Slovenko má viac ako 850 000 pacientov trpiacich duševnou poruchou. Zisti, ako spoznať depresiu

  • Každý piaty človek čelí depresii
  • Táto choroba postihuje ľudí rôzneho veku a stala sa epidémiou 21. storočia
  • Zisti, ako ju odlíšiť od obyčajného smútku, ako pomôcť človeku trpiacemu úzkosťou a depresiou a kde hľadať pomoc
  • Každý piaty človek čelí depresii
  • Táto choroba postihuje ľudí rôzneho veku a stala sa epidémiou 21. storočia
  • Zisti, ako ju odlíšiť od obyčajného smútku, ako pomôcť človeku trpiacemu úzkosťou a depresiou a kde hľadať pomoc

Na Slovensku je podľa epidemiologických odhadov z roku 2018 postihnutých duševným ochorením viac, než 850 000 ľudí, z čoho je riadne diagnostikovaných len 201 000, čo predstavuje 27%. Napriek snahe o upriamenie pozornosti na reguláciu záťaže, stresu a pracovných povinností na jednotlivca, sa táto téma považuje stále za tabuizovanú.

Ľudia trpiaci depresiou a úzkostnými stavmi sa často hanbia priznať svojmu okoliu. Neliečená depresia môže viesť k pokusu o samovraždu. Zo Zdravotníckej ročenky vyplýva, že až 60% pokusov o samovraždu spáchali ľudia trpiaci depresiou. Ak máš podozrenie, že niekto z tvojho okolia trpí depresiou, prípadne sa s touto chorobou možno sám potykáš, pomoc existuje a je na dosah ruky.

Je depresia choroba tela či mysle?

Depresia je jednou z najčastejších psychických porúch, ktorá postihne počas života takmer každého piateho človeka. Je potrebné upozorniť, že depresia je duševná porucha, psychiatrická diagnóza, ktorú je nevyhnutné vedieť odlíšiť od obyčajného smútku či nekomfortu.

Prináša so sebou neregulovateľné pocity smútku, beznádeje, celkovej únavy, pokles sebavedomia, poruchy spánku a mnohé rôzne bolesti. Depresia je na rozdiel od bežného smútku chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu. Je to vážny duševný stav, choroba, ktorá si vyžaduje liečbu, uvádza portál Veda na dosah.

Podľa stúpajúcich tendencií pochádzajúcich zo štatistík WHO je depresia najčastejším dôvodom invalidity jednotlivca v modernej dobe. Prichádzať môže nečakane, na základe genetických dispozícií, ktoré sa môžu, no nemusia prejaviť. Často sa chronifikuje, opätovne vracia, a preto je včasná diagnostika a určenie prípadnej liečby najdôležitejším krokom.

Ako rozoznať depresiu od úzkosti

„V anamnéze zisťujeme pocity smútku, zvýšenej únavy, stratu záujmov, energie, beznádej, nízke sebahodnotenie a malé sebavedomie, uzatváranie sa pred okolím, objavujú sa autoakuzácie – sebaobviňujúce myšlienky, poruchy spánku a objaviť sa môžu aj rôzne, somatické ťažkosti. Toto môže byť sprevádzané stratou zmyslu života, v dôsledku toho nezriedka zisťujeme pokus o samovraždu,“ informuje poradenský psychológ Zoltán Šafran pre portál Zdravie.

Typy depresie a najčastejšie liečby

Prvý typ depresie je endogénna depresia, ktorá je spôsbená  vnútornými príčinami, genetickými predispozíciami, bez prítomnosti spúšťacej situácie. Druhá je reaktívna depresia. Ide o typ ochorenia ako dôsledok nejakej udalosti. Môže ňou byť napríklad rozchod, opustenie, úmrtie v rodine, strata zamestnania a podobne.

Treťou je larvovaná depresia, tá býva skrytá, buď sa neprejavuje, alebo sa prejavuje netypicky. V psychiatrii sa depresia považuje za závažnú duševnú afektívnu poruchu , ktorá ovplyvňuje celú duševnú činnosť človeka. V závažných prípadoch môže viesť až k patologickej zmene osobnosti, informuje Liga za duševné zdravie.

Po stanovení diagnózy je potrebná psychoterapia, ktorá je vedená odborníkom a pozostáva z psychoterapeutických sedení, ktoré vedia často dostatočne pomôcť a problém vyriešiť bez medikamentov. Niekedy býva prínosom výmena skúseností v prostredí terapeutickej skupiny.

Depresia
zdroj: Unsplash/Dollar Gill

Najčastejšie sa využíva kognitívno-behaviorálna terapia, ktorej základom je tvrdenie, že depresia môže byť liečená vysporiadaním sa s negatívnymi myšlienkami a skúsenosťami, ktoré u pacienta prevládajú.

Liečba sa pokúša určitými technikami pacientovi vysvetliť, že jeho reflektovanie reality je naštrbené a preformované danými prežitými skutočnosťami. Pacienti sa tiež učia, ako zdolávať nečinnosť, unavenosť, spoločenskú nepripravenosť pomocou jednoduchých techník sebaovládania.

Druhou najčastejšou metódou je interpersonálna terapia. Jej východiskom je predpoklad, že existuje recipročná interakcia medzi náladou a aktuálnymi životnými udalosťami. Je zvyčajne krátkodobá a sústreďuje sa predovšetkým na rozbor minulých a aktuálnych medziľudských vzťahov, ktoré môžu mať súvis s depresiou (depresívnou náladou).

V spolupráci s pacientom vytvára alternatívne schémy reagovania v určitých konkrétnych situáciách a sleduje a vyhodnocuje ich efektívnosť. Základom tejto formy psychoterapie je podporný, stimulujúci a zásadne nekonfrontačný prístup.

Karty zamiešala pandémia

Všetci sme v novej situácii a musíme sa na ňu adaptovať. Zároveň ale nevieme, dokedy bude trvať a ako bude ďalej prebiehať. Táto neistota dolieha na každého v inej intenzite, rozdielna je aj naša psychická odolnosť. Ubezpečujeme preto volajúcich, že všetky ich pocity sú úplne v poriadku. Dôležité však je, aby ich neovládli do takej miery, že im znemožnia bežné fungovanie,“ hovorí psychologička Alexandra Dzureková z Linky Dôvery, informuje portál Veda na dosah.

„Úzkosť, strach či depresia sa zvyknú prejavovať aj somaticky. Znamená to, že človek môže pociťovať vnútorné chvenie, nechutenstvo či nespavosť, stiahnutý žalúdok, nevoľnosť, zrýchlený tep, pocit tlaku na hrudníku, bolesti hlavy. Nie každý vie, že tieto prejavy môžu prameniť práve z rozladenej psychiky, ktorej teraz, prirodzene, dáva zabrať strach z ochorenia, strach zo straty príjmu, znemožnenie bežných aktivít či kontaktov,“ dodáva Dzureková spolu s informáciou, že sa u volajúcich zväčša podarí príčinu strachu identifikovať a následne tak človeka upokojiť.

Podpora okolia
zdroj: Pixabay/Skeeze

Anglicko ako líder

V roku 2008 spustilo Anglicko program pre pomoc ľuďom trpiacim duševnými poruchami, čím upriamilo pozornosť na fakt, že takýchto ľudí pribúda, no tlak, ktorý je na každého jednotlivca kladený, neustále graduje, čo môže mať fatálne následky. Program The Improving Access to Psychological Therapies (IAPT) je známy ako najambicióznejší z celosvetovo jestvujúcich obdobne zameraných programov. V minulom roku využilo služby IAPT až milión ľudí, informuje portál England NHS.

Slovensko v počte patologických stavov nezaostáva, no napriek tomu sa v našej krajine problematike venuje iba zopár inštitúcií a odborníkov: „U nás je minimum organizácií, ako napr. Liga za duševné zdravie alebo pár jedincov, psychiatrov alebo psychológov, ktorí na to upozorňujú. Spoločnosť sa väčšinou tvári, akoby tento problém neexistoval.

Pritom 38 % všetkých pacientov sú ľudia s duševným ochorením. Nedávno som čítal v Denníku N o expertoch na zdravie. Ani jeden nespomenul duševné ochorenia. Čiže oni sa nevenovali 38 percentám pacientov. A takíto ľudia chcú urobiť reformu zdravotníctva alebo niečo podobné,“ upozorňuje Zoltán Šafran.

Ako reagovať, ak niekto z tvojho okolia trpí depresiou

V podobných prípadoch nie je nič dôležitejšie, ako chápavosť najbližších. Tvojím prvým krokom by malo byť zamyslenie sa nad sebou a vlastnou schopnosťou čeliť problému. Určite sa vyhni prehnaným reakciám a násilnej snahe človeku vysvetľovať tvoj pohľad na vec, na druhej strane, nezatváraj oči pred skutočnosťou. Depresii treba čeliť rovnako ako akémukoľvek inému ochoreniu.

Čo sa rozhodne neodporúča, je priam násilná snaha daného človeka umelo rozveseliť v domnienke, že mu to zlepší náladu. Môže to pôsobiť doslova kontraproduktívne. Daná osoba si je veľmi dobre vedomá, že v tej chvíli nie je schopná reakcie, aká sa od nej očakáva, čo ju ešte viac frustruje, uvádza Union.

Treba takisto rátať s tým, že počas terapeutického pôsobenia sa zvyknú uvoľňovať najrôznejšie emócie a dotyčný bude hľadať spôsob, akým ich vyjadriť. Môže sa stať, že bude podráždený, nevrlý, prípadne môžete badať celkovú zmenu správania. Liečba depresie je beh na dlhé trate. Nevyhnutná je úzka spolupráca medzi pacientom a lekárom a takisto trpezlivosť všetkých strán.

Zlyhanie okolia môže mať následky, nakoľko človek trpiaci depresiou potrebuje cítiť podporu, nie počuť rozsudok. Depresia je najbežnejšia choroba, a tak sa k nej treba postaviť. Poskytnúť trpiacemu potrebnú podporu, nepretláčať svoje predstavy o následnom ovplyvňovaní stavu jednotlivca, prekonzultovať s ním možnosť odbornej pomoci a byť nevtieravo, no v kontakte s daným človekom. V nasledujúcom videu nájdeš číslo na Linku Dôvery Nezábudka, kde ťa s radosťou vypočujú a pomôžu.

Zdroje: Liga za duševné zdravie, SME, Union, Veda na dosah

Najnovšie video