Slováci sa pripravujú na najhoršie. Väčšina sa bojí, že im raketovo narastú výdavky (prieskum)

Veľká väčšina Slovákov počíta s tým, že počas najbližších mesiacov inflácia spôsobí, že sa im zvýšia náklady v mnohých oblastiach. Pri jedle to čaká 87 percent respondentov, vo výdavkoch na doprave ako palivo a cestovné lístky 86,2 % a v energiách 85,9 %.

Ukázal to prieskum FOOD barometer pre spoločnosť Edenred, ktorý sa uskutočnil v septembri na vzorke 2 229 respondentov. Tí mohli pri otázkach označiť viacero preferovaných odpovedí.

Zvýšenie výdavkov na bývanie podľa prieskumu očakáva 82,5 % opýtaných, s nárastom cien v cestovaní (vlaky, letenky, ubytovanie) počíta 77,3 % účastníkov prieskumu. Vyše 60 % z nich očakáva aj vyššie ceny kultúrnych aktivít a vyššie výdavky na technické vybavenie ako počítače či telefóny.

„Výsledky prieskumu potvrdili, že ľudia očakávajú náročné časy. Dobrá správa je, že so zdražovaním rátajú a pripravujú sa naň. Zlá správa je, že sa budú musieť obmedzovať nielen na úkor svojho komfortu a pohodlia, ale aj zdravia,“ uviedla Lívia Bachratá zo spoločnosti Edenred.

S lacnou naftou sa môžeme rozlúčiť, jej cena opäť vystrelila: Analytik prezradil, čo môžeme očakávať

Prieskum sa tiež zaujímal o to, ktoré výdavky sú ľudia ochotní v čase pokračujúcej inflácie ešte znížiť. V nákladoch na oblečenie sa plánuje uskromniť 86,3 % respondentov, výdavky na cestovanie obmedzí 83 % opýtaných, na kultúru a technické vybavenie vyše 80 %. Na energiách plánuje šetriť 64,2 % ľudí, výdavky na dopravu chce obmedziť 60,5 % a na jedlo 60 % účastníkov prieskumu.

„Šetrenie na jedle alebo energiách môže výrazne znížiť životnú úroveň aj duševnú a fyzickú kondíciu obyvateľov. Znižovanie výdavkov domácností sa zároveň prejaví aj na ekonomickej sile Slovenska, pretože keď ľudia nenakupujú a nemíňajú, ekonomika stagnuje alebo klesá. Novú vládu čaká veľká výzva, aby našla riešenie,“ dodala Bachratá.

Ako je na tom inflácia v súčasnosti?

Ako vieme, septembrová inflácia spomalila na 8,2 %. Spomalil aj rast cien potravín a nealko nápojov, a to na 11,2 %.

Zo septembrového vývoja cien tovarov a služieb, ktorý 13. októbra uverejnil Štatistický úrad SR, vyplýva, že na medziročnej báze prišlo k nárastu cien o 8,2 %. Oproti predchádzajúcim mesiacom ide ďalšie o evidentné spomalenie.

Inflácia bola naposledy na obdobnej úrovni na začiatku roka 2022, informovala našu redakciu analytička spoločnosti WOOD & Company Eva Sadovská. Vysoká úroveň inflácie je to tak či tak, a to nie je dobrou správou pre naše peňaženky, podotýka.

Október sa prezliekol za apríl: Čakaj teploty 20 stupňov, búrky a víchricu (PREDPOVEĎ)

„Nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách. Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už siedmy rok po sebe. Jednou z možností, ako sa z dlhodobého hľadiska dá popasovať s infláciou, je investovať. V roku 2023 očakávame, že nominálny rast platov by mohol byť obdobný, hoci skôr o niečo nižší ako inflácia. Čiže aj v tomto roku Slováci zarobia reálne menej ako vlani, ale pokles bude miernejší, okolo – 2 až – 1 %,“ píše Sadovská.

ECB nemení svoje kľúčové sadzby

Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok na svojom októbrovom zasadnutí ponechala kľúčové úrokové sadzby nezmenené, na viacročných maximách. Prerušila tak najdlhšiu sériu dvíhania úrokov vo svojej 25-ročnej histórii, keďže inflácia sa začína spomaľovať a ekonomický výhľad eurozóny sa zhoršuje. 

Toto rozhodnutie Rady guvernérov nasleduje po sérii desiatich po sebe idúcich zvýšení úrokových sadzieb od júla 2022. Úrok z hlavných refinančných operácií ECB sa tak vyšplhal na 22-ročné maximum 4,5 % a sadzba z jednodňových vkladov na historický rekord 4 %. Dôvodom bola snaha ECB skrotiť infláciu v eurozóne, ktorá podľa najnovších údajov pomaly klesá k jej cieľu na úrovni 2 %.