Fipah zo Slovenska sa necíti ako muž, ale ani ako žena: „Žiaden rod ani oslovenie ma neurazia“

Vieš, čo je to arodovosť? Ver či nie, niektorí ľudia sa necítia ani ako muži, ani ako ženy. Slovák Fipah nám vysvetlil, ako taká arodovosť vyzerá, kedy sa takto začal identifikovať a ako si predstavuje lepšiu podporu rôznych identít v našej spoločnosti. 

Na začiatok si vysvetlíme, čo to vlastne je rod alebo rodová identita. Rod je totižto komplexná zmes prvkov, ktoré ľudské bytosti zobrazujú v spojitosti s ich biologickým pohlavím, alebo aj tým, akým pohlavím sa nám na prvý pohľad javia. Typicky sa zjednodušene hovorí, že pohlavie je biologické a rod je sociálny. Väčšina ľudí má rodovú identitu ako „žena“ alebo „muž“.

Tieto prvky potom spoločnosť prepája so stereotypne očakávaným správaním, výzorom či postavením. Spoločnosť sa zvykla brániť hocijakým porušeniam týchto očakávaní, práve preto sa deti bežne smejú chlapcom v sukniach, no sú bežné negatívne reakcie aj v rámci rodiny a kamarátskych kruhov. Pritom, napríklad oblečeniu, často prisudzujeme rod, aj keď ide o neživé predmety. 

Deťom je rod prisúdený už pri narodení podľa genitálií, a teda je často zamieňaný za pohlavie. „Arodovosť alebo arodová (agender) identita reprezentuje ľudí, ktorí cítia absenciu rodovej identity, nie sú ženami, nie sú mužmi, nie sú ani niekde medzi,“ vysvetľuje Fipah.

Cirkusanti na Slovensku ešte nevymreli: „Keď za nami prídu diváci a povedia, ,vy ste šibnutí,‘ tak nás to naozaj teší“

Ďalej nám približuje, že svoj rod rieši interne a necíti v sebe nič „mužské“ alebo „ženské“. „Definične je v tomto prípadne prítomná aj istá polemika podobne ako s ase*ualitou – je ase*ualita se*ualita? Je arodovosť rodová identita, keď popisuje jej absenciu? Každopádne, pre praktické rozdelenie je často ako rodová identita označená.“

„Rod osobne vnímam ako niečo, čo sa týka všetkých ostatných identít, ale nie arodovosti. Len pripomínam, že nemám zásadný problém s tým, keď ma niekto označí ako nebinárnu či trans osobu alebo keď tento pojem zaškrtnem v dotazníku. Ak mám ale popísať, ako to vnímam vlastným prežívaním, je to takto: Rod je niečo, čo ‚riešia‘ a majú ostatní, a ja to nemám,“ hovorí Fipah. 

Pre redakciu Startitup sme sa s Fipah porozprávali o rodovej identite, ceste k pochopeniu vlastného vnútra a o tom, čo by sa na Slovensku muselo zmeniť, aby boli tieto skutočnosti všeobecne lepšie prijímané. 

• Ako zistil, že je arodový a ako sa zmenil od tínedžerského veku?
• Ako sa Fipah identifikuje a ako ho ľudia oslovujú v bežnom živote?
• S akými problémami sa stretáva pri cestách v MHD či v práci?
• Čo by sa podľa Fipah malo zmeniť vo vzdelávaní o rodovej identite?

Môžeš opísať proces sebapoznávania, ktorý viedol k tomu, že si sa identifikoval ako arodový?

Ten pocit vlastnej identity bol vždy rovnaký. Môj zážitok toho, aké je to byť mnou, kto som, akú to má „akosť“, alebo ako vnímam vlastné ja, ktoré sídli za mojimi očami a díva sa von na svet – to všetko sa vekom nemenilo. Preto aj proces sebapoznávania nebol až tak veľmi introspektívny, ale skôr externý.

Ja som so sebou nikdy nemal nijaký problém a ani som vlastnej rodovej identite (či jej absencii) nedával význam, asi podobne ako pre väčšinu detí táto téma nie je veľmi relevantná, až do momentu, keď niektoré z nich prídu k nie pozitívnej zrážke s vonkajším svetom.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Ako svoju identitu vníma Fipah?
• Ako ho v bežnom živote ovplyvňuje jeho rodová identita? 
• Ako by malo vzdelávanie o rode podľa Fipah vyzerať?
• Čo hovorí na správanie vlády smerom k menšinám?

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom