Veľká časť ruských vojsk sa nachádza v blízkosti Ukrajiny. Ak príde rozkaz na útok, sú vo výhodnej situácii

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok 21. februára oznámil, že sa rozhodol okamžite uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty. Pár hodín potom prekročili ruské vojská hranice a vstúpili na základe dohôd s novými (iba Ruskom uznanými) republikami na ich územie, teda podľa medzinárodných zmlúv na územie Ukrajiny.

Situáciu sme včera po celý deň sledovali online:

Putin dostal povolenie nasadiť armádu mimo Ruska. USA stiahli svojich diplomatov z Ukrajiny

Dnes ti tu prinášame nové, aktuálnejšie informácie súvisiace s dianím na Ukrajine.

Americký prezident Joe Biden oznámil uvalenie rozsiahlych sankcií na ruské banky a oligarchov. Biely dom tiež avizoval posilnenie prítomnosti amerických vojakov v pobaltských krajinách. TASR o tom informovala na základe tlačovej konferencie Joea Bidena.

Americký prezident hovorí o prvej várke protiruských sankcií, celkom jasne tak naznačuje, že nemusí ísť o poslednú. Biden varuje, že Rusko zaplatí ešte vyššiu cenu, ak bude v krokoch pokračovať, informuje portál Aljazeera.

Zastavte Putina, toto naposledy robilo nacistické Nemecko, odkazuje minister zahraničia Ukrajiny

K sankciám voči Rusku sa pridáva aj Európska únia, Kanada, Austrália či Japonsko.

Putin označil svoje kroky za nutné, taktiež pripomenul, že v prípade potreby si Ruská federácia splní svoje záväzky poskytnúť vojenskú pomoc DĽR a LĽR (krajinám, ktoré v pondelok uznalo iba Rusko).

SITUÁCIU SME SLEDOVALI ONLINE:

22:16 Lídri dvoch separatistických regiónov na východe Ukrajiny požiadali Rusov

Urobiť tak mali kvôli v dôsledku agresie ukrajinskej armády. The Guardian konštatuje, že tieto požiadavky by sa mohli stať možno konečnou zámienkou Ruska na útok na Ukrajinu. 

21:06 Ukrajina vyhlásila výnimočný stav

The Guardian píše, že Ukrajina vyhlásila výnimočný stav. Ten začne platiť 24. februára a potrvať by mal 30 dní. 

20:53 Invázia môže prísť každú hodinu

Portál ABC News informuje o tom, že približne 80 % ruských vojsk sa nachádza v blízkosti Ukrajiny. Vojska sú na miestach, ktoré Pentagón označuje ako „predsunuté pozície“,  ktoré sú výhodne v prípade rozkazu na útok.

Predstavitelia Pentagónu uviedli, že to vyzerá tak, že Rusko sa stále pripravuje na útok. Dodali však, že ak by sa mali v niečom mýliť, mohlo by to byť toto tvrdenie.

20:47 Svet pre napätie okolo Ruska a Ukrajiny čelí nebezpečenstvu

Pre napätie okolo Ruska a Ukrajiny svet čelí času nebezpečenstva, varoval generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres. Počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa venuje situácii na Ukrajine, vyhlásil, že je čas na „zdržanlivosť, súdnosť a deeskaláciu“, aby sa predišlo „rozsahu a závažnosti núdze nevídanej dlhé roky“.

„Je čas nastoliť prímerie a vrátiť sa na cestu dialógu a vyjednávania,“ povedal Guterres s tým, že je „plne odhodlaný vyriešiť túto krízu bez ďalšieho krviprelievania“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Guterres tiež povedal, že sa Valné zhromaždenie schádza „čeliac najvážnejšej globálnej mierovej a bezpečnostnej kríze za posledné roky“.

Jto chvíľa, o ktorej podľa svojich slov naozaj dúfal, že nepríde. „Najnovší vývoj týkajúci sa Ukrajiny vyvoláva vážne znepokojenie a zahŕňa správy o zvýšenom porušovaní prímeria cez kontaktnú líniu a reálne riziko ďalšej eskalácie na mieste,“ vyjadril sa.

18:47 Česká vláda chce preverovať Rusov smerujúcich do krajiny

Česká republika je dobre pripravená na všetky varianty vývoja v ukrajinskej kríze. Po rokovaní vlády to vyhlásil v stredu premiér Petr Fiala. Ako dodal, situácia je vážna a Európa je na krok od vojny, informuje spravodajský portál TN.cz.

Vláda podľa neho počíta aj s utečeneckou vlnou z Ukrajiny alebo obmedzením dodávok energií z Ruska. Ďalšie kroky Česko koordinuje s partnermi v Európskej únii (EÚ) a NATO, dodal premiér.

Minister vnútra Vít Rakušan poznamenal, že tajné služby zatiaľ neevidujú bezpečnostné hrozby, ktoré by vyplývali zo situácie na rusko-ukrajinskej hranici. Chce však vyzvať európskych kolegov, aby od občanov Ruskej federácie požadovali biometrické pasy.

Krok podľa neho zabezpečí, že na územie EÚ budú z Ruska vstupovať iba ľudia, ktorí sú autentickými držiteľmi svojich pasov. Vláda chce tiež zaviesť osobitné humanitárne víza pre občanov Ruskej federácie, ktorí doma čelia politickému prenasledovaniu, dodal Rakušan.

18:00 Britský regulačný úrad preskúma vysielanie ruskej stanice Russia Today

Britská vláda požiadala telekomunikačný regulačný úrad Ofcom, aby preskúmal vysielanie ruskej televíznej stanice Russia Today (RT) v Spojenom kráľovstve.

Ministerka kultúry Nadine Dorriesová pre Ofcom uviedla, že táto televízna stanica je súčasťou dezinformačnej kampane Ruska počas terajšej ukrajinskej krízy. „Je nevyhnutné, aby sa Spojené kráľovstvo snažilo obmedziť schopnosť Ruska šíriť svoju propagandu,“ konštatovala. Informuje o tom portál bbc.com.

Ofcom sľúbil, že sťažnosť preskúma „ako prioritu“. Jeho hovorca uviedol: „Všetky licencie musia dodržiavať pravidlá Ofcomu, vrátane pravidiel o presnosti a nestrannosti. Ak vysielacie firmy tieto pravidlá porušia, nebudeme váhať zakročiť.“ „Vzhľadom na vážnosť ukrajinskej krízy preskúmame sťažnosti na pokrývanie týchto udalostí ktorýmkoľvek vysielateľom ako prioritu,“ dodal hovorca.

Televízna stanica RT vyhlásila, že britská vláda zasahuje do inštitúcií, ktoré by nemali byť vystavené politickému tlaku. Avšak v roku 2019 Ofcom uložil televíznej stanici pokutu 200-tisíc libier pre vážne porušenie nestrannosti.

17:30 USA sú pripravené odrezať Rusko od technologických zdrojov

Ruský prezident Vladimir Putin môže napáchať na Ukrajine ešte oveľa viac škôd a Spojené štáty sú preto pripravené reagovať ďalšími sankciami, vrátane zablokovania dodávok technológií a súčiastok, ak šéf Kremľa bude naďalej eskalovať situáciu. Uviedol to v stredu námestník amerického ministra financií Wally Adeyemo v rozhovore pre televíziu CNBC.

„Prezident Putin má jednoznačne schopnosť urobiť oveľa viac, ako doteraz,“ varoval Adeyemo v CNBC. V prípade eskalovania situácie zo strany Moskvy by podľa neho mohla administratíva amerického prezidenta Joea Bidena zablokovať v ďalšej vlne sankcií prístup Ruska k obrovskému množstvu technologického tovaru vyrobeného v USA a v iných krajinách.

Agentúra Reuters v tejto súvislosti uviedla, že USA sa môžu pokúsiť odrezať Rusko od dodávok modernej techniky (high-tech). Konkrétne by mohlo ísť o širokú škálu produktov od komerčnej elektroniky, cez počítače, až po polovodiče a letecké súčiastky. Reuters sa odvolal na nemenované zdroje oboznámené s touto záležitosťou.

Adeyemo v rozhovore pre CNBC konkrétne produkty nešpecifikoval, avšak uviedol, že Putina „odstrihneme od západných technológií, ktoré sú rozhodujúce pre napredovanie jeho armády. Odrežeme ho od západných finančných zdrojov, ktoré budú rozhodujúce pre jeho ekonomiku“.

Predstaviteľ amerického rezortu financií dodal, že šéf Kremľa si musí zvážiť, či je ochotný riskovať stagnáciu ruskej ekonomiky, ak sa rozhodne pre inváziu.

17:00 Bidenova administratíva mala údajne varovať pred inváziou do 48 hodín 

Administratíva amerického prezidenta Joe Bidena mala údajne varovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pred hroziacou inváziou. Pred hrozbou informovali na základe spravodajských informácií, pričom sa spravodajská komunita domnieva, že Rusi pripravujú zahájiť inváziu do 48 hodín. Informáciu priniesol portál Newsweek, ktorý sa odvoláva na svoje zdroje zo spravodajských služieb. 

„Prezident Ukrajiny bol varovaný, že Rusko s vysokou pravdepodobnosťou začne inváziu do 48 hodín na základe spravodajských informácií USA,“ uviedol predstaviteľ americkej administratívy. 

zdroj: SITA/AP, Andriy Dubchak

Okrem toho spravodajské služby zaznamenali i narušenie ukrajinského vzdušného priestoru, pričom sa domnievajú, že mohlo ísť o prieskumné lety. Zdroj blízky Zelenského vláde pre Newsweek potvrdil, že varovanie na ukrajinskej strane bolo prijaté.

Spojené štáty očakávajú „komplexnú inváziu“, ktorá bude zahŕňať ruské nálety, riadené strely a pozemnú inváziu. Cieľom má byť hlavné mesto Ukrajiny Kyjev, na ktoré by mohli Rusi zaútočiť z viacerých strán, aj z Bieloruska. 

Ruský útok by mal byť začatý v nočnom čase a predchádzať mu môžu rozsiahle kyberútoky. Predstavitelia spravodajských služieb, ale tvrdia, že plány Rusov sa môžu meniť v priebehu času a invázia nemusí definitívne nastať do 48 hodín.  

16:39 Ukrajina čelí ďalšiemu kyberútoku 

Ukrajina čelí ďalšiemu kyberútoku, informoval minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov na Telegrame. Zasiahnuté boli vládne webové stránky napríklad ministerstva zahraničia ale opäť i niekoľko bánk. 

16:30 Zelenskyj vyzval Západ a Rusko, aby Ukrajine dali okamžité bezpečnostné záruky

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v stredu Západ a Moskvu, aby Kyjevu dali „okamžité“ bezpečnostné záruky, ktoré by odvrátili hrozbu invázie zo strany Ruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Ukrajina potrebuje bezpečnostné záruky. Jasné, konkrétne a okamžité,“ uviedol Zelenskyj. „Som presvedčený, že Rusko musí byť medzi tými krajinami, ktoré poskytnú jednoznačné bezpečnostné záruky,“ dodal.

Zelenskyj upozornil na to, že o „budúcnosti európskej bezpečnosti“ sa rozhoduje v súčasnej napätej situácii a hroziacej invázie zo strany Ruska.

„Zhodujeme sa v názore, že o budúcnosti európskej bezpečnosti sa rozhoduje práve teraz, tu v našej domovine, na Ukrajine,“ povedal Zelenskyj novinárom na spoločnom brífingu s prezidentmi Poľska a Litvy – Andrzejom Dudom a Gitanasom Nausédom.

PRÍBEH PREZIDENTA: Zelenskyj je ruským terčom číslo 1. Politik, ktorý začínal ako komik, teraz čelí vojne

Lídri Poľska a Litvy v spoločnom vyhlásení so Zelenským uviedli, že Ukrajina si vzhľadom na súčasné bezpečnostné hrozby zo strany Ruska zaslúži štatút kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie, píše agentúra Reuters.

„Zdôrazňujeme, že vzhľadom na významný pokrok v implementácii asociačnej dohody (s EÚ) a vnútroštátnych reforiem, ako aj na súčasné bezpečnostné výzvy si Ukrajina zaslúži štatút kandidátskej krajiny EÚ, pričom Litva a Poľsko podporia Ukrajinu pri dosahovaní tohto cieľa,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré vyzýva medzinárodnú komunitu na „rýchle zavedenie“ rozsiahlych sankcií voči Rusku vrátane opatrení zameraných na plynovod Nord Stream 2.

16:15 Európska únia je pripravená uvaliť sankcie na ministra obrany Ruska 

Európska únia je pripravená uvaliť sankcie na ministra obrany Ruskej federácie Sergeja Šojgu, uvádza bruselský portál Politico, ktorý sa dostal k pripravovanému návrhu dokumentu. Dôvodom je rozmiestnenie ruských jednotiek na východe Ukrajiny. 

V dokumente sa uvádza, že pod velením a rozkazmi Šojgu „ruské jednotky uskutočnili vojenské cvičenia na ilegálne anektovanom Kryme a boli umiestnené na hranici“ s Ukrajinou a „je v konečnom dôsledku zodpovedný za akúkoľvek vojenskú akciu proti Ukrajine“.

zdroj: SITA/AP, Mikhail Metzel

Minister je fakticky zodpovedný za akcie a politiky, ktoré „ohrozujú územnú celistvosť, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny, ako aj stabilitu či bezpečnosť na Ukrajine“.

Okrem toho dokument obsahuje zoznam viac ako 20 osôb a subjektov, a taktiež potvrdzuje sankcie pre tri ruské banky. 

16:00 Situácia na hranici s Ukrajinou je pokojná. V prípade potreby vzniknú hotspoty 

Situácia na hranici s Ukrajinou je v súčasnosti pokojná, nevymyká sa bežnému priemeru. Informoval o tom riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (PZ) Robert Gucký, ktorý prišiel na stredajšie rokovanie Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť.

Na zasadnutie prišiel aj štátny tajomník Ministerstva vnútra (MV) SR Vendelín Leitner. Neobáva sa väčšieho množstva migrantov v dôsledku konfliktu na Ukrajine. Odvoláva sa na údaje z roku 2014, keď sa takisto spustil konflikt v tejto krajine. V porovnaní s rokom 2013 vtedy nezaznamenala SR nárast počtu azylov či nelegálnej migrácie.

Gucký tiež informoval, že zatiaľ nedošlo k zvyšovaniu počtu policajtov na hraniciach. Priblížil tiež opatrenia pre osoby, ktoré by vstupovali na naše územie v rámci úteku pred vojnovým konfliktom.

„Ak nastane situácia, že budeme musieť riešiť utečenecké otázky, zriaďujeme na každom hraničnom priechode tzv. hotspot. Každá osoba prejde lustráciou, zoberú sa odtlačky, aby bola osoba dohľadateľná. Vieme riešiť osobitne prípady, keď osoba nebude mať doklad,“ skonštatoval Gucký.

zdroj: TASR/František Iván

Prezídium PZ podľa Leitnera vypracovalo analýzu rizika neoprávneného prekračovania vonkajšej hranice SR štátnymi príslušníkmi tretích krajín a riziká zvýšenia počtu žiadateľov o azyl. Z porovnania počtu udelených azylov a nelegálnej migrácie v roku 2014 s rokom 2013 je podľa neho zrejmé, že vtedajší konflikt na Ukrajine nemal na počty nijaký dosah.

„V roku vzniku konfliktu na východnej Ukrajine nebol zaznamenaný ani zvýšený počet Ukrajincov, ktorí by boli zadržiavaní pri neoprávnenom prekračovaní vonkajšej hranice SR. V roku 2014 bol ich počet dokonca nižší ako v roku 2013,“ vyhlásil Leitner.

Obyvatelia východnej Ukrajiny nepredstavujú podľa Leitnera hrozbu nelegálneho úteku na SR. Predpokladá, že v prípade humanitárnej krízy na východe Ukrajiny budú títo obyvatelia smerovať skôr do Ruska.

Rezort vnútra zároveň deklaruje aj dostatok ubytovacích kapacít v prípade väčšieho množstva migrantov. Ak by nepostačovali kapacity v rámci MV, sú k dispozícii priestory iných štátnych orgánov, prípadne by spolupracovali s ďalšími ubytovacími kapacitami na východe SR.

15:40 Putin chce „poprieť“ Ukrajinu ako zvrchovaný štát, o zámeroch klamal, tvrdia ministri zahraničia 

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v stredu vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin už neuznáva nezávislosť Ukrajiny podľa medzinárodného práva.

„Prezident Putin vo svojom prejave (v pondelok) vyjadril postoj, ktorým poprel Ukrajinu ako zvrchovaný štát,“ povedal Le Drian novinárom v Berlíne po rozhovoroch so svojou nemeckou kolegyňou Annalenou Baerbockovou, píše tlačová agentúra AFP.

Le Drian dodal, že Putinovo rozhodnutie uznať dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za samostatné štáty má pachuť „revizionizmu“ a je to pokus o „prepisovanie dejín“.

„Vo všeobecnosti nedodržiava svoje sľuby, ani dané verejne, ani súkromne, či už prezidentovi (Emmanuelovi) Macronovi alebo kancelárovi (Olafovi) Scholzovi,“ povedal o Putinovi Le Drian a spomenul francúzskeho aj nemeckého lídra.

„Kedy alebo ako by sme mohli veriť tomu, čo prezident Putin hovorí? Neviem, či na to vie niekto odpovedať,“ dodal.

zdroj: SITA/AP, Alex Brandon. Na snímke ministerka zahraničia Nemecka Annalena Baerbocková

Na otázku o pravdepodobnosti celkovej invázie Ruska na Ukrajinu Le Drian odpovedal, že so „140 000 (ruskými) vojakmi“ zhromaždenými na ukrajinských hraniciach „je možné všetko, aj to najhoršie“.

Baerbocková obvinila Putina, že v rozhovoroch so západnými lídrami z posledných dní klamal o svojich zámeroch na Ukrajine.

„Keď človek urobí opak toho, čo povedal pred týždňom, tak nehovoril pravdu, alebo jednoduchou nemčinou: klamal,“ povedala šéfka nemeckej diplomacie novinárom.

„Ruský prezident je ten, kto sa rozhodol úplne porušiť medzinárodné právo, pošliapať medzinárodné právo a prispieť k tomu, že teraz sa už nerozprávame o spoločnom mieri v Európe, ale o tom, ako sa môžeme ešte stále vyhýbať vojne,“ dodala Baerbocková.

Vyhlásila, že Západ je „pripravený na všetky scenáre“ vrátane celkovej invázie Ruska na Ukrajinu. Doplnila, že s európskymi partnermi sú už dohodnuté sankcie, ktoré „môžu byť kedykoľvek rozšírené“.

15:23 Rusko začalo evakuovať personál všetkých diplomatických misií na Ukrajine

Rusko začalo v stredu evakuovať personál všetkých svojich diplomatických misií na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správ agentúry TASS a portálu rbc.ru.

„Evakuácia personálu sa už začala,“ uviedol pre agentúru TASS predstaviteľ ruského veľvyslanectva v Kyjeve. Podľa svedka agentúry Reuters zvesili z ambasády ruskú vlajku.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že z bezpečnostných dôvodov v blízkom čase evakuuje zamestnancov veľvyslanectiev a generálnych konzulátov na Ukrajine.

Podľa rezortu čelia ruské diplomatické úrady v Kyjeve, Odese, Ľvove a Charkove opakovaným útokom, pričom viacerí ruskí diplomati boli vystavení vyhrážkam smrťou a došlo údajne aj k podpáleniu ich vozidiel. Rezort zároveň skonštatoval, že ukrajinské úrady na tieto udalosti nereagovali.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová v polovici februára informovala, že Rusko sa rozhodlo „optimalizovať personálne obsadenie ruskej zahraničnej misie na Ukrajine“.

Mnohé západné krajiny z obáv pred ruskou inváziou na Ukrajinu informovali o evakuácii alebo presune svojich diplomatických zamestnancov na Ukrajine. Spojené štáty americké vo februári napríklad oznámili, že dočasne presťahujú svoje veľvyslanectvo z Kyjeva do Ľvova, mesta na západe krajiny.

Po tom, ako Rusko v pondelok uznalo nezávislosť separatistických ukrajinských oblastí, Doneckej a Luhanskej, sa Spojené štáty rozhodli poslať všetkých svojich diplomatov na Ukrajine do Poľska, pripomína

15:00 OS SR zvýšili pre situáciu na Ukrajine stupeň pripravenosti

Ozbrojené sily (OS) SR zvýšili v súvislosti so situáciou na Ukrajine stupeň pripravenosti na tzv. červený. Zatiaľ to neznamená žiadne dôsledky pre verejnosť. Na utorkovom zasadnutí Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť to uviedol štátny tajomník rezortu obrany Marian Majer. Dodal, že v prípade potreby vedia vyčleniť Policajnému zboru 500 vojakov na ochranu východnej hranice SR.

„Nie je potrebné šíriť paniku, zatiaľ ide o opatrenia na úrovni ozbrojených síl, ide o interné kroky. Znamená to niektoré opatrenia vzhľadom na posilnenie pripravenosti reagovať v krátkom čase aj vzhľadom na rozhodnutia, ktoré môžu padnúť v NATO. Zároveň to znamená posilnenie ochrany niektorých bodov kritickej infraštruktúry, ktoré pokladáme za kľúčové,“ skonštatoval Majer s tým, že ide o opatrenia v súvislosti s čerpaním dovoleniek a voľna či zásobovaním jednotiek. Ide podľa neho o technikáliu.

zdroj: Unsplash/@photosimon

Majer tiež informoval o pokračovaní rozmiestňovania nových síl na území Ukrajiny. „Na základe spravodajských informácií očakávame, že môže byť na tomto území použitých 40 000 až 50 000 vojakov ruskej armády,“ dodal. To, či Rusko zaútočí na Ukrajinu ako na celok, je podľa neho jeden zo scenárov, no zatiaľ ho nevidí ako reálny.

Podľa štátneho tajomníka je ťažké predvídať, aké budú ďalšie kroky Ruska, závisieť môžu aj od odpovedí Západu v podobe sankcií, prípadne ďalších protikrokov. „Sú pripravené plány na použitie síl v krajinách východného pásu krajín NATO, ak sa tieto plány aktivizujú,“ povedal. Priamu vojenskú hrozbu smerom ku krajinám NATO v súčasnosti nevidí.

Debatuje sa aj o potenciálnom posilnení tzv. predsunutej vojenskej prítomnosti NATO v iných krajinách. „Súčasťou tejto debaty je aj SR. Zatiaľ nepadlo politické rozhodnutie ani na národnej úrovni, ani na úrovni NATO. Zatiaľ ide o úroveň vojenských odporúčaní,“ povedal. Najbližšie týždne a mesiace chcú o tom diskutovať so spojencami. „Potrebujeme, aby bolo jasne deklarované, že sme pripravení reagovať v prípade potreby, či už ide o potenciálnu migračnú vlnu cez naše územie, alebo potenciálne použitie slovenských ozbrojených síl v inej krajine,“ dodal.

Členovia výboru zároveň prijali uznesenie, ktorým vyjadrili znepokojenie so situáciou na Ukrajine a s možnými vzniknutými dôsledkami a hrozbami pre SR. Výbor tiež odsudzuje agresiu voči suverénnej a nezávislej Ukrajine, ako aj porušenie medzinárodného práva. Odsúdili tiež pokusy Ruskej federácie o obmedzenie suverenity Ukrajiny, ako aj ďalších krajín strednej a východnej Európy.

14:51 Polovica Rusov si myslí, že použitie vojenskej sily na zabránenie vstupu Ukrajiny do NATO je správne 

Prieskum televízie CNN ukazuje, že väčšina Rusov si myslí, že použitie vojenskej sily na zabránenie vstupu Ukrajiny, je správne. Na otázku, či je takéto konanie správne odpovedalo 50 %, že áno. Iba štvrtina Rusov (25 %) uviedla, že použitie vojenskej sily je nesprávne. 

Opačný názor majú Rusi pri otázke násilného pripojenia Ukrajiny k Rusku.  Zhruba 43 % opýtaných uviedlo, že použitie vojenskej sily na opätovné spojenie krajín, je nesprávne, zatiaľ čo 36 % uviedlo, že by bolo správne. Ostatní respondenti uviedli, že na otázku nevedia odpovedať. 

Väčšina Rusov (50 %) sa cíti ohrozená zahraničnou aktivitou krajín bývalého Sovietskeho zväzu.  Len 23 % odpovedalo, že sa necíti ohrozených. 

14:30 Bývalý americký veľvyslanec v Rusku očakáva, že ďalšie sankcie budú nasledovať

Bývalý americký veľvyslanec v Rusku Michael McFaul v relácii TODAY na televízii NBC News, uviedol, že prijatie sankcií bolo správne. Sankcie, ktoré kritici označujú ako nedostatočné, sa podľa neho rozšíria v prípade, ak Rusko napadne ďalšie časti Ukrajiny. Bývalý veľvyslanec si myslí, že útok je len otázkou času. 

„Pomyslel som si, že to bola správna odpoveď, ale ešte na nich neuvrhol (americký prezident Joe Biden) všetko, čo plánujú, pretože očakávajú, že táto invázia bude eskalovať,“ vysvetlil McFaul. 

“I thought it was the right response, but he hasn’t thrown everything at them yet that they are planning because they expect that this invasion will escalate.”

Michael @McFaul, former U.S. ambassador to Russia, discusses President Biden’s new sanctions against Russia. pic.twitter.com/lU37Dkv56b

— TODAY (@TODAYshow) February 23, 2022

14:10 AFP: Vo východnej Európe rezonujú dezinformácie o Ukrajine, vrátane Slovenska

V čase prehlbovania sa ukrajinskej krízy sa vo východnej Európe šíria neoverené tvrdenia a protizápadné dezinformácie. V stredu to napísala francúzska agentúra AFP, ktorá v správe konkrétne spomína Česko, Srbsko a Slovensko.

„Na Slovensku, ktoré susedí s Ukrajinou, šíria dezinformácie o situácii aj niektorí poslanci parlamentu,“ uviedla AFP a v tejto súvislosti priamo spomenula poslanca opozičnej strany Smer-SD Ľuboša Blahu.

„Ľuboš Blaha, ktorého na Facebooku sleduje viac ako 170.000 ľudí, po Putinovom prejave spochybňujúcom existenciu Ukrajiny napísal: Som presvedčený, že Putin chce mier,“ uviedla AFP s tým, že Blaha tvrdil, že to Ukrajina „provokovala, vyhrážala sa a ohrozovala Rusko.“

Podľa AFP to vyzerá, že Slovensko je „obzvlášť náchylné“ na prokremeľské dezinformácie.

„Päťapolmiliónová krajina, ktorá má s Ukrajinou spoločnú 97-kilometrovú hranicu, podpísala tento mesiac obranný pakt so Spojenými štátmi, ktorý umožňuje americkým jednotkám pôsobiť na jej území.

Táto dohoda vyvolala tvrdý odpor politických rivalov vlády, ako aj značnej časti obyvateľov Slovenska a stala sa obľúbeným cieľom dezinformácií a propagandy,“ uviedla AFP, podľa ktorej v dôsledku toho na Slovensku „stúpajú nálady“ proti Spojeným štátom, Severoatlantickej aliancii (NATO) a aj proti Európskej únii.

AFP oslovila aj internetovú skupinu Čeští elfové, ktorá mapuje a analyzuje dezinformačné kampane na českom a čiastočne aj slovenskom internete.

Slovensko je zatiahnuté do hybridnej vojny. Mŕtve dievčatko neexistuje, novinári dostali príkaz, aby to odvysielali

„Už v januári došlo k masívnemu nárastu dezinformácií zameraných na ospravedlnenie ruskej agresie proti Ukrajine,“ uviedol pre AFP český politický aktivista Bohumil Kartous. „Táto téma teraz ďaleko prevyšuje akúkoľvek inú, vrátane covidu,“ dodal.

Český analytik Roman Máca z pražského Inštitútu pre politiku a spoločnosť pre AFP uviedol, že v regióne východnej Európy došlo k „obrovskému nárastu dezinformácií.“

„Je zaujímavé vidieť, koľko ľudí a skupín, ktoré za uplynulé dva roky bojovali proti covidovým opatreniam, teraz preskočilo na proruskú propagandu a začali šíriť tento typ dezinformácií,“ uviedol Máca.

AFP v súvislosti s dezinformáciami ďalej spomenula Srbsko, kde je podľa nej „moskovský príbeh o ukrajinskej agresii už dobre zabetónovaný.“

„Srbský prezident Aleksandar Vučič tento týždeň pre (srbskú televíziu) TV Pink povedal, že 85 percent jeho krajanov bude vždy stáť na strane Ruska, nech sa stane čokoľvek,“ uviedla AFP s tým, že srbské bulvárne médiá tento týždeň publikovali „neoverené tvrdenie,“ že ruské sily zničili dve ukrajinské obrnené vozidlá, ktoré vstúpili do Ruska.

„Ukrajina zaútočila na Rusko“ – bolo napísané na titulných stránkach srbských bulvárnych denníkov v utorok, niekoľko hodín po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že uzná dva separatistické regióny na východe Ukrajiny a nariadi vyslanie vojakov.

13:12 Česi si predvolali ruského veľvyslanca pre postup Kremľa na Ukrajine

Ruský veľvyslanec v Českej republike Alexandr Zmejevskij strávil dnes asi 25 minút v sídle ministerstva zahraničných vecí v Prahe, kam ho predvolali, aby vysvetlil súčasné kroky Ruska, ktoré uznalo dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za samostatné štáty a poslalo tam svojich vojakov. Informovali o tom portály ČT24 a Novinky.cz.

Vysvetlenie od ruského veľvyslanca žiadal námestník českého ministra zahraničných vecí pre riadenie právnej a konzulárnej sekcie Martin Smolek.

Smolek ruskému veľvyslancovi Zmejevskému tlmočil rozhorčenie Českej republiky nad porušením medzinárodného práva, ktorého sa Rusko dopustilo uznaním nezávislosti dvoch separatistických republík na východe Ukrajiny. Novinárom to povedal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, píše web spravodajskej televízie ČT24.

Ruský veľvyslanec pri odchode zo sídla ministerstva, Černínskeho paláca, nebol ochotný vyjadriť sa novinárom k priebehu stretnutia, dodala ČT24.

13:05 Ukrajinská bezpečnostná rada navrhuje na území Ukrajiny zaviesť výnimočný stav

Ukrajinská Rada národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) navrhla na území Ukrajiny vyhlásiť výnimočný stav. Oznámil to dnes tajomník RNBO Olexij Danylov. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Ukrinform.

Výnimočný stav navrhuje RNBO zaviesť na celom území Ukrajiny, okrem Doneckej a Luhanskej oblasti, v ktorých výnimočný stav platí od roku 2014.

Zavedenie výnimočného stavu však musí najskôr schváliť ukrajinský parlament. Podľa agentúry AFP Danylov uviedol, že v stredu večer doručí parlamentu potrebné dokumenty, pričom sa očakáva, že zákonodarcovia schvália nové bezpečnostné opatrenia ešte tento týždeň.

Výnimočný stav je na Ukrajine možné vyhlásiť maximálne na 30 dní, pričom v niektorých oblastiach ho možno vyhlásiť až na 60 dní. Ak to bude potrebné, výnimočný stav môže neskôr o najviac 30 dní predĺžiť.

Podľa Danylova sa po vyhlásení výnimočného stavu budú môcť jednotlivé ukrajinské regióny samy rozhodnúť, aké bezpečnostné opatrenia zavedú v závislosti od potreby.

„Aké by tieto opatrenia mohli byť? Mohlo by ísť napríklad o posilnenie zložiek dohliadajúcich na verejný poriadok. Môže to zahŕňať obmedzenie istých typov dopravy, častejšie kontroly vozidiel alebo žiadanie ľudí o to, aby sa preukazovali rôznymi dokumentami,“ uviedol Danylov.

K tomuto kroku Ukrajina pristúpila deň po tom, ako horná komora ruského parlamentu, Rada federácie, jednohlasne schválila vyslanie „mierotvorcov“ do separatistických ukrajinských oblastí, ktoré v pondelok Moskva uznala za nezávislé. (TASR, AFP)

11:50 Video údajne troch zabitých civilistov čelí kritike. Niektorí tvrdia, že Putin vytvára zámienky

Včera sa na internete objavilo video zhorených tiel v zhorenom aute. Má ísť o troch civilistov, ktorých zasiahli Ukrajinci.

Video však vzbudzuje viaceré podozrenia. Jedným z nich je napríklad dobre viditeľná lebka jednej z obetí, ktorá vyzerá, ako keby ju niekto rezal.

„V tomto videu môžete jasne vidieť druhú stranu lebky, kde je identická značka rezu, ktorá presne zodpovedá druhu rezu používanému pri pitvách. Tiež mi odborníci povedali, že je to rez z pílky na kosti,“ overuje video zakladateľ a riaditeľ portálu Bellingcat, ktorý sa venuje objasňovaniu medzinárodných incidentov, Eliot Higgins.

In this video you can clearly see the other side of the skull, where there’s an identical cut mark which matches the exact kind of cut used in autopsies. I’ve also had experts tell me it’s a cut from a bone saw (graphic) https://t.co/W3CGulsBLc https://t.co/HcAxvS5LmB

— Eliot Higgins (@EliotHiggins) February 23, 2022

To naznačuje, že obeť prešla pitvou a teda v čase údajného útoku a výbuchu už nemohla byť na žive, skrátka, toto telo pravdepodobne zobrali z pitvy, vložili do auta a zapálili – poukazujú niektorí.

Lebka nie je ale jediná vec, ktorá tu nesedí.

„Staré auto, o ktorom tvrdia, že bolo zničené pri výbuchoch, nemá žiadne poznávacie značky. To naznačuje, že ide o jeden získaný z šrotu. Ďalším znakom toho, že toto auto tam bolo zasadené a podpálené, je úplná absencia akéhokoľvek skla na zemi alebo vo vnútri, a to aj napriek tomu, že na aute chýbajú všetky okná…“ poukazuje na ďalšie nejasnosti portál Glasnost Gone.

Ten pripomína, že nejde o prvý pokus vytvoriť v posledných dňoch zámienku pre konflikt – okrem útokov na civilistov mali Ukrajinci napríklad údajne útočiť na hraničné ruské prechody.

Na to, že Rusko môže používať mŕtvoly na vytváranie útokov pod falošnou vlajkou, varovali aj spravodajské služby.

Glasnost Gone taktiež pripomína, kto video zverejnil – ide o Američana Patricka Lancastera, ktorý už dlhšie žije v týchto Ruskom ovládaných oblastiach Ukrajiny. Známy je ako „nepresvedčivý klamár“, ktorý je dokonca podľa niektorých zdrojov za prevádzku svojho kanálu platený Rusmi.

11:25 Slovensku hrozí nával utečencov z Ukrajiny. Naď: Čokoľvek sa dohodne, Putin poruší

Minister obrany Jaroslav Naď počas tlačovej konferencie uviedol, že vývoj na ukrajinsko-ruskej hranici je očakávaný, teda nie dobrý. 

„Evidujeme stále nové a nové jednotky ruskej federácie, ktoré sa umiestňujú do bojových formácií,“ povedal Naď.

Uviedol tiež, že čokoľvek sa dohodne na diplomatických stretnutiach, je zo strany Putinovej administratívy porušené.

„Sme v najhoršej bezpečnostnej situácii od konca druhej svetovej vojny v Európe. Je treba jasne povedať, že je za to zodpovedný Putinov režim.

Zatiaľ neevidujeme nárast počtu utečencov. Ale tá situácia sa môže zhoršiť pomerne rýchlo,“ uviedol Naď.

Podľa ministra však Slovensko počíta s nárastom počtu utečencov, ak by ku konfliktu došlo a sme na situáciu pripravení.

„Prijímame preto patričné opatrenia. V prípade potreby vedia byť slovenské jednotky vojakov nasadené na východnej hranici veľmi rýchlo,“ dodal Naď.

Slovensku hrozí nával utečencov z Ukrajiny. Vojaci sú v pohotovosti, potvrdil Naď

11:15 Ukrajiny vyzýva svojich občanov, aby okamžite opustili Rusko

Ukrajina dnes vyzvala svojich občanov, aby „okamžite“ opustili Rusko a aby do tejto krajiny necestovali. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a UNIAN.

„V súvislosti so zosilňovaním ruskej agresie proti Ukrajine, čo môže okrem iného viesť k obmedzeniu možností súvisiacich s poskytovaním konzulárnych služieb na území Ruskej federácie, odporúča ministerstvo zahraničných vecí občanom Ukrajiny, aby sa zdržali akýchkoľvek ciest do Ruskej federácie. Tým, ktorí sa nachádzajú v tejto krajine, odporúčame okamžite odísť,“ píše sa vo vyhlásení ukrajinského rezortu diplomacie.

Ministerstvo zároveň zdôraznilo, že ignorovanie tohto odporúčania by mohlo značne skomplikovať zaisťovanie bezpečnosti ukrajinských občanov nachádzajúcich sa v Rusku.

Podľa agentúry AFP sa predpokladá, že v súčasnosti žijú v Rusku približne dva až tri milióny Ukrajincov.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí požiadalo v utorok prezidenta Volodymyra Zelenského, aby prerušil diplomatické vzťahy s Ruskom, ktoré v pondelok uznalo nezávislosť separatistických ukrajinských oblastí, Doneckej a Luhanskej, a vyslalo tam svoje vojská. (TASR)

11:05 Ukrajina povoláva 200 000 záložníkov. Parlament taktiež schválil zákon o práve nosiť zbraň

„Ukrajinský prezident povoláva záložníkov vo veku 18 až 60 rokov na službu maximálne jeden rok,“ informuje agentúra Reuters.

Podľa dekrétu, ktorý podpísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, budú do služby povolaní bývalí dôstojníci i radoví vojaci, ktorí po skončení služby podpísali zmluvu na prechod do záložných zložiek.

Ukrajinské vojenské zložky v zálohe sa skladajú z približne 200.000 osôb a tvorí ich hlavne vojenský personál, ktorý slúžil v armáde v prvých rokoch osemročného konfliktu na východe Ukrajiny.

K povolaniu vojakov v zálohe pristúpila Ukrajina deň po tom, ako horná komora ruského parlamentu, Rada federácie, jednohlasne schválila vyslanie „mierotvorcov“ do separatistických ukrajinských oblastí, ktoré v pondelok Moskva uznala za nezávislé, píše AFP.

Ukrajinský parlament taktiež schválil zákon o práve na sebaobranu a práve nosiť zbraň.

#Breaking Ukrainian parliament approves bill on the right of self-defense and right to bear arms #Ukraine #Russia

— Michael A. Horowitz (@michaelh992) February 23, 2022

10:50 Ukrajinský minister zahraničných vecí: Zasiahnite sankciami Putinovu ekonomiku i kamarátov

„Aby sme zastavili Putina v ďalšej agresii, vyzývame partnerov, aby teraz uvalili na Rusko ďalšie sankcie. Včera sa urobili prvé rozhodné kroky a sme za ne vďační. Teraz je potrebné zvýšiť tlak, aby sme zastavili Putina. Zasiahnite jeho ekonomiku a kamarátov. Zasiahnite viac. Zasiahnite tvrdo. Zasiahnite teraz,“ vyzýva ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

To stop Putin from further aggression, we call on partners to impose more sanctions on Russia now. First decisive steps were taken yesterday, and we are grateful for them. Now the pressure needs to step up to stop Putin. Hit his economy and cronies. Hit more. Hit hard. Hit now.

— Dmytro Kuleba (@DmytroKuleba) February 23, 2022

10:08 Britská ministerka: Je vysoko pravdepodobné, že Putin zaútočí na Kyjev

Je vysoko pravdepodobné, že ruský prezident Vladimir Putin spustí inváziu na celú Ukrajinu a zaútočí na Kyjev, vyhlásila dnes britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová pre stanicu Sky News.

„Myslíme si, že je vysoko pravdepodobné, že (Putin) bude pokračovať vo svojom pláne na celkovú inváziu na Ukrajinu,“ povedala Trussová, ktorú citovala aj tlačová agentúra AFP.

„Kyjev je v jeho pláne. To je jeden z dôvodov, prečo sme odporučili britským občanom, aby odišli, kým ešte fungujú komerčné lety, pretože situácia je krajne znepokojujúca,“ pokračovala Trussová.

Ministerka varovala Rusko, že pri zvažovaní ďalších západných sankcií „je na stole všetko.“

Spojené kráľovstvo, USA a Európska únia oznámili množstvo nových sankcií proti Rusku po tom, čo ruský prezident Putin v pondelok 21. februára nariadil vyslanie „mierových síl“ do dvoch oblastí na východe Ukrajiny, ktoré vyhlásil za „nezávislé štáty“.

Objavujú sa však výzvy, aby západné veľmoci zašli v sankciách proti Rusku ešte ďalej. (TASR)

10:00 Republikán zo Snemovne reprezentantov: Trump je chorý človek

„Trump je chorý človek. Ak by sme urobili to isté na južnej hranici (ako navrhuje), museli by sme napadnúť Mexiko a dnes ho vyhlásiť za naše. Ale miluje ho nejaký Putin,“ reaguje na dnešné Trumpove slová – že Putin je génius, ktorý miluje Trumpa – republikán zo Snemovne reprezentantov USA Adam Kinzinger.

Trump is a sick man. For us to do the same on Southern Border (as he suggests) we would have to invade Mexico and declare it ours today. But he loves him some Putin.

Trump on Putin plan to recognize breakaway Ukraine regions: ‚This is genius‘ | TheHill https://t.co/2AbJNb9RgA

— Adam Kinzinger (@AdamKinzinger) February 22, 2022

9:20 Poľsko: Sankcie voči Rusku musia byť ešte prísnejšie

Poľskí lídri privítali rozhodnutie Nemecka pozastaviť proces certifikácie ruského plynovodu Nord Stream 2, ale želajú si ešte tvrdšie sankcie voči Rusku pre jeho kroky proti Ukrajine.

Predseda poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski označil pozastavenie certifikácie plynovodu za „lepšie ako nič, ale stále príliš málo.“ Vyjadril pritom názor, že do hry by sa mal zobrať aj plynovod Nord Stream 1, ktorý je v prevádzka už niekoľko rokov.

„Nemôžete stabilne poskytovať zdroje veľmi agresívnemu štátu, aby mohol zväčšiť svoje ozbrojené sily,“ vyhlásil Kaczynski.

„Len vážne sankcie dokážu zastaviť obnovovanie ruského impéria Vladimirom Putinom,“ povedal poľský minister obrany Mariusz Blaszczak.

Poľská vláda zároveň schválila zákon o domobrane, ktorým sa zvyšujú vojenské výdavky. Plány na prijatie tejto legislatívy poľská vláda ohlásila už skôr, ale zákon schválila až keď ruský prezident požiadal poslancov o schválenie použitia ozbrojených síl mimo územia Ruska. (SITA)

9:15 Zábery ukazujú rozmiestnenie 100 nových vojenských vozidiel a stanov v Bielorusku pri ukrajinských hraniciach

Satelitné zábery ukazujú, že na juhu Bieloruska pri ukrajinskej hranici bolo umiestnených ďalších vyše 100 vojenských vozidiel a desiatky vojenských stanov, informovala v utorok americká súkromná spoločnosť Maxar Technologies – správu priniesla tlačová agentúra Reuters.

Zábery údajne zachytili aj zriadenie novej poľnej nemocnice pri vojenskej posádke v západnom Rusku, blízko hranice s Ukrajinou, uviedla firma Maxar v oznámení.

Neďaleko ukrajinskej hranice v západnom Rusku bolo vidieť vozidlá na prepravu ťažkej vojenskej techniky, ktoré sa používajú na presun tankov, delostreleckých zbraní a ďalšej ťažkej výzbroje, ale zaznamenané tam boli aj nové jednotky vojakov.

Pripomíname, že ruský prezident Vladimir Putin nariadil v pondelok vyslanie ruských vojakov na východ Ukrajiny, kde budú podľa jeho slov „udržiavať mier“ v tamojších dvoch oblastiach, Doneckej a Luhanskej, po tom, čo ich uznal za samostatné štáty.

9:00 Rusko je pripravené rokovať, jeho záujmy sú však „bezpodmienečné“ a vývoj zbraní bude pokračovať

Ruský prezident Vladimir Putin dnes uviedol, že Rusko je pripravené na dialóg a hľadanie diplomatického riešenia.

Zároveň však zdôraznil, že ruské záujmy a bezpečnosť občanov sú pre Moskvu „bezpodmienečné“ – uviedol Putin v prejave venovanom Dňu obrancov vlasti, TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Ruský prezident zablahoželal ruským vojakom, pričom uviedol, že je presvedčený o „profesionalizme“ ruskej armády a o tom, že ruskí vojaci budú brániť ruské záujmy. Ďalej ocenil pripravenosť armády na boj a uviedol, že krajina bude pokračovať vo vývoji nových zbraní.

„Aj ďalej budeme vyvíjať perspektívne zbraňové systémy, vrátane nadzvukových, a rozširovať využívanie pokročilých digitálnych technológií a prvkov umelej inteligencie,“ uviedol šéf Kremľa.

7:50 Japonsko sa pripojilo k USA

Premiér Fumio Kishida v stredu povedal, že Japonsko sa pripojí k USA v uvalení miernych sankcií, informuje The Wall Street Journal.

Kishida uviedol, že Rusko porušilo medzinárodné právo a narušilo suverenitu Ukrajiny. Kroky Ruska „absolútne nemožno akceptovať. Dôrazne ich kritizujeme,“ povedal.

Pridala sa aj Austrália, ktorá v stredu uviedla, že uvalí na Rusko sankcie v súlade so západnými spojencami, pričom premiér Scott Morrison povedal, že kroky ruskej vlády na Ukrajine musia mať dôsledky.

7:00 Rusko je „na vrchole pripravenosti“

Austrálsky premiér Scott Morrison uviedol, že „Rusko je aktuálne na vrchole pripravenosti dokončiť inváziu na Ukrajinu v plnom rozsahu a tá sa pravdepodobne uskutoční v priebehu nasledujúcich 24 hodín“.

6:29 Trump označil Putinove kroky voči Ukrajine za „geniálne“

Za „dôvtipné“ a „geniálne“ označil v utorok bývalý americký prezident Donald Trump kroky šéfa Kremľa Vladimira voči Ukrajine. Informáciu zverejnila TASR na základe správy webového portálu Business Insider.

Trump v diskusnej relácii „Clay Travis and Buck Sexton Show“ povedal, že Putinovo uznanie nezávislosti separatistických republík na východe Ukrajiny bol šikovný ťah. „Putin vyhlási veľkú časť Ukrajiny za nezávislú. To je úžasné… A ja hovorím: Aké to je šikovné? A on tam príde a bude robiť mierotvorcu,“ doplnil Trump.

Podľa Business Insider exprezident v relácii nepodložene tvrdil, že dôvod, prečo sa ruský prezident rozhodol napadnúť Ukrajinu teraz, a nie počas jeho vlády, je ten, že mal lepší vzťah s Putinom než súčasný prezident USA Joe Biden.

„Putina som poznal veľmi dobre. Vychádzal som s ním výborne. Mal ma rád. Mal som ho rád,“ uviedol Trump.

Okrem iného povedal, že USA by mali na zaistenie bezpečnosti americko-mexickej hranice použiť vojenskú silu podobnú tej, ktorú používa Rusko.

zdroj: TASR/AP, Alex Brandon

„To by sme mohli použiť na našej južnej hranici. To je najsilnejšia mierová sila, akú som kedy videl. Bolo tam viac armádnych tankov, ako som kedy videl,“ uviedol Trump.

6:18 Rusko by mohlo napadnúť veľké mestá

O tejto verzii hovorí Ukrajinská pravda. Podľa novín sa Rusi nemienia zastaviť na Donbase a majú v pláne v invázii pokračovať. S touto verziou mala prísť spravodajská služba a oznámiť to ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. V rizikovej zóne sa nachádzajú mestá Charkov, Cherson a Kyjev, uviedla.

5:20 Invázia môže pokračovať čoskoro 

Austrálsky premiér Scott Morrison oznámil v stredu zavedenie sankcií voči ôsmim najvyššie postaveným bezpečnostným poradcom šéfa Kremľa Vladimira Putina po, ako poznamenal, „neoprávnenej, nevyprovokovanej, neprijateľnej“ ruskej invázii na Ukrajinu. TASR prevzala správu od agentúry AFP.

Osem členov ruskej Bezpečnostnej rady bude čeliť sankciám vrátane zákazu cestovania a Austrália sa zameria aj na ruské banky spojené s armádou.

„Správajú sa ako zločinci a násilníci,“ povedal Morrison a predpovedal, že k rozsiahlej invázii pravdepodobne dôjde „v najbližších 24 hodinách“.

„Austrálčania sa vždy postavia násilníkom – a my sa postavíme Rusku,“ vyhlásil Morrison. Sľúbil, že urýchli žiadosti o víza pre približne 430 Ukrajincov, ktorí chcú vstúpiť do Austrálie.

AFP poznamenala, že Austrália je členom aliancie na zdieľanie spravodajských informácií Five Eyes, ktorá zahŕňa aj Spojené štáty, Britániu, Kanadu a Nový Zéland.

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok uznal nezávislosť samozvaných proruských republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) – a nariadil vyslanie vojakov do týchto oblastí. Tento krok vyvolal obavy, že môže dôjsť k rozsiahlej invázii na Ukrajinu. Podľa Morrisona môže k útoku prísť už do 24 hodín. 

05:06 Biden posiela stíhačky

Utorňajšie vyhlásenie amerického prezidenta Joea Bidena o prerozdelení jednotiek v Európe zahŕňa vyslanie 800 vojakov pechoty do pobaltského regiónu a až osem stíhacích lietadiel typu F-35 na niekoľko operačných miest pozdĺž východného krídla NATO, uviedol predstaviteľ USA pod podmienkou zachovania anonymity. TASR prevzala správu od agentúry Reuters.

Podľa tohto vysokopostaveného predstaviteľa americkej obrany Spojené štáty vyšlú aj 32 útočných vrtuľníkov AH-64 Apache do pobaltského regiónu a do Poľska z miest v rámci Európy.

„Tento dodatočný personál sa premiestňuje, aby ubezpečil našich spojencov v NATO, odradil akúkoľvek potenciálnu agresiu proti členským štátom NATO a cvičil so silami hostiteľskej krajiny,“ povedal predstaviteľ obrany USA.

„Schválil som dodatočné presuny amerických síl a techniky, ktoré sú už umiestnené v Európe, s cieľom posilniť našich pobaltských spojencov, Estónsko, Lotyšsko a Litvu,“ oznámil v utorok Biden a zdôraznil, že ide o presuny, ktoré majú výlučne obranný charakter.

Stanovený úmysel ruského prezidenta Vladimira Putina vyslať ruské vojská do separatistických oblastí na východe Ukrajiny označil Biden za „začiatok invázie na Ukrajinu“.

02:09 Ruskí vojaci nie sú nestrannými mierovými silami, tvrdí šéf OSN 

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres odsúdil v utorok Rusko za eskaláciu ukrajinského konfliktu a vyzval na dodržiavanie medzinárodného práva, informovala agentúra DPA.

„Keď jednotky jednej krajiny vstúpia na územie inej krajiny bez jej súhlasu, nie sú nestrannými mierovými silami, nie sú vôbec mierovými silami,“ povedal Guterres. Podľa jeho slov je vysvetlenie Moskvy, čo sa týka vojenskej podpory separatistických republík na východe Ukrajiny, „zvrátením chápania udržiavania mieru“.

Guterres navyše nepovažuje udalosti na východe Ukrajiny za genocídu, ako to tvrdil ruský prezident Vladimir Putin. „Genocída je zločin, ktorý je jasne definovaný… Nemyslím si, že je to tento prípad,“ povedal šéf OSN.

00:12 Kanada posiela do Európy ďalších vojakov a uvaľuje nové sankcie na Rusko

Kanada posiela stovky ďalších vojakov do východnej Európy a uvaľuje nové sankcie na Rusko v reakcii na nasadenie ruských síl na Ukrajine. Oznámil to v utorok kanadský premiér Justin Trudeau. TASR o tom informovala na základe správ prevzatých od agentúr AP a AFP.

Premiér Trudeau uviedol, že do Lotyšska a okolitého regiónu posiela ďalších 460 príslušníkov kanadských ozbrojených síl, aby posilnili NATO. Kroky Ruska proti Ukrajine sú podľa neho „ďalšou inváziou do suverénneho štátu, čo je úplne neprijateľné“.

Trudeau poznamenal, že Kanada po boku svojich spojencov podniká množstvo krokov s cieľom Rusko finančne izolovať. „Zakážeme Kanaďanom zapájať sa do nákupov ruského štátneho dlhu. A na štátom podporované ruské banky uplatníme dodatočné sankcie a zabránime akýmkoľvek finančným obchodom s nimi,“ uviedol Trudeau.

22:12 USA hľadá spôsob, ako sa vyhnúť ďalšiemu konfliktu na Ukrajine

Minister obrany USA Lloyd Austin odsúdil v utorok „najnovšiu inváziu“ Ruska na Ukrajinu. Spojené štáty sa však spolu so spojencami naďalej snažia nájsť spôsob, ako zabrániť ďalšej eskalácii konfliktu.

Austin v Pentagóne, kde rokoval s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom, uviedol, že USA budú naďalej úzko spolupracovať s Kyjevom a spojencami „v snahe nájsť spôsob, ako sa vyhnúť ďalšiemu konfliktu“. Ruský prezident Vladimir Putin sa „stále môže vyhnúť totálnej, tragickej vojne, ktorá by bola jeho voľbou“, dodal Austin.

Šéf Pentagónu ocenil „rozvážnu reakciu“ Ukrajiny, ktorá vyzýva na mierové riešenie, hoci čelí „ruskej agresii, provokáciám a falošným obvineniam“. Kuleba, ktorý sa vo Washingtone stretne s vrcholnými predstaviteľmi USA, uviedol, že je na diplomatickej misii. „V týchto dňoch však diplomacia znamená aj obranu,“ dodal v súvislosti s požiadavkou Kyjeva na širšiu vojenskú podporu zo strany Spojených štátov. „Moje posolstvo je jednoduché: Najlepším prostriedkom na odstrašenie Ruska je silná Ukrajina,“ povedal.

22:00 Obranné ťahy

„Chcel by som ujasniť, že z našej strany ide o absolútne obranné ťahy. Nemáme žiaden úmysel s Ruskom bojovať. Chceme len vyslať jasný odkaz, že Spojené štáty budú spolu s našimi spojencami brániť každý centimeter územia NATO a dodržia tak záväzky, ktoré voči NATO prijali,“ uviedol americký prezident. Biden pri oznamovaní sankcií proti Rusku povedal, že súčasnú situáciu vníma ako začiatok ruskej „invázie“ na Ukrajine.

„Uvaľujeme sankcie na ruský štátny dlh. To znamená, že sme odrezali ruskú vládu od západného financovania,“ povedal americký prezident. Sankcie zasiahnu aj „vojenskú banku“ Ruska aj jeho štátnu rozvojovú banku VEB, dodal Biden.

Ako približuje stanica CNBC, tieto inštitúcie budú v dôsledku nových amerických sankcií odrezané od transakcií vykonávaných v amerických dolároch, globálnej rezervnej mene. Spravodajský web Meduza identifikoval Bidenom spomínanú vojenskú banku ako Promsviazbank (PSB), banku pre obsluhu ruského vojensko-priemyselného komplexu.

zdroj: TASR/AP/White House, Adam Schultz

„Schválil som dodatočné presuny amerických síl a techniky, ktoré sú už umiestnené v Európe, s cieľom posilniť našich pobaltských spojencov, Estónsko, Lotyšsko a Litvu,“ pokračoval Biden a zdôraznil, že ide o presuny, ktoré majú výlučne obranný charakter.

Rusko, počínajúc utorkom 22. februára, nadviazalo diplomatické styky so samozvanými proruskými republikami na východe Ukrajiny – Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou (DĽR a LĽR). K tomuto kroku došlo po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin v pondelok uznal nezávislosť a suverenitu DĽR a LĽR.

Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že v súčasnosti je Nemecko a Európska únia v pozícii, kedy môžu rozhodnúť o ďalších sankciách proti Rusku, ak by Rusko Ukrajinu skutočne napadlo, čo podľa jeho slov nemožno vylúčiť. „Ak by teraz začal každý v Európe listovať v historických knihách a hľadať, kde bývali hranice, tak by nás čakalo veľmi znepokojujúce obdobie,“ povedal Scholz.

21:08 Jednoznačné sankcie z EÚ

Európska únia sa v utorok jednomyseľne dohodla na počiatočných sankciách zameraných na ruských predstaviteľov pre ich kroky na Ukrajine. Potvrdil to francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell poznamenal, že schválený balík opatrení „Rusku ublíži a bude ho veľmi bolieť“. Sankcie sa podľa neho dotknú členov dolnej komory ruského parlamentu a ďalších osôb zapojených do schvaľovania nasadenia ruských jednotiek do separatistami ovládaných regiónov na východe Ukrajiny. Balík tiež obmedzí prístup Ruska na finančné trhy EÚ.

20:10 Krym ako súčasť Ruska

Ruský prezident Vladimir Putin vyzval na medzinárodné uznanie Krymu ako súčasti Ruska, ukončenie snáh Ukrajiny o členstvo v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) a zastavenie dodávok zbraní na územie Ukrajiny.

Anexiu Krymu západné mocnosti široko odsúdili ako porušenie medzinárodného práva. Putin však v utorok vyhlásil, že by mala byť medzinárodne uznaná ako legitímny odraz voľby miestneho obyvateľstva, ktorú prirovnal k hlasovaniu za nezávislosť Kosova.

V snahe ukončiť súčasnú krízu Putin taktiež vyzval, aby sa Ukrajina zriekla úsilia o začlenenie do NATO, pričom uviedol, že by mala prijať „neutrálny štatút“ a dodal, že Západ by tam mal prestať posielať zbrane.

20:07 Nové diplomatické vzťahy Ruska s DĽR a LĽR

Rusko, počínajúc utorkom 22. februára, nadviazalo diplomatické styky so samozvanými proruskými republikami na východe Ukrajiny – Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou (DĽR a LĽR). Uvádza sa to v správe, ktorú v utorok zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

K tomuto kroku došlo po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin v pondelok uznal nezávislosť a suverenitu DĽR a LĽR. Príslušné výnosy, ako ako aj zmluvy o priateľstve a vzájomnej pomoci s obomi republikami sa podpisovali naživo, v televíznom prenose.

Tieto zmluvy už medzičasom ratifikovali obe komory ruského parlamentu, Štátna duma i Rada federácie. Podľa agentúry Interfax sa vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí píše, že ministerstvá týchto troch subjektov si v súlade s výnosom prezidenta Putina vymenili diplomatické nóty, čím bola formálne uzavretá dohoda o nadviazaní diplomatických stykov na úrovni veľvyslanectiev.

Vo vyhlásení Moskvy sa uvádza, že ruská strana sa chce sústrediť na komplexný rozvoj spolupráce s DĽR a LĽR.

19:45 Moskva evakuuje diplomatický personál z Ukrajiny

Rusko v najbližšom čase evakuuje svoj diplomatický personál na Ukrajine. Ako uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí, dôvodom je snaha ochrániť životy a bezpečnosť týchto ruských občanov na Ukrajine, nakoľko údajne čelili vyhrážkam o použití fyzického násilia. Vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie sa tiež uvádza, že diplomatom údajne v minulosti na Ukrajine podpálili ich vozidlá a ukrajinské úrady na to nereagovali.