Slováci sú najviac zadĺžený národ strednej Európy, dovedna dlhujú viac ako 36 miliárd eur

Podľa informácií portálu Minimálnamzda bol priemerný plat na Slovensku po roku 2018 1013 eur v hrubom, po odvodoch na poistenia a dane sa táto suma zníži na 773 eur na mesiac. Ceny bytov sú momentálne na historickom maxime a to nielen v Bratislave, ale aj na zvyšku Slovenska.

Portál Nehnuteľnosti uvádza, že priemerná cena za meter štvorcový bytového priestoru v hlavnom meste sa momentálne pohybuje na 2 100 eur. Pokiaľ si teda človek chce v Bratislave kúpiť aspoň garsónku o rozlohe 30 metrov štvorcových, našetrených musí mať minimálne 63-tisíc eur. Znamená to, že by si na ňu musel šetriť 81,5 mesiacov a z výplaty popri tom neminúť ani cent.

Najviac dlžíme za bývanie

Niet sa teda čomu čudovať, keď si Slováci berú pôžičky z bánk a zadlžujú sa. Ako informovala TASR, v celom stredoeurópskom regióne sme na tom, čo sa zadlžovania týka, najhoršie. Dovedna Slováci dlžia až 36,6 miliárd eur. Vyplýva to z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK), ktorá zabezpečuje prevádzku Spoločného registra bankových informácií (SRBI) a Nebankového registra klientskych informácií (NRKI). Najviac sa pritom zadlžujeme kvôli bývaniu, 71,3 % celkového dlhu tvoria úvery na bývanie a viac ako štvrtinu, 28,7 % tvoria spotrebiteľské úvery. Zadlžený je každý tretí dospelý obyvateľ Slovenska.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

„Slovensko sa stalo lídrom v zadlžovaní obyvateľstva v rámci celého regiónu, a to aj napriek aktuálne klesajúcej dynamike rastu spotrebiteľských úverov,“ uviedol vo štvrtok na stretnutí s médiami v Bratislave Ján Budinský, konateľ spoločnosti.

V bankovom a nebankovom registri sa momentálne nachádza  1.434.946 obyvateľov Slovenska, pričom dlhy na bývanie malo 238.356 ľudí (16,6 % z celkového počtu dlžníkov) a spotrebiteľské úvery malo až 926.612 ľudí (64,6 % z celkového počtu dlžníkov). Obidva druhy úverov malo 269.978 osôb. Priemerná výška finančných záväzkov na jedného dospelého občana Slovenska dosahuje takmer 8250 eur.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Dlhy odrážajú finančnú situáciu

Sociologička Sylvia Porubänová sa pre TASR vyjadrila, že výška dlhu nie je prekvapivá. Do pozornosti dala hlavne fakt, že iba odzrkadľujú ekonomickú situáciu Slovenska. „Pokiaľ abstrahujeme od lákavých generalizácií a predstavíme si na jednej strane nevyhnutnosť zabezpečenia vlastného bývania ako podmienku stabilizácie na trhu práce i založenia rodiny a výchovy detí a na druhej strane životné náklady a výdavky, ktoré sú dnes realitou i štandardom, výška ani štruktúra dlhu nás neprekvapí. S istou mierou prípustného zjednodušenia môžeme konštatovať, že oba typy dlhov odrážajú realitu pomerne vysokých nákladov na život v spojení s nízkymi mzdami.“ 

Takmer dve tretiny finančných záväzkov na bývanie, 65,2 %, patrilo ľuďom vo veku od 30 do 44 rokov. Viac ako pätina dlhu, 21,6 % pripadalo na dlžníkov starších ako 45 rokov a 11,6 % dlhu na bývanie si čerpajú mladí vo veku od 25 do 29 rokov. Na najmladšiu vekovú skupinu dospelých do 24 rokov pripadalo len 1,6 % z dlhu na bývanie.

Zdroj: TASR, Minimálnamdza, Nehnuteľnosti