Slováci nevedia hospodáriť s peniazmi. Kde robíme najväčšie chyby?

  • Deťom a mladým ľuďom chýba kritické myslenie pri rozhodovaní sa o peniazoch a navyše pod vplyvom reklamy robia ľahkovážne rozhodnutia
  • Úroveň finančnej gramotnosti je stále nedostatočná, potvrdzujú to nielen testy či prieskumy, ale aj reálny život
unsplash
  • Deťom a mladým ľuďom chýba kritické myslenie pri rozhodovaní sa o peniazoch a navyše pod vplyvom reklamy robia ľahkovážne rozhodnutia
  • Úroveň finančnej gramotnosti je stále nedostatočná, potvrdzujú to nielen testy či prieskumy, ale aj reálny život

Potreba skvalitnenia finančnej gramotnosti sa na Slovensku skloňuje už niekoľko rokov. V úrovni finančnej gramotnosti je Slovensko až na šestnástom mieste v rámci krajín Európskej únie.

„Úroveň finančnej gramotnosti je stále nedostatočná, potvrdzujú to nielen testy či prieskumy, ale aj reálny život,“ vyjadrila sa Mária Hankociová z finančno-poradenskej spoločnosti Salve Finance.

O peniazoch nevieme premýšľať

Deťom a mladým ľuďom chýba podľa nej kritické myslenie pri rozhodovaní sa o peniazoch a navyše pod vplyvom reklamy robia ľahkovážne rozhodnutia.

Podľa odborníkov majú banky špecializované a v niektorých prípadoch aj sofistikované reklamné kampane zamerané práve na študentov a mladých ľudí.

„Ponúkajú im svoje základné služby zdarma alebo ich vítajú bonusom v hodnote niekoľkých desiatok eur,“ potvrdil Rastislav Kočan z prieskumnej agentúry Go4insight. Aj preto využívanie bánk a jednotlivých základných produktov medzi mladými ľuďmi narástlo.

Viac čítaj TU>>> Slováci si nedokážu ušetriť peniaze z výplaty, aj keď vedia, že ide o nutnosť

unsplash
zdroj: unsplash

Bankové služby využíva o tretinu viac ľudí

Za posledných 10 rokov sa zvýšilo využívanie bánk takmer o tretinu. „Služby bánk využíva už 82 % mladých ľudí vo veku od 15 do 26 rokov, čo je podľa mňa dobrý trend,“ skonštatoval Kočan. Má to však podľa neho aj druhú stranu mince. V mnohých prípadoch prichádzajú ľudia do problémov, pretože nepoznajú základné zákonitosti práce s peniazmi. Ide najmä o úvery. Ak sa bankoví klienti dostanú do finančnej insolventnosti, riešia to často prehnaným zadlžovaním sa.

Viac čítaj tu >>>Slováci chcú byť zo dňa na deň milionármi. Ich domácnosti sú však zadlženejšie než firmy

Celkový objem úverov na Slovensku narástol od roku 2010 o viac ako 60 %. Zatiaľ čo v roku 2010 predstavovali úvery poskytnuté domácnostiam, firmám či samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) spolu viac ako 32 miliárd eur, v minulom roku to už bolo viac ako 52 miliárd eur, informovala TASR.

Prieskumy, ktoré dokazujú, že Slováci patria k najzadĺženejším národom v Európe a nedokážu si z výplaty odložiť peniaze, ani keď musia. Známkou prestíže je čo najmodernejší automobil a nakupovanie vecí, ktoré si nemôžeme dovoliť.

zdroj: Unsplash

Viac čítaj TU>>> Slováci predstierajú bohatstvo. Spýtali sme sa odborníka, prečo to tak je

„Potreba pozornosti a uznania je pre človeka veľmi dôležitá, no v prípade predstieraných narácií o sebe samom je dlhodobo ťažko udržateľná, a preto autentickosť a transparentnosť vo vlastnej prezentácii seba pred ostatnými by mala hrať kľúčovejšiu rolu než pseudonarácie. Jednotlivci by mali vo väčšej miere reflektovať vlastné myšlienkové procesy a nájsť vhodnejšie spôsoby uspokojenia svojich potrieb s dôrazom na ich udržateľnosť, ale i kongruentnosť,“ vyjadril sa pre Startitup Phdr. Robert Krause.

16% Slovákov nedisponuje žiadnou finančnou rezervou

Z ďalších prieskumov vyplynulo, že ak Slováci rezervu majú, najčastejšie (37 %) do výšky troch priemerných mesačných platov, zatiaľ čo 14 % by vedelo bez príjmu vykryť obdobie maximálne od štyroch do deviatich mesiacov. Rezervu v podobe príjmu za jeden rok uviedlo 7 % opýtaných. To ovplyvňuje aj budúcnosť ich bývania.

„Mladí ľudia do 35 rokov majú v priemere na sporiacich produktoch uložených 1 632 eur. Je to o 64 % menšia suma, než majú v priemere našetrené starší klienti, ktorí môžu počítať s rezervou v priemere vyše 4 500 eur. Tieto rozdiely sú prirodzene spôsobené výškou platu, životným štýlom či dĺžkou sporenia,“ hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

zdroj: Unsplash

O peniazoch treba hovoriť na rovinu

Vzdelávanie smerujúce k zvýšeniu finančnej gramotnosti je veľmi roztrieštené, robia ho sčasti školy, tretí sektor, finančné inštitúcie. Chýba prepracovaná koncepcia, ktorá by sa mala začať aplikovať už vzdelávaním detí na školách.

„Zvyšovanie finančnej gramotnosti patrí do škôl všetkých stupňov,“ hovorí Mária Hankociová zo Salve Finance. Učitelia však nie sú podľa nej dostatočne pripravení na zvládnutie témy, necítia sa v nej komfortne, preto ju často odsúvajú. Vzdelávať by sa mali preto aj budúci učitelia,“ myslí si Hankociová.

Vzdelávať by sa však mali aj rodičia či starí rodičia. Ďalším dôležitým prvkom je hovoriť s deťmi o peniazoch otvorene, napríklad spoločne plánovať dovolenku aj s jej finančným krytím.

Okrem toho je potrebné dávať im vreckové, nechať ich učiť sa rozhodovať o vlastných peniazoch už od útleho veku,“ hovorí Hankociová.

Aj finančné inštitúcie by mali k tejto téme pristupovať podľa nej zodpovednejšie. „Napríklad účty pre mladých, tu by nemalo stačiť, že sú ‚zadarmo’, teda bez poplatku. Mala by tu byť veľká motivácia k sporeniu,“ povedala Hankociová.

Zdroj: SITA, TASR

Najnovšie video