Hlad, smäd, chudoba aj srdcervúce príbehy. Simona pracuje s ľuďmi bez domova, zažila neuveriteľné veci (ROZHOVOR)

  • Ľudia bez domova sú sociálne stigmatizovaní a často sa stávajú terčom nenávisti
  • Simona je mladá študentka, ktorá sa snaží svojimi aktivitami priblížiť problematiku bezdomovectva
  • Okrem toho sa venuje aj dobrovoľníctvu, v rámci ktorého pomáha ľudom, ktorí strechu nad hlavou nemajú
bezdomovec
Facebook/Homeless is more
  • Ľudia bez domova sú sociálne stigmatizovaní a často sa stávajú terčom nenávisti
  • Simona je mladá študentka, ktorá sa snaží svojimi aktivitami priblížiť problematiku bezdomovectva
  • Okrem toho sa venuje aj dobrovoľníctvu, v rámci ktorého pomáha ľudom, ktorí strechu nad hlavou nemajú

Simona Volesková je 20-ročná študentka na UPJŠ (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach), kde študuje medziodbor matematika a psychológia. Inklinuje však aj k umeniu.

To, čomu sa vo voľnom čase venuje najviac, je dobrovoľníctvo a práca s mládežou. Už na strednej škole sa rozhodla pomáhať ľuďom bez domova a podieľala sa aj na projekte, ktorý je zameraný nielen na podporu ľudí bez domova, ale aj približuje mladým ľudom život bez na ulici.

Okrem Simony stoja za projektom aj študenti, ktorí sa nechceli ticho pozerať na smutné tváre ľudí bez domova. Pod záštitou Európskeho Zboru Solidarity tak vznikol projekt Homeless is more, ktorí okrem iného poukazuje na to, že bezdomovci nie sú takí, ako ich spoločnosť často vníma.

Ľuďom bez domova si začala pomáhať už ako tínedžerka. Prečo?

U nás doma sa o ľuďoch bez domova vždy hovorilo v dobrom. Dlhšie som rozmýšľala nad výdajom jedla, ale hanbila som sa ozvať, ani neviem prečo. Napokon som jedného dňa zaklopala na dvere a bolo. Zo začiatku boli prekvapení, no stretla som sa s veľkou podporou od môjho okolia. Občas som sa však stretla s otázkou, že či to robím za trest.

Za trest? 

Zvláštne je, že najviac takýchto reakcií som dostala priamo od ľudí bez domova. Spoločnosťou odsudzovaní a prehliadaní. Možno aj oni tak vnímali ľudí bez domova a teraz patria medzi nich.

Zrazu prídu na obed do charity a za pultom uvidia mladé dievčatá, ktoré sa k nim správajú rovnocenne. Zažila som tú chvíľu a boli prekvapení.

Bezdomovectvo je dlhodobý problém. Stále sa nájdu ľudia, ktorým to láme srdce. Ale keď to tak človek necíti, je to úplne prirodzené. Na mňa napríklad emočne nevplývajú opustené zvieratá v útulku. Avšak, nerobí to zo mňa zlého alebo nesúcitného človeka, len mám srdce namierené pre niečo iné. Dôležité podľa mňa je, že keď cítime potrebu niekde pomáhať, tak do toho treba ísť.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Homeless is more (@homelessismore)

Čo teda vlastne robíš, ako pomáhaš?

Ako som už spomínala, začala som chodiť na výdaj jedla do Samaritána. Raz týždenne som prišla na 2 hodiny robiť „čašníčku“. Pripraviť miestnosť, roznášať jedlo, ktoré navarili dobrovoľníci, upratovať a aj prehodiť pár slov s ľuďmi bez domova.

Po pár mesiacoch som sa dostala na školenie projektového manažmentu a neskôr na školenie ohľadom Európskeho zboru solidarity a solidárnych projektov. Tam sme s Michaelom Klamárom dostali nápad a vymysleli sme projekt Homeless is more, ktorý bol neskôr aj finančne podporený práve od ESC.

Som veľmi vďačná za toto školenie, lebo ma nakoplo k plánovaniu ďalších projektov. Môžu tak vznikať a byť podporené skvelé veci, ktoré rozvíjajú a podporujú svoje okolie, no hlavne majú solidárne záujmy.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá