ti. My sme sa vte­dy viac-menej poze­ra­li iba na slo­ven­ský trh, ešte sme si neuve­do­mi­li mož­nos­ti celo­sve­to­vé­ho pôso­be­nia. Na začiat­ku sme mali síce takú ideu robiť nie­čo ako „mobi­le CRM“. Len­že sa nám to veľ­mi ťaž­ko pre­sa­dzo­va­lo, pre­to­že tele­fó­ny nebo­li pri­po­je­né na inter­net. Ťaž­ko sa roz­prá­va­lo s fir­ma­mi o tom, aké by bolo sku­toč­né využi­tie, ťaž­ko sa nám prog­ra­mo­va­lo, pre­to­že fir­my na to nebo­li v tej dobe pri­pra­ve­né a nema­li vo svo­jej stra­té­gii podob­né sys­té­my. Vte­dy nám napad­lo uro­biť nie­čo jed­no­du­ché, čo bude trvať krát­ko a čo sa nám poda­rí pre­dať.

RescoMobileCRM

Čo to bolo?

Prvá vec, kto­rú sme pre­dá­va­li, bola vir­tu­ál­na klá­ves­ni­ca. Keď sme dosta­li do rúk prvé mobil­né počí­ta­če, vôbec nebo­li pris­pô­so­be­né na slo­ven­ské pro­stre­die, nema­li loka­li­zá­ciu, prob­lém bol so vstu­pom dát a natív­na klá­ves­ni­ca, v kto­rej sa zadá­va­li dáta, bola iba v anglič­ti­ne. Spra­vi­li sme vir­tu­ál­nu klá­ves­ni­cu v slo­ven­či­ne, zis­ti­li sme však, že jej poten­ciál je na Slo­ven­sku veľ­mi malý. Počí­ta­čov tu bolo iba pár sto­viek a nie kaž­dý si vir­tu­ál­nu klá­ves­ni­cu kúpil. Naša klá­ves­ni­ca fun­go­va­la úpl­ne rov­na­ko ako tá, s kto­rou pri­šiel App­le. Okrem zadá­va­nia slo­ven­ských zna­kov sme ju tiež roz­ší­ri­li o nume­ric­kú klá­ves­ni­cu, dopl­ni­li sme kal­ku­lač­ku, pri­da­li sme mož­nosť zadá­va­nia naj­pou­ží­va­nej­ších fráz, kto­ré sa píšu v mai­loch. Tie­to roz­ší­re­nia boli pri­ro­dze­né pre pre­daj v zahra­ni­čí.

Ako sa o vás dozve­de­li v zahra­ni­čí?

Zare­gis­tro­va­li sme sa do rôz­nych inter­ne­to­vých kata­ló­gov a zača­li sme robiť vlast­ný mar­ke­ting. Keď­že dodá­va­te­ľov inter­ne­to­vé­ho soft­vé­ru bolo veľ­mi málo a boli sme jed­ni z prvých, tak sa nám cel­kom dari­lo. Dopyt začí­nal vzni­kať, ponu­ka nebo­la prí­liš veľ­ká, tak­že pomer­ne veľa ľudí sa k nám dosta­lo a zakú­pi­lo si náš soft­vér. My sme ten­to pro­dukt vyvi­nu­li ako „kra­bi­cu“, to zna­me­ná, že si ho kaž­dý vedel z našej strán­ky stiah­nuť a nain­šta­lo­vať. Spra­vi­li sme k tomu inter­ne­to­vý obchod, kde zákaz­ník zadal čís­lo kre­dit­nej kar­ty, zapla­til nám a my sme mu doda­li plnú ver­ziu soft­vé­ru, kto­rú si nain­šta­lo­val a začal pou­ží­vať. To bol celý obchod­ný vzťah.

Ako vní­ma­te pozí­ciu dneš­ných star­tu­pis­tov v porov­na­ní s vaši­mi začiat­ka­mi pod­ni­ka­nia?

Sú tam roz­die­ly. V prvom rade majú dneš­ní star­tu­pis­ti výho­du v dostup­nos­ti peňa­zí. Dnes je veľ­mi veľa rôz­nych kapi­tá­lo­vých firiem, kto­ré sú otvo­re­né pre inves­to­va­nie do star­tu­pov, vidia v tom poten­ciál. Záro­veň je oko­lo toho veľ­ké haló, tak­že sa vedia rých­lo spro­pa­go­vať v rám­ci star­tu­po­vých kam­pa­ní a akti­vít, kto­ré robia rôz­ne orga­ni­zá­cie a fir­my. Mys­lím si, že trh začí­na byť dosť pre­hus­te­ný star­tup­mi, tak­že musí to byť veľ­mi dob­rá myš­lien­ka a musí za ňou stáť člo­vek, kto­rý tú ideu doká­že naozaj dotiah­nuť do kon­ca.

Myš­lien­ka môže byť super, ale je za tým aj veľ­ká náma­ha a vytrva­losť toho člo­ve­ka, mož­no aj nie­koľ­ko rokov. Mys­lím si, že väč­ši­na star­tu­pis­tov chce dnes veľ­mi rých­lo prí­sť k svo­jim penia­zom a dosiah­nuť úspech Face­bo­oku a podob­ne. Keď sa im to nepo­da­rí do roka, tak sa toho rých­lo vzdá­va­jú. Mož­no to súvi­sí s tým, že majú omno­ho väč­šie mož­nos­ti zís­kať cudzie penia­ze, vte­dy to tak nemr­zí (smiech). Nás to veľ­mi mrze­lo, my sme nema­li žiad­ne cudzie zdro­je a všet­ko, čo sme inves­to­va­li, boli naše vlast­né penia­ze. Tým pádom sme k tomu mali úpl­ne iný vzťah. Nemoh­li sme od toho len tak odsko­čiť — dali sme do toho veľa ener­gie, veľa peňa­zí, svoj­ho času, a pre­to sme muse­li vydr­žať, až kým pri­šiel úspech. Boli sme veľ­mi vytrva­lí a stá­le sme.

team

foto: resco.net

Boli ste nie­ke­dy zamest­na­ný?

V súčas­nos­ti je to tak, že väč­ši­na star­tu­pis­tov začí­na už na vyso­kej ško­le, tak­že v pod­sta­te nikdy nebo­li zamest­na­ní. Ja som nor­mál­ne pra­co­val vo veľ­kej soft­vé­ro­vej fir­me Asse­co, kto­rá sa zame­ria­va­la na biz­nis rie­še­nia. Keď som skon­čil vyso­kú ško­lu, hneď som sa zamest­nal a po dvoch rokoch som začal štu­do­vať v anglič­ti­ne eko­no­mic­kú nad­stav­bu na Aca­de­mii Istro­po­li­ta­na. Prá­ve tu som stre­tol mojich dneš­ných spo­loč­ní­kov. Oni priš­li z Košíc, kde štu­do­va­li infor­ma­ti­ku na Elek­tro­tech­nic­kej fakul­te, a ja som štu­do­val na Mate­ma­tic­ko-fyzi­kál­nej fakul­te v Bra­ti­sla­ve. Po nie­koľ­kých rokov, keď sme skon­či­li štú­dium na Aca­de­mii, sme zalo­ži­li Res­co. Keď sme cho­di­li na pivo, roz­mýš­ľa­li sme nad rôz­ny­mi téma­mi v rám­ci tech­no­ló­gií, a prá­ve mobi­li­ta sa nám naj­viac pozdá­va­la. Pove­da­li sme si, že to vyskú­ša­me. Nie­čo sme si našet­ri­li a zda­lo sa nám, že na neja­ké obdo­bie by nám to moh­lo sta­čiť s tým, že musí­me dať do toho úpl­ne všet­ko, a zhru­ba rok nám trva­lo, kým sme zača­li z náš­ho pod­ni­ka­nia žiť.

Ako ste sa dosta­li od inter­ne­to­vé­ho pre­da­ja soft­vé­ru až k viac ako tisíc­ke veľ­kých kor­po­rát­nych kli­en­tov, kto­rých má Res­co dnes?

Zhru­ba v roku 2003 sme sa dosta­li na medzi­stu­peň v našom port­fó­liu pro­duk­tov. Stá­le viac a viac sme naze­ra­li do firem­né­ho biz­ni­su a chce­li sme vytvo­riť soft­vér, kto­rý by slú­žil na firem­né úče­ly, ako CRM. Keď sme to však dali našim prog­ra­má­to­rom naprog­ra­mo­vať, zis­ti­li, že také­to typy apli­ká­cií, ale­bo rie­še­ní sa v prog­ra­má­tor­ských nástro­joch prog­ra­mu­jú pomer­ne kom­pli­ko­va­ne. To zna­me­ná, že prog­ra­má­tor strá­vi veľ­mi veľa času, kým naprog­ra­mu­je obra­zov­ku, do kto­rej sa budú zadá­vať naprí­klad úda­je o zákaz­ní­ko­vi, ale­bo sa tam budú zadá­vať infor­má­cie o objed­náv­ke. Tak sme si pove­da­li, že toto môže byť cel­kom zau­jí­ma­vá výzva a skú­si­me spra­viť nástroj, kto­rý prog­ra­má­to­rom uľah­čí prá­cu. Keď sme to zre­a­li­zo­va­li, zis­ti­li sme, že to je dob­rá plat­for­ma na biz­nis, že my ju vlast­ne môže­me pre­dá­vať ostat­ným prog­ra­má­to­rom.

V roku 2003 sme vytvo­ri­li pro­dukt, kto­rý bol urče­ný pre fir­my, kto­ré prog­ra­mo­va­li vlast­né mobil­né apli­ká­cie. Zača­li ho kupo­vať nie­len typic­ké IT fir­my ako Accen­tu­re, IBM a podob­ne, ale si to kúpi­li aj fir­my ako je Coca Cola, Ame­ri­can Air­li­nes, či CERN. Skrát­ka orga­ni­zá­cie, kto­ré majú vlast­né IT odde­le­nia a potre­bu­jú mobil­né sys­té­my na inter­né úče­ly. V zása­de sme si uve­do­mi­li, že je veľ­mi veľa firiem, kto­ré potre­bu­jú mobi­li­tu a už si aj zača­li uve­do­mo­vať jej potre­bu. A tá doba už umož­ňo­va­la pou­ží­vať mobil­né zaria­de­nia na biz­nis úče­ly.

Fir­my si to od nás kupo­va­li, pre­to­že im to uľah­či­lo vývoj, moh­li jed­no­duch­šie vyvi­núť apli­ká­ciu, kto­rú potre­bo­va­li. Pre­bie­ha­lo to stá­le cez inter­ne­to­vý obchod. Aku­rát, že cena už nebo­la 10 dolá­rov, ale 1000 dolá­rov. Samoz­rej­me, už nebo­lo také ano­nym­né, pre­to­že tech­nic­kú pod­po­ru sme rie­ši­li pria­mo s ľuď­mi z kon­krét­nej orga­ni­zá­cie. Naprí­klad Coca Cola mala mys­lím v Bul­har­sku vývo­jo­vé cen­trum, my sme im pro­stred­níc­tvom inter­ne­tu dáva­li tech­nic­kú pod­po­ru. Už tam bol ale potreb­ný užší kon­takt, muse­li sme sa s nimi veľa­krát vopred poroz­prá­vať, že na čo to je, ako im to pomô­že, čo je v cene zahr­nu­té. Kupo­va­li si aktu­ali­zá­cie a vyví­ja­li svoj soft­vér. A my sme im pri tom dáva­li pod­po­ru.

Resco_RadomirVozar_MicrosoftConvergenceAtlanta2014

Ako to pokra­čo­va­lo?

CRM je už úpl­ne iný biz­nis, kde sme v úzkom vzťa­hu so zákaz­ník­mi a par­tner­mi. Zis­ti­li sme, že taký­to typ pro­duk­tu je veľ­mi ťaž­ké pre­dá­vať pria­mo z kan­ce­lá­rie, ale potre­bu­je­me na to integ­rač­ných par­tne­rov. To zna­me­ná, že pred pia­ti­mi – šies­ti­mi rok­mi, keď sme zača­li ponú­kať CRM sys­té­my, sme sa ihneď pus­ti­li do budo­va­nia par­tner­skej sie­te. Naši integ­rač­ní par­tne­ri, ako naprí­klad Accen­tu­re, našu tech­no­ló­giu pris­pô­so­bu­jú pre potre­by zákaz­ní­ka. Čiže my sme typic­ký posky­to­va­teľ sofis­ti­ko­va­nej­šej tech­no­ló­gie, kto­rá sa nedá v tom „kra­bi­co­vom“ poňa­tí len tak nain­šta­lo­vať zákaz­ní­ko­vi, pre­to­že firem­ný zákaz­ník má veľ­mi špe­ci­fic­ké a roz­siah­le požia­dav­ky.

Od začiat­ku sme si uve­do­mo­va­li, že ak chce­me byť úspeš­ní v Bel­gic­ku, v USA, v Argen­tí­ne, v Aus­trá­lii, či v Japon­sku, tak buď bude­me musieť pri­jať nie­koľ­ko sto­viek ľudí a vyslať ich za zákaz­ník­mi, pre­to­že firem­ným zákaz­ní­kom môže­te pre­dať, len vte­dy, keď s nimi máte vybu­do­va­né vzťa­hy. Ale­bo to môže byť tak, že my vytvo­rí­me plat­for­mu, tech­no­ló­giu, kto­rá sa bude dať pris­pô­so­bo­vať, náj­de­me si par­tne­rov pria­mo v tých­to kra­ji­nách. Mobi­le CRM je totiž ďal­šia plat­for­ma pre ich služ­by, čo je prin­cíp ich biz­ni­su.

Par­tne­ri sú taká prvá vet­va našej pre­daj­nej sie­te. Potom máme samoz­rej­me pod­por­nú vet­vu, keď idú integ­rač­ní par­tne­ri za zákaz­ník­mi, tak sa pora­dia s nami, aby sme spo­lu vytvo­ri­li dob­ré demo, pres­ne šité na požia­dav­ky zákaz­ní­ka. Pomá­ha­me im dob­re odpre­zen­to­vať rie­še­nie. A čo je super na tom celom, nie je iba to, že pre­da­jú našu licen­ciu, ale vďa­ka našej tech­no­ló­gii majú prá­cu. V prvom roku sme mali mož­no jed­né­ho par­tne­ra, v dru­hom roku dvad­sať a dnes 400 par­tne­rov z viac ako 70 kra­jím sve­ta. Je to pro­ces, kto­rý vyža­du­je čas, ener­giu, tre­ba sa veľa roz­prá­vať a cho­diť na rôz­ne kon­fe­ren­cie, kde sa s tými par­tner­mi stre­tá­va­me, všet­ko im odpre­zen­tu­je­me a pre­sved­čí­me ich, že má zmy­sel pra­co­vať na Res­co tech­no­ló­gii. A potom samoz­rej­me s nimi dlho­do­bo udr­žia­vať dob­ré vzťa­hy, aby vide­li, že im vždy pora­dí­me. Sna­ží­me sa im vyjsť v ústre­ty a uká­zať im, že to má pre nich aj finanč­ný efekt, pre­to­že tí zákaz­ní­ci to Res­co chcú potre­bu­jú a nako­niec aj kúpia.

Aká tvr­dá kon­ku­ren­cia je v mobil­ných CRM sys­té­moch?

My sme sa dote­raz špe­cia­li­zo­va­li na Mic­ro­soft Dyna­mics CRM, v súčas­nos­ti je nie­koľ­ko posky­to­va­te­ľov CRM rie­še­ní a Mic­ro­soft pat­rí medzi top štvor­ku. Keď sme začí­na­li, tak sme boli tri fir­my na sve­te, kto­ré sme si kon­ku­ro­va­li. Jed­na bola kanad­ská, dru­há holand­ská. My sme vte­dy pomer­ne inten­zív­ne zača­li budo­vať tech­no­ló­gie. Vede­li sme, že máme naj­me­nej par­tne­rov a málo zákaz­ní­kov, ale veri­li sme tomu. Dva roky sme pra­co­va­li na tech­no­ló­gii a oni zase budo­va­li biz­nis.

Vte­dy oni tech­no­ló­gi­ou troš­ku zaos­ta­li a my sme využi­li šan­cu a dobeh­li ich, aj tro­chu pred­beh­li. Boli sme vytrva­lí. Zopár kľú­čo­vých par­tne­rov sa pri­da­lo k nám a spo­loč­ne sa nám poda­ri­lo zís­kať zau­jí­ma­vých zákaz­ní­kov. Naprí­klad Hei­ne­ken sme zís­ka­li pred štyr­mi rok­mi. Bolo to pre nás nakop­nu­tie, zača­li sme pou­ží­vať zau­jí­ma­vú znač­ku pre naše obchod­né akti­vi­ty a to nám pri­ná­ša­lo postup­ne ďal­šie a ďal­šie úspe­chy. Stá­le sme nepo­ľa­vi­li vo vývo­ji tech­no­ló­gii a tech­no­lo­gic­ky sme tých­to kon­ku­ren­tov do šty­roch rokov úpl­ne pred­beh­li. Kana­ďa­nia odpad­li, zatvo­ri­li fir­mu. Nedáv­no sme pre­bra­li diví­ziu mobil­né­ho CRM od svoj­ho holand­ské­ho kon­ku­ren­ta, spo­loč­nos­ti CWR Mobi­li­ty. Res­co tak zís­ka 11 000 nových pou­ží­va­te­ľov CRM rie­še­ní z celé­ho sve­ta. Tak­že v Mic­ro­soft CRM sve­te už nemá­me kon­ku­ren­ciu.

Mic­ro­soft si tiež uve­do­mil silu Res­ca a v súčas­nos­ti spúš­ťa jed­nu celú vet­vu v rám­ci svoj­ho veľ­ké­ho Dyna­mics CRM rie­še­nia, kto­rá je špe­cia­li­zo­va­ná pre ser­vis­ných tech­ni­kov v teré­ne, prá­ve s Res­co tech­no­ló­gi­ou. To je pre nás zau­jí­ma­vá refe­ren­cia a dôkaz toho, že aj Mic­ro­soft dôve­ru­je kva­li­te Res­co tech­no­ló­gie.

Resco-building

Spo­mí­na­li ste, že máte v port­fó­lio glo­bál­nych gigan­tov. Využí­va­jú od Res­ca glo­bál­ne, regi­onál­ne, ale­bo lokál­ne rie­še­nia?

Kaž­dá fir­ma má inú stra­té­giu aké tech­no­ló­gie chce pou­ží­vať na inter­né úče­ly. Máme zákaz­ní­ka, naprí­klad Dano­ne, kto­ré pou­ží­va Res­co rie­še­nie v Rus­ku. Bay­er CropS­cien­ce, veľ­ká diví­zia far­ma­ce­utic­ké­ho kon­cer­nu, sa roz­hod­la, že celú mobil­nú CRM stra­té­giu bude mať na Res­co tech­no­ló­gii, čiže v kaž­dej kra­ji­ne, v kto­rej pôso­bia a majú svo­jich obchod­ných zástup­cov. Podob­ne je na tom aj Merial, glo­bál­ny farm­ce­utic­ký kon­cern pre vete­ri­nár­ny sek­tor. Pre Hei­ne­ken sme robi­li pro­jekt pre regi­ón Midd­le East a Afri­ku. Ale sú aj takí zákaz­ní­ci, kto­rí idú iba v rám­ci men­šie­ho regi­ó­nu, ale­bo jed­nej kra­ji­ny. Brid­ges­to­ne pou­ží­va Res­co v rám­ci regi­ó­nu EMEA a v port­fó­liu máme naprí­klad naj­väč­šiu pois­ťov­ňu v Čile, či v Špa­niel­sku. Ale máme aj nie typic­kých CRM zákaz­ní­kov. V Aus­trá­lii zdra­vot­né ses­try zazna­me­ná­va­jú výsled­ky zdra­vot­ných kon­tol detí v odlah­lých čas­tiach kra­ji­ny, kde nie je dostup­nosť inter­ne­tu. Nás teší že Res­co Mobi­le CRM je pre všet­kých pou­ží­va­te­ľov jeden z hlav­ných pra­cov­ných nástro­jov, kto­rý pou­ží­va­jú na den­nej báze.

Para­dox­ne, pozná vás tak­po­ve­diac celý svet, ale na Slo­ven­sku je Res­co stá­le pomer­ne nezná­mou fir­mou. Done­dáv­na ste nema­li pro­duk­ty loka­li­zo­va­né do slo­ven­či­ny. Pre­čo je to tak?

Aj pred­tým si naše pro­duk­ty, prav­de­po­dob­ne kúpil nie­kto zo Slo­ven­ska, dokon­ca aj kom­po­nen­ty, kto­ré sme vytvo­ri­li pre prog­ra­má­to­rov. Čo sa týka pro­duk­tov CRM, tak my by sme boli radi, neb­rá­ni­li sme sa slo­ven­ským zákaz­ní­kom. Prob­lém je, že nebol nikdy dopyt. Slo­ven­sko je malý trh a v oblas­ti CRM rie­še­ní je ešte men­ší. Na dru­hej stra­ne uzná­vam, že sme moh­li spra­viť na Slo­ven­sku viac a to je náš cieľ v najb­liž­šom obdo­bí. Chce­me sa tro­chu viac pri­či­niť o to, aby sme zvý­ši­li osve­tu mobil­ných infor­mač­ných sys­té­mov na Slo­ven­sku, pre­to­že nemu­sí isť len o úzku špe­cia­li­zá­ciu typu CRM. Máme množ­stvo skú­se­nos­ti s tým, ako sa dá pou­žiť mobil­ný infor­mač­ný sys­tém v biz­nis poňa­tí, tak­že v tom­to sme­re chce­me byť anga­žo­va­ní aj na Slo­ven­sku.

Na čo ste vyslo­ve­ne hrdý?

Je veľa firiem, kto­ré sa pre­sa­di­li v zahra­ni­čí, ale málo z nich sa pre­sa­di­lo sku­toč­ne po celom sve­te. Dnes sme s Res­com prak­tic­ky v akej­koľ­vek kra­ji­ne. Posu­nu­li sme sa od „kra­bič­ko­vých“ rie­še­ní až po kom­plex­né mobil­né CRM rie­še­nia. Pre­dať „kra­bi­cu“ spot­re­bi­te­ľo­vi je rela­tív­ne jed­no­du­ché. Ale CRM rie­še­nie sa pre­dá­va fir­mám, často­krát veľ­kým kor­po­rá­ciám. Je to veľ­mi zlo­ži­tý a dlho­trva­jú­ci pro­ces. Roz­hod­nu­tie o imple­men­tá­cii CRM si čas­to žia­da pre­pra­co­vať inter­né pro­ce­sy danej fir­my. Sú to veľ­mi zlo­ži­té roz­hod­nu­tia, kto­ré veľa­krát trva­jú roky a robia sa na rôz­nych úrov­niach danej fir­my. Tak­že mať takú­to kli­en­te­lu po celom sve­te, mať par­tne­rov, kto­rí s rados­ťou pre­zen­tu­jú Res­co ako jed­nu z výhod opro­ti kon­ku­ren­cii, keď zís­ka­va­jú zákaz­ní­kov, to je fajn. My si hovo­rí­me, že dáva­me prá­cu ľuďom v zahra­ni­čí, aj keď ich pria­mo nepla­tí­me.

Res­co napriek všet­ké­mu stá­le pôso­bí ešte tak tro­chu ako rodin­ná slo­ven­ská fir­ma. Ako sa vám darí “neskor­po­rát­nieť”?

Keď nás bolo málo, bolo to jed­no­duch­šie. Teraz keď nás je viac, je to ťaž­šie — vyža­du­je si to auto­ma­tic­ky urči­té pro­ce­sy, čo je v pro­ti­kla­de s rodin­nou fir­mou. Nikto nemá rád pro­ce­sy. Avšak aj v rodi­ne sú neja­ké pra­vid­lá — všet­ci musia poslú­chať, najm­lad­šie deti musia poslú­chať naj­star­šie­ho. No na nefor­mál­nos­ti si zakla­dá­me.

bkg-video

foto: resco.net

Aké máte vízie do budúc­nos­ti?

Pocho­pi­li sme, že mobil­né CRM je iba malá časť toho, čo všet­ko fir­my v mobil­nom sve­te potre­bu­jú. Fir­ma sku­toč­ne pri­chá­dza do sty­ku s mobi­li­tou na rôz­nych úrov­niach, veľa­krát mobil­ná apli­ká­cia v tele­fó­ne môže slú­žiť ako mar­ke­tin­go­vý kanál. Tie­to rie­še­nia sa dajú apli­ko­vať tak­mer na všet­ky fir­my aké­ho­koľ­vek zame­ra­nia. Vďa­ka mobil­ným apli­ká­ciám vie­te komu­ni­ko­vať so svo­ji­mi zákaz­ník­mi, dodá­va­teľ­mi či par­tner­mi, ale­bo iný­mi súčas­ťa­mi váš­ho celé­ho eko­sys­té­mu. Našim cie­ľom je roz­ší­riť tech­no­ló­giu tak, aby sme vede­li byť plat­for­mou pre kom­plet­nú firem­nú mobil­nú stra­té­giu. Zdá sa, že máme k tomu dob­re našliap­nu­té. Naprí­klad máme roz­be­hnu­tý pro­jekt s Bri­tish Red Cross (Čer­ve­ný kríž Veľ­kej Bri­tá­nie – pozn. red.), kto­rý naše rie­še­nie posky­tu­je ako apli­ká­ciu svo­jim dob­ro­voľ­ní­kom.

Máme rozp­ra­co­va­ný tiež jeden krás­ny pro­jekt v Bri­tá­nii, kde oby­va­te­lia v rám­ci okre­su budú môcť repor­to­vať prob­lé­my – suse­dia sú hlas­ní, lam­pa na uli­ci nesvie­ti — a zod­po­ved­ní pra­cov­ní­ci okre­su sa vďa­ka inej mobil­nej apli­ká­cii, posta­ve­nej tiež na našej tech­no­ló­gii, môžu k tomu okam­ži­te dostať a rie­šiť prob­lém. Ten­to rok chce­me prejsť obrov­ský kus ces­ty, zís­kať vzo­ro­vých zákaz­ní­kov, kto­rý­mi sa bude­me môcť odpre­zen­to­vať.

V posled­nej dobe sa veľa hovo­rí o efek­ti­vi­te využi­tia peňa­zí na digi­ta­li­zá­ciu spo­loč­nos­ti, o štát­nych IT ten­droch, cez kto­ré sa pre­to­či­lo už viac ako 900 mili­ó­nov eur a mini­mál­ne rov­na­ké mamu­tia suma je ešte v hre. Ako to vní­ma­te vy? Využí­va­jú sa pros­tried­ky efek­tív­ne?

Tie­to veci nikde na sve­te nefun­gu­jú na sto per­cent, pre­to­že infor­mač­né sys­té­my sa dajú ťaž­ko zme­rať a porov­nať, ako je to pri iných pro­duk­toch. To zna­me­ná, že je tam veľ­ký pries­tor na neefek­ti­vi­tu a korup­ciu. Vzhľa­dom na to, že sme nikdy nema­li také­to ambí­cie ani skú­se­nos­ti, tak mi je veľ­mi ťaž­ko hod­no­tiť, v akej mie­re sa to deje. Som však pre­sved­če­ný, že sa to deje vša­de na sve­te a nie­len vo verej­nej sprá­ve, ale aj vo firem­nej sfé­re. Ide aj o morál­ku ľudí, kto­rí majú kom­pe­ten­cie roz­ho­do­vať o inves­tí­ciách do infor­mač­ných sys­té­mov. Samoz­rej­me, sú kra­ji­ny kto­ré sú v tom­to sme­re ďale­ko pred nami. Bohu­žial, infor­mač­né sys­té­my dáva­jú obrov­ské mož­nos­ti na také­to prak­ti­ky. Tak­že si nero­bím ilú­zie, že sa to nede­je aj na Slo­ven­sku. Ja som sa však naštas­tie nikdy nestre­tol s podob­ným sprá­va­ním.

Máte pocit, že sa slo­ven­ská spo­loč­nosť pohla dopre­du sme­rom k efek­tív­ne­mu onli­ne fun­go­va­niu? Pod­po­ru­je­te akti­vi­tu Slo­ven­sko. Digi­tal?

Veľa vecí sa urči­te zlep­ši­lo, ale samoz­rej­me v tej­to oblas­ti tre­ba riad­ne pri­dať. Je to však výzva nie len pre nás, ale pre väč­ši­nu kra­jín aj vyspe­lé­ho sve­ta. Ja som naprí­klad zažil neprí­jem­nú skú­se­nosť v Ame­ri­ke, keď sme pri­hla­so­va­li auto na našu ame­ric­kú poboč­ku. Dva lokál­ne úra­dy si medzi sebou neve­de­li posu­núť elek­tro­nic­ky jed­no­du­chú infor­má­ciu. Ako som však už pove­dal, v digi­ta­li­zá­cií verej­nej sprá­vy tre­ba pri­dať, aby sa život ľudí a firiem zjed­no­du­šil, pre­to s tou akti­vi­tou súhla­sím.

Pridať komentár (0)